Veriacich povzbudil, aby zostali „soľou zeme“ a „mestom na vrchu“, ktoré aj uprostred skúšok svedčí o sile bratstva a nádeje.

Príhovor Svätého otca

Stretnutie za pokoj s komunitou v Bamende

Bamenda, Katedrála svätého Jozefa, 16. apríla 2026

Drahé sestry a bratia,

je pre mňa radosťou byť medzi vami v tomto tak ťažko skúšanom regióne. Ako práve dosvedčili vaše svedectvá, všetka bolesť, ktorá zasiahla vaše spoločenstvo, dnes ešte silnejšie zvýrazňuje presvedčenie: Boh nás nikdy neopustil! V ňom, v jeho pokoji, môžeme vždy začať znova.

Pán arcibiskup pripomenul prorocké slová: „Aké krásne sú na vrchoch nohy posla, ktorý ohlasuje pokoj!“ (Iz 52, 7). Týmito slovami uviedol môj príchod medzi vás. Teraz však chcem odpovedať: krásne sú aj vaše nohy, zaprášené touto krvou poznačenou, a predsa úrodnou zemou. Hoci bola zneuctená, je bohatá a plná vegetácie i štedrých plodov. Sú to nohy, ktoré vás priviedli sem a ktoré vás napriek ťažkostiam a prekážkam udržali na cestách dobra. Všetci pokračujme na ceste dobra a pokoja.

Ďakujem vám za slová privítania, pretože – je to pravda – som tu, aby som ohlasoval pokoj, no hneď zisťujem, že vy ho ohlasujete mne i celému svetu. Ako totiž pripomenul jeden z vás, kríza, ktorá otriasla týmito regiónmi Kamerunu, ešte viac než kedykoľvek predtým zblížila kresťanské a moslimské komunity. Vaši náboženskí predstavitelia sa spojili a založili Hnutie za pokoj, prostredníctvom ktorého sa snažia sprostredkovať dialóg medzi znepriatelenými stranami.

Koľko miest vo svete by som si prial vidieť takto! Vaše svedectvo, vaša práca pre pokoj môže byť vzorom pre celý svet. Ježiš nám povedal: Blahoslavení tvorcovia pokoja! Beda však tým, ktorí zneužívajú náboženstvá a samotné Božie meno podľa svojich vojenských, ekonomických či politických cieľov a vťahujú to, čo je sväté, do toho najtemnejšieho a najšpinavšieho.

Áno, moje drahé sestry a bratia, vy hladní a smädní po spravodlivosti, vy chudobní, milosrdní, tichí a čistého srdca, vy, ktorí ste plakali, ste svetlom sveta! (porov. Mt 5, 3 – 14). Bamenda, dnes si mestom na vrchu, žiariacim pred očami všetkých! Sestry a bratia, buďte aj naďalej soľou, ktorá dáva tejto zemi chuť. Nestrácajte svoju chuť ani v nasledujúcich rokoch! Uchovajte si to, čo vás zblížilo a čo ste si navzájom odovzdali v čase plaču. Vážme si všetci tento deň, keď sme sa zišli, aby sme pracovali pre pokoj! Buďte olejom, ktorý sa vlieva na rany bratov a sestier.

V tejto súvislosti patrí moja vďaka všetkým – osobitne ženám, laičkám i rehoľníčkam –, ktoré sa starajú o ľudí traumatizovaných násilím. Je to obrovská, neviditeľná a každodenná práca, a ako pripomenula sestra Carine, aj nebezpečná. Páni vojny predstierajú, že nevedia, že na zničenie stačí okamih, no na obnovu často nestačí celý život. Predstierajú, že nevidia, ako sa na zabíjanie a ničenie nájdu miliardy dolárov, no chýbajú prostriedky na uzdravenie, vzdelávanie a obnovu ľudí. Tí, ktorí drancujú vašu krajinu o jej zdroje, investujú veľkú časť ziskov do zbraní, čím roztočia špirálu destabilizácie a smrti bez konca. Je to svet obrátený naruby, vykorisťovanie Božieho stvorenia, ktoré musí každé čestné svedomie odhaliť a odmietnuť tým, že si zvolí obrátenie – návrat opačným smerom, na udržateľnú a plodnú cestu ľudského bratstva.

Svet ničia niekoľkí mocipáni, no drží ho pohromade nespočetné množstvo solidárnych bratov a sestier! Sú potomkami Abraháma, nespočítateľnými ako hviezdy na nebi a zrnká piesku na morskom brehu. Pozrime sa jeden druhému do očí: už teraz sme týmto veľkým ľudom! Pokoj netreba vymýšľať: treba ho prijať – prijatím blížneho ako svojho brata a svojej sestry. Nikto si nevyberá svojich bratov a sestry: máme sa len navzájom prijať! Sme jedna rodina a bývame v jednom dome, na tejto nádhernej planéte, o ktorú sa staré kultúry starali celé tisícročia.

Pápež František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium napísal niečo, čo mi prichádzalo na myseľ, keď som počúval vaše slová: „Misia v srdci ľudu nie je len časť môjho života alebo ozdoba, ktorú môžem odložiť, nie je to len prívesok alebo jeden z okamihov existencie. Je to niečo, čo nemôžem vytrhnúť z vlastného bytia, ak sa nechcem zničiť. Ja som misia na tejto zemi, a preto som na tomto svete“ (č. 273).

Drahí bratia a sestry z Bamendy, s týmito pocitmi som medzi vami! Slúžme spolu pokoju! „Treba si uvedomiť, že sme akoby ohňom poznačení na túto misiu osvetľovania, žehnania, oživovania, pozdvihovania, uzdravovania a oslobodzovania. Tam sa ukazuje, kto je zdravotná sestra „z celej duše“, učiteľ „z celej duše“, politik „z celej duše“, teda tí, ktorí sa v hĺbke rozhodli byť s inými a pre iných“ (tamže).

Tak nás môj milovaný predchodca povzbudzoval kráčať spolu, každý vo svojom povolaní, rozširovať hranice našich spoločenstiev a začínať konkrétnymi krokmi na miestnej úrovni, ktorá vedie k láske k blížnemu, komukoľvek a kdekoľvek. To je tichá revolúcia, ktorej ste vy sami svedkami! Ako povedal imám, ďakujme Bohu, že táto kríza neprerástla do náboženskej vojny a že sa ešte stále snažíme navzájom milovať. Pokračujme ďalej bez únavy, s odvahou a predovšetkým spolu, vždy spolu! Kráčajme spoločne v láske a neustále hľadajme pokoj.

Vonku, na priestranstve pred kostolom Svätý Otec povedal:

Drahí bratia a sestry,

dnes si nás všetkých Pán vyvolil za pracovníkov pokoja pre túto krajinu! Modlime sa spoločne k Pánovi, aby medzi nami skutočne zavládol pokoj a aby – keď vypustíme tieto biele holubice, symbol pokoja – Boží pokoj spočinul na nás všetkých, na tejto krajine a zachoval nás zjednotených v jeho pokoji. Chvála Pánovi!

Preklad Martin Jarábek

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk