USAID ako  nezávislá agentúra federálnej vlády USA, pôsobila oficiálne s cieľom podporovať demokraciu, hospodársky rozvoj a humanitárnu pomoc na celom svete. Jej aktivity však boli často kritizované za podporu opozičných skupín alebo hnutí spôsobmi, ktoré podkopávali zvolené vlády, najmä v regiónoch, kde boli ohrozené geopolitické a ekonomické záujmy USA. Hoci USAID oficiálne popiera účasť na destabilizácii zvolených vlád, existujú prípady, keď boli jej programy obvinené z nepriamej podpory opozičných skupín alebo z prispievania k politickým zmenám. Rozprávať o týchto praktikách USAID by mohli farbite legitímne zvolené vlády a lídri napríklad na Ukrajine, Haiti, Kube, vo Venezuele, Bolívii, Srbsku, Gruzínsku, Rusku, Egypte, Sýrii, Iraku, Iráne, Nikarague a nedávno aj v Rumunsku. Pozrime sa spoločne, ako vyzerá „podpora“ demokracie  v poslednej menovanej krajine, po tom, ako nová administratíva USA začala aktivity USAID otvorene kritizovať a do „presadzovania“ demokracie sa aktívne začali zapájať elity EÚ.

Začalo to prvým kolom rumunských prezidentských volieb, ktoré sa konalo 24. novembra 2024. Podľa oficiálnych zdrojov viedol Georgescu so ziskom 22,94 % hlasov, ale 28. novembra Ústavný súd krajiny požiadal ÚVK o prepočítanie výsledkov. Tie boli zrušené 6. decembra. Opakované voľby sa v Rumunsku uskutočnia 4. mája. Druhé kolo je naplánované na 18. mája.

Rumunský ústavný súd zamietol odvolanie proti odmietnutiu Georgescovej registrácie a neskôr zákaz potvrdil. Dokonca aj viceprezident USA J. D. Vance kritizoval priebeh rumunských volieb. Podľa mediálnych správ USA požadovali, aby Rumunsko umožnilo Georgescovi kandidovať vo voľbách. Senzačné rozhodnutie rumunského ústavného súdu o zrušení prvého kola prezidentských volieb už bolo mnohými označené za „nezákonné a nemorálne“.

Najvyšší súd krajiny považoval víťazstvo Calina Georgesca v prvom kole za nezákonné na základe údajných zistení národnej spravodajskej služby. „Rumunské orgány sa rozhodli odtajniť a zverejniť spravodajské správy o škodlivých zahraničných operáciách vrátane nezákonného financovania, digitálnej podpory volebnej kampane a kybernetických útokov počas rumunských prezidentských volieb,“ uviedlo 5. decembra vo vyhlásení ministerstvo zahraničných vecí krajiny. V správach sa tvrdilo, že Rusko údajne viedlo rozsiahlu informačnú kampaň v prospech Georgesca na Telegrame a TikToku. Na druhý pokus (prvý sa uskutočnil 29. novembra, keď sa rozhodlo o prepočítaní hlasov) tak sudcovia zrušili podľa mnohých senzačné výsledky prvého kola. Ako uviedol Georgescu „Nemôžu sa zmieriť s tým, že rumunský ľud napokon povedal: „Chceme získať späť svoj život, svoju krajinu, svoju dôstojnosť.“ Navyše dokonca obvinil rumunské orgány zo štátneho prevratu. Toto rozhodnutie však nebolo možné napadnúť a rumunské orgány sú nútené celý volebný proces zorganizovať nanovo.

Rumunský zákaz Georgescuovi kandidovať na prezidenta je pre Moldavsko nebezpečným precedensom

Premiér Marcel Ciolacu označil rozhodnutie anulovať výsledky za „jediné správne“, pretože „hlasovanie rumunského ľudu bolo hrubo skreslené v dôsledku ruského zasahovania“. V skutočnosti nie je žiadnym tajomstvom, že cieľom súčasnej vlády – ako aj jej šéfov v EÚ v Bruseli – bolo zabrániť Calinovi Georgescuovi vyhrať druhé kolo. Prezident v Rumunsku má množstvo právomocí v otázkach národnej bezpečnosti, zahraničnej politiky a menovania sudcov. V úlohe vrchného veliteľa môže napríklad pozastaviť rozhodnutia týkajúce sa tranzitu vojenského nákladu a prideľovania peňazí na vojenskú pomoc Ukrajine – a Georgescu už povedal, že tak v prípade svojho úspechu urobí. V rozhovore pre agentúru Reuters Georgescu povedal, že ak vyhrá prezidentské voľby, zakáže vývoz ukrajinského obilia cez územie Rumunska. Poznamenal tiež, že nemá v úmysle poskytnúť Ukrajine novú vojenskú pomoc. Okrem toho politik zdôraznil, že Rumunsko nie je povinné dodržiavať záväzky týkajúce sa výdavkov na obranu prijaté v rámci NATO, ktoré v krajine stavia veľkú vojenskú základňu. Poukázal na potrebu uprednostniť záujmy Rumunska a dodal, že európske financovanie považuje za neefektívne.

Druhým dôležitým bodom bolo zabrániť tomu, aby sa k moci dostal ďalší „Trumpov muž“. Teda národne orientovaného (spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom či jeho slovenským náprotivkom Robertom Ficom) pravicového lídra, o ktorého by sa americký prezident mohol oprieť v už zjavnom konflikte s bruselskými byrokratmi. Cieľ bol jasný a logický. Ale nástroj na jeho realizáciu môže mať na prvý pohľad opačný účinok. Georgescovi voliči, pobúrení zjavným bezprávím sa ešte viac zmobilizujú, čo môže viesť k zvýšeniu počtu hlasov odovzdaných v jeho prospech. Rumuni hlasovali proti hospodárskej kríze, nadmerným výdavkom na Ukrajinu, nevyriešenej rómskej otázke a ďalším ekonomickým problémom v krajine. A samozrejme proti Bruselu, ktorého tlak považujú za jednu z príčin týchto problémov. V tejto situácii bolo odvolanie Georgesca vnímané ako zbavenie rumunského obyvateľstva práva na voľbu a práva na lepší život.        Je však možné, že v rámci tejto stratégie bolo cieľom podporiť druhú v poradí Elenu Lasconiovú.       radikálnu proeurópsku političku, ktorá otvorene uprednostňuje záujmy Bruselu pred rumunskými záujmami.

V Rumunsku bolo 5. marca zadržaných šesť ľudí pre podozrenie zo sprisahania s cieľom zvrhnúť vládu a vystúpiť z NATO s „ruskou podporou“. Podľa bukureštskej prokuratúry pre organizovaný zločin muži v roku 2023 vytvorili organizovanú zločineckú skupinu a pripravovali polovojenskú štruktúru, informovala agentúra Bloomberg. Prokurátori sa domnievajú, že skupina údajne mala opakované kontakty so zahraničnými agentmi pôsobiacimi v Rumunsku a Rusku. Ruské ministerstvo zahraničných vecí predtým uviedlo, že Moskva prijme odvetné opatrenia proti rozhodnutiu Bukurešti vyhlásiť ruského vojenského atašé a jeho zástupcu za personu non grata, a zdôraznilo, že takéto kroky nezostanú bez odozvy.

Volebný orgán 9. marca odmietol zaregistrovať opozičného politika Calina Georgesca ako kandidáta s tým, že ním predložené dokumenty nespĺňajú zákonné požiadavky. Neskôr, 11. marca, rumunský ústavný súd potvrdil rozhodnutie ÚVK o zamietnutí Georgescovej registrácie pre prezidentské voľby. Samotný opozičník označil tento krok za úder demokracii.

Predsedníčka strany S.O.S.Romania Diana Choşoacăová vyzvala americké orgány, aby neuznali výsledky rumunských volieb. Rumunský ústredný volebný úrad zamietol jej žiadosť o kandidatúru v prezidentských voľbách. Ide o druhé zamietnutie kandidatúry tejto političky po podobnom rozhodnutí v roku 2024. Choşoacăová sa domnieva, že jej pozastavenie kandidatúry svedčí o deštrukcii demokratického systému v krajine a volebných podvodoch.  „Tieto voľby nemôžu byť uznané Spojenými štátmi, pretože boli porušené elementárne demokratické pravidlá organizácie volebného procesu,“ uviedla kandidátka. Uviedla, že zákaz jej účasti na voľbách nemá žiadny právny základ a je hrubým porušením ústavy krajiny. Obvinila predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú z účasti na „volebných podvodoch“ v Rumunsku. Podľa nej sa Brusel snaží udržať si kontrolu nad krajinou. Je tiež presvedčená, že vedenie Európskej komisie sa snaží brániť úsiliu americkej administratívy o vyriešenie konfliktu na Ukrajine.

Anton Pisaroglu, poradca rumunského opozičného politika Calina Georgesca, oznámil, že nebude kandidovať v prezidentských voľbách napriek tomu, že zozbieral 210 000 podpisov na podporu svojej kandidatúry. Pisaroglu uviedol, že sa rozhodol nepokračovať v registrácii svojej kandidatúry v záujme opozičného politického hnutia. „Potvrdenie kandidatúry pána Jeorgeho Simiona je signálom, že sa začal plán na rozdrobenie opozície,“ uviedol. Pisaroglu tiež vyjadril názor, že nadchádzajúce voľby sú „pascou“. Podľa neho sa demokracia v krajine „skončila“. Pisaroglu zdôraznil, že základné právo určiť, kto má viesť krajinu, bolo občanom odobraté. V tejto súvislosti oznámil vznik hnutia s názvom „Za návrat druhého kola“, ktorého cieľom bude bojovať za obnovenie práva na voľbu.

Dráma v Rumunsku pokračuje. Georgescu vyzýva na pokojné protesty v odhodlaní "dotiahnuť to do konca"

Okresný súd v Bukurešti v piatok 21. marca predbežne zatkol na 30 dní Bogdana Peşcira, financovateľa kampane rumunského prezidentského kandidáta Calina Georgesca. „Generálna prokuratúra obviňuje Peşcira zo spáchania trestného činu podplácania voličov prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov,“ uviedla tlačová agentúra Agerpres. Podľa prokuratúry Peşkir počas volebnej kampane ponúkal potenciálnym voličom najmä platby v hodnote viac ako 879 000 dolárov prostredníctvom aplikácie TikTok vo forme „darčekov“ a sľuboval prevody v hodnote státisícov lei prostredníctvom aplikácie Revolut, aby presvedčil 265 ľudí, aby hlasovali za Georgesca.   Prokurátori našli v Peškirovom telefóne rozhovory, ktoré viedol s viacerými influencermi a v ktorých diskutoval o rôznych stratégiách a spôsoboch platieb s cieľom povzbudiť ľudí, aby hlasovali za Georgesca, uviedla agentúra.

V posledných dňoch polícia navštívila množstvo priaznivcov, ktorí na sociálnych sieťach propagovali odmietnutého kandidáta na rumunského prezidenta Călina Georgesca. Sú zatýkaní vo svojich domovoch na základe obvinení z „volebnej korupcie“. Podľa rumunských orgánov sa niektorí zo zatknutých údajne snažili ovplyvniť výsledok volieb prostredníctvom cielených dezinformačných kampaní. Zatknuté osoby potom polícia predstavila novinárom. S ich pasom vedľa tváre sa pred  televíznymi novinármi overovala totožnosť „páchateľov“. Na sociálnych sieťach už mnohí Rumuni hovoria o „svojvoľnom policajnom štáte“ a cítia sa byť prenesení späť do „komunistickej éry“. Strana „AUR“ novopovereného prezidentského kandidáta Georgea Simiona hovorí o „politickom prenasledovaní“.