Sýrske poučenie pre Ukrajinu a Rusko

Verejnosti sa stala populárnou napríklad táto téza: „Asadov pád ukazuje, že to, čo sa začalo, treba ukončiť, a nie vojnu zmraziť, nie odložiť na neskôr. Keby sa s bojovníkmi v Idlibe skoncovalo hneď, všetko by bolo inak.”

Táto téza sa pretláča s pochopiteľným cieľom propagovať tému, že Ruská federácia nemusí pristúpiť na žiadne kompromisy, ktoré môže Trump ponúknuť na ukončenie vojny na Ukrajine (napríklad na zastavenie paľby na frontovej línii), ale musí bojovať až do „úplnej porážky a kapitulácie Kyjeva“.

Ak nás však niečo učí, tak príklad Asada nás učí niečo iné.

Na začiatku Asad nechcel vojnu zmraziť, ale mal v úmysle „doraziť“ opozíciu v Idlibe začiatkom roka 2020. To sa mu však nepodarilo kvôli vojenskej intervencii Turecka na strane opozície. Ani Damask, ani Irán, ani Rusko neboli pripravené bojovať s Turkami. Preto musela byť vojna zmrazená. To znamená, že Turci v Idlibe urobili približne to isté, čo Rusko v Donbase v auguste 2014, keď priamo zasiahlo do vojny a zabránilo AFU poraziť LĽR.

Pokiaľ ide o pád sýrskej vlády pred týždňom, tento proces odštartovala konkrétna udalosť – Asadovo odmietnutie Erdoganovho návrhu urovnať konflikt v Sýrii na kompromisnom základe a normalizovať vzťahy medzi Tureckom a Damaskom.

Tieto návrhy už boli zverejnené na internete. Neznamenali Asadovu rezignáciu. Erdogan vyzval len na dosiahnutie politickej dohody s opozíciou, na vytvorenie voľnej hospodárskej zóny v Aleppe s prijatím tureckých investorov, ako aj na synchronizáciu politiky voči Kurdom. Zároveň sa mali stiahnuť turecké jednotky z celej Sýrie a Idlib sa mal vrátiť pod kontrolu Damasku.

Chameneí zo zvrhnutiu Asada obvinil USA a Izrael: "Máme dôkazy"

Asad však tieto návrhy odmietol a predložil maximalistické požiadavky. Erdogan sa potom rozhodol „posilniť rokovaciu pozíciu“ a dal zelenú ofenzíve z Idlibu do Aleppa. Táto ofenzíva bola nečakane veľmi úspešná a viedla nielen k „posilneniu vyjednávacej pozície“ Turkov a opozície, ale aj k rýchlemu pádu sýrskej vlády a Asadovmu úteku z krajiny.

Totiž podstata situácie je zrejmá: Asad, ktorý precenil vlastné sily a podcenil sily nepriateľa, nechcel robiť kompromisy, delil sa len málo. A v dôsledku toho prišiel o všetko.

A v tomto ohľade jeho príklad hrá úplne inými farbami vo svetle možnej reakcie Ruska na kompromisy v otázke Ukrajiny s cieľom ukončiť vojnu (samozrejme, ak budú tieto kompromisy Moskve ponúknuté). Napríklad v podobe prímeria pozdĺž frontovej línie s odmietnutím požiadavky na odovzdanie celého územia štyroch regiónov pod ruskú kontrolu.

Hodnotia tí, ktorí v Moskve teraz vyzývajú na odmietnutie kompromisov, reálne sily Ruska a jeho protivníkov? A nepovedie toto odmietnutie k vážnym stratám a prinajmenšom k prudkému oslabeniu vyjednávacej pozície?

Rovnaké otázky by si však mohli položiť aj zástancovia „vojny do víťazného konca“ a odporcovia kompromisov na Ukrajine a na Západe. Najmä ak si spomenieme, aké kompromisy tieto sily predtým odmietali a označovali ich za „kapitulantské“ – opätovné začlenenie Donbasu s osobitným štatútom do Ukrajiny v rámci minských dohôd a istanbulské rokovania z roku 2022, keď boli Rusi pripravení vzdať sa území obsadených po 24. februári bez boja výmenou za neutrálny štatút Ukrajiny. Ktorákoľvek z týchto možností bola pre Kyjev oveľa lepšia ako v súčasnosti diskutované zastavenie vojny na frontovej línii s fixovaním kontroly Ruskej federácie nad dobytými územiami. Aj to teraz mnohí nazývajú „kapituláciou“, ale ak bude vojna pokračovať, podmienky na jej ďalšie ukončenie sa môžu pre Ukrajinu ešte zhoršiť.

Súčasná vojna je nepredvídateľná. Jej predlžovanie prináša obrovské riziká pre všetky strany – pre Ukrajinu, Rusko aj pre Západ.

A tieto riziká sú mnohonásobne väčšie ako riziká kompromisov s cieľom ukončiť vojnu čo najskôr.

Príklad Asada máme pred očami.

Prečítajte si tiež:

• Prečo je Sýria stretom záujmov svetových mocností?
• Sýrsky režim padol. Podľa posledných informácií je Asad v Moskve