Dnes sme mnohí starí, unavení a problémy, ktoré sme mali vtedy, nahradili problémy nové, existenčné, vzťahové, sociálne… Pribudli nám problémy ako nezamestnanosť, bezdomovectvo, ktoré sme vtedy vôbec nepoznali. Sľuby ideológov novej doby sa nenaplnili, nielen z objektívnych príčin, slobody máme čoraz menej, kam to až s jej obmedzovaním môže zájsť sme zažili počas tzv. epidémie covidu, čoraz viac si myslím, že nás ktosi potreboval získať, či zneužiť pre vlastné či skupinové ciele. Totalitu komunistickú nahradila totalita konzumu, peňazí, moci, prázdnoty… Za slobody, ktoré sme získali draho platíme a sme lákaní do nových foriem otroctva a závislosti, ktoré sa dotýkajú našej podstaty a existencie.

Ak sme vtedy, pred rokom 1989, žili nad pomery, nezodpovedne voči minulosti i budúcnosti, voči iným ľuďom, voči životnému prostrediu, malo to určité hranice, dnes si myslím, že je to v miere oveľa vyššej, ako vtedy. Sme rozdelení, rozhádaní jedni proti druhým v rodinách, v obciach, krajinách, ba v celom svete, aj v zamestnaní, v ekonomike, politike, v Cirkvi… Nedokážeme, ani sa nechceme dohodnúť a spoločne kráčať k cieľu, ktorým by mal byť tvorivý, radostný, obetavý, spokojný život, na základe nášho poznania Pravdy Bohom zjavenej, na ktorej naša civilizácia vznikla vyrástla a fungovala do súčasnosti. Žijeme v polarizovanej krajine, kde ten kto nepatrí k našej názorovej skupine je našim nepriateľom a potrebujeme ho nielen umlčať ale aj zničiť. Žijeme v ohrození vojnou, ktorá sa dotýka hraníc našej krajiny a má viaceré ohniská po svete a jej dôsledky môžu byť veľmi tragické pre celý svet a pre nás všetkých. Žijeme ohrození chudobou a biedou, lebo strácame schopnosť tvoriť a pracovať pre spoločné dobro. Žijeme ohrození vládou mocných a bohatých, ktorí kumulujú čoraz väčšie bohatstvo a moc do svojich rúk a nie sú ochotní sa s ním deliť. Žijeme ohrození prírodou, ktorá sa búri proti konzumnému spôsobu života a čoraz častejšie nás trestá rozličnými prírodnými nešťastiami. Žijeme ohrození klamstvom, ktoré zasahuje čoraz silnejšie do nášho života. Žijeme ohrození vlastným egoizmom, pýchou a hlúposťou, ktoré prinášajú trpké ovocie.

V súčasnosti už nielen tak mnohí žijú, ale všetci sme cez média, inštitúcie a okolie tlačení a manipulovaní z rozličných zdrojov k životu, ktorý pohŕda Stvoriteľom sveta i človeka a hodnotami, ktoré človeka budujú ako zdravú osobnosť schopnú vytvárať hodnoty a udržiavať prirodzené spoločenstvá, na základe tisícročiami overených hodnôt. Pohŕdame Bohom, človekom, rodinou, vzdelaním, kultúrou, tradíciou, životom, vierou, a hodnotami, ktoré napomáhajú šťastný život na zemi i vo večnosti. Spochybňujeme to, čo tisícročia fungovalo a aj v materiálne ťažkých podmienkach, dávalo silu ľudom žiť, tvoriť a obetovať sa.

Preč s progresívnymi manipuláciami

My sa chceme mať dobre za každú cenu, chceme si užívať a konzumovať, tak to aj deklarujeme a tomu podriaďujeme všetko a tomu kto nám k takémuto životu pomáha toho podporujeme a nasledujeme. Nechceme sa obetovať, nechceme žiť pre druhých, chceme si žiť po svojom a tak experimentujeme a klameme seba aj iných. Dnes mnohí nevedia ako žiť, strácajú hodnotovú orientáciu, denne sme vo svojom okolí svedkami zbytočných tragédií, pretože ich to nikto neučil a nemajú vo svojom okolí dostatok prirodzených vzorov, ktoré by mohli nasledovať. Mnohým sa nechce pracovať, túžia po pôžitkoch, ak zarobia peniaze rozflákajú ich za hlúposti, cigarety, alkohol, drogy…

V kríze je celá spoločnosť, rodiny, obce, štáty, Cirkev, morálka, ekonomika, politika, školstvo, kultúra, sociálny systém, zdravotníctvo… Ak sa nespamätáme a nebudeme konať pokánie, tak všetci zahynieme, /por. Lk. 13,3/ čas nám rýchle uteká, nevieme či ešte máme nejaký na váhanie ako ďalej žiť? Ak nebudeme mať pokoj, lásku, radosť vo svojich srdciach, vo svojich rodinách, v Cirkvi, v spoločnosti, nebude ani okolo nás, ani vo svete.

Cirkev dve tisícročia učila ľudí a ľudia vedeli ako majú žiť vo všetkých oblastiach a spoločnými silami sa vybudovali veľké diela, ktoré dodnes nie sú prekonateľné i pri dnešných technických vymoženostiach, v oblasti architektúry, vedy, umenia, kultúry… Dnes sa všetko pokúšame vtesnať do noriem ekonomiky. Ale aj tak žijeme vo veľkých dlhoch na všetkých stupňoch a čoraz viac sa to zamotáva a stupňuje. Inflácia rastie, klesá hodnota peňazí a rastú dane a poplatky. O morálke a zodpovednosti nechceme počúvať a chceme si ju formovať sami a tak sa nám vytráca aj etika, slušnosť v našich základných vzťahoch. Podobne ako máme zničenú prírodu, máme aj nefunkčné, či komplikované medziľudské vzťahy. Mnohí mladí sú bez nádeje a zdravého životného elánu, väčšina manželstiev je v rozklade, veľa rodín v kríze, mnohí chorí nedostanú potrebnú lekársku starostlivosť, mnohí starí a na pomoc odkázaní sú bez pomoci a záujmu aj svojich blízkych, rozdelení a nespokojní sme aj v Cirkvi, ktorá čoraz viac stráca na sile aj vplyve na život, akoby stratila zreteľ na trvalé, večné šťastie človeka a sústredila sa len na jeho pozemské blaho a zážitky. Akoby platili Sibyline slová, ktoré si pamätám ešte z detstva: “Kňazi budú blúdiť.” My máme Božie Slovo, ktoré je pre nás dôležitejšie než názory a ľudská reč niektorých cirkevných predstaviteľov. Treba viac poslúchať Boha, ako ľudí. /por. Sk 5,29/.

Prezident v piatok podpísal konsolidačný balík

Zbavujeme sa zodpovednosti, chceme brať a dostávať, ale nechceme dávať a deliť sa, žijeme nad pomery, ale nechceme primerane za to platiť, my chceme užívať ale prácu a zodpovednosť by mali zariadiť iní… Od iných žiadame veľa sami chceme dávať málo alebo aj nič.

Nech sa nám darí spamätať sa a konať pokánie za naše hriechy a napraviť ich tým, že budeme žiť podľa Bohom zjavenej Pravdy a prinášať Lásku všade tam, kde nás životné okolnosti privedú. Nech nám Pán Boh v tom pomáha, aby sme mu boli verní aj v tejto dobe chaosu a neporiadku. Aj keď nás mnohí nechápu. On nás neopustí, ak my neopustíme jeho.