Sú slovenskí futbaloví reprezentanti čierni fašisti? Nemali by byť za svoje rasistické správanie potrestaní?

Bratislava 12. októbra 2020 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Slovenskí futbaloví reprezentanti si pred nedávnym futbalovým zápasom proti Írsku kľakli, aby sa prihlásili k hnutiu Black Lives Matter. Toto hnutie však je preukázateľne fašistické. Čo teraz? Nemali by byť vyvodené dôsledky?

Tak sa na to pozrime a vezmime si na to jeden meter. Liberálne médiá na Slovensku sú, ako všetci vieme, etalónmi ľudských práv a strážcami demokracie na Slovensku. A tieto médiá priznali, že hnutie Black Lives Matter (Na čiernych životoch záleží) je rasistické. Teda, lepšie povedané, oni to nepriznali, ale – ako napríklad aktuality.sk – napísali, že rasistické je napísať White Lives Matter (na bielych životoch záleží). Klub, hráči, vlastne všetci sa dištancovali od ľudí, ktorí vyvesili transparent s týmto textom, boli aj ospravedlnenia.

No lenže naozaj netreba mať absolvovanú matematicko-fyzikálnu fakultu, aby človek prišiel na to, že výroky „na bielych životoch záleží“ a „na čiernych životoch záleží“ sú významovo rovnocenné. A teda sa na ne musí vzťahovať aj rovnaké hodnotenie – v opačnom prípade by totiž išlo o rasizmus toho, kto to nerovnako hodnotí. A my predpokladáme, že v našich liberálnych médiách, etalónoch ľudských práv, strážcoch demokracie na Slovensku, rasisti nepracujú.

Takisto je úplne očividné, že slogan „Na bielych životoch záleží“ je rasistický, fašistický a úplne nepravdivý. To je jasné nielen liberálnym médiám, ale musí to byť zrejmé každému, kto sa nad ním zamyslí. Prosím, radšej nič nehovorte.

Ak je rasistický jeden, musí byť aj druhý. Je známe, že príslušníci hnutia Black Lives Matter v USA masovo rozbíjajú výklady, rabujú, podpaľujú, ľudí inej farby terorizujú a zastrašujú, nútia ich kľačať a robiť príslušné gestá a niekde dokonca bozkávať šéfom hnutia (či gangu?) topánky – a veru, to celkom pekne spĺňa znaky rasizmu a čohosi ako „pouličný fašizmus“ (neberte, prosím, tento výraz príliš dogmaticky, používame ho tu v jeho ľudovom, hovorovom význame).

Možno aj to je dôvod, prečo sa naše demokratické korporátne médiá tak boja tých, ktorí hlásajú to rasistické „White Lives Matter“; je jasné, že aj oni, po vzore demokratických USA, sa chystajú masovo rozbíjať výklady, rabovať, podpaľovať, ľudí inej farby terorizovať a zastrašovať, nútiť ich kľačať a robiť príslušné gestá a niekde dokonca bozkávať šéfom hnutia (či gangu?) topánky.

No a teraz tu máme zaujímavý precedens. Nie, nemáme na mysli to, že fanúšikovia jedného klubu vyvesili rasistický transparent s textom White Lives Matter – je to ešte horšie. Teraz sa k (približne) rovnakému rasistickému hnutiu prihlásila aj samotná futbalová reprezentácia.

A kompetentní mlčia. Médiá mlčia. Je neuveriteľné, že si takmer nikto nevšimol túto propagáciu fašizmu a rasizmu. A takmer nikomu to nevadí. Zákonite sa tak natíska otázka: nie je náhodou slovenská spoločnosť skrz-naskrz čierne rasistická?

Že nie? Tak potom je taká hlúpa, aby nevedela pochopiť princíp jedného metra?

Že ani to nie? Alebo že by bola taká cynická a pokrytecká?

Že ani to nie? Tak potom…?

Ivan Lehotský