„Významnejšiu korekciu sme v závere roka mohli pozorovať najmä pri údržbe a opravách a stavebnej produkcii tuzemských stavebných firiem v zahraničí. V medziročnom porovnaní priaznivý bázicky efekt pomáhal zmierniť predovšetkým pokles vo výstavbe infraštruktúry, avšak priaznivo pôsobil aj vo väčšom zo segmentov stavebníctva – vo výstavbe budov,“ komentoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Napriek čiastočnému zotaveniu stavebníctva v závere roka (poslednom štvrťroku), ktoré v medziročnom porovnaní podporil aj priaznivejší bázicky efekt, stavebníctvo v priemere v minulom roku skončilo v červených číslach. Dôvody je potrebné hľadať najmä vo výpadku produkcie na výstavbe verejnej infraštruktúry, ktorá sa ocitla v prechodnom období medzi dvomi rozpočtovacími obdobiami eurofondov.

Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia stavebníctva v decembri (medzimesačne) znížila o 1,2 % (sezónne očistené). Dynamika jej medziročného rastu sa napriek tomu zrýchlila z 0,9 % na 4,3 %. Rast stavebníctva v medziročnom porovnaní v závere podporil priaznivejší bázicky efekt z konca predchádzajúceho roka – v decembri 2023 sa už predsa len začala utlmovať výstavba verejnej infraštruktúry financované z končiaceho rozpočtovacieho obdobia EÚ fondov. V priemere za celý rok ale ostávalo aj minulý rok stavebníctvo v červených číslach – jeho medziročný pokles sa dokonca prehĺbil z -0,2 % v roku 2023 na -5,0 % v roku 2024.

Dôvody je potrebné hľadať najmä vo výstavbe infraštruktúry, kde sa stavebná produkcia minulý rok v úhrne za celý rok medziročne znížila až o -12,1 %. Naopak, pokles vo výstavbe budov sa minulý rok zmiernil na -2,2 % (z -3,7 %), najmä v dôsledku postupnej stabilizácie trhu s rezidenčnými nehnuteľnosťami, ktorý reagoval na prvotný pokles úrokových sadzieb. To sa prejavilo na zmiernení stavebnej produkcie vo výstavbe bytových budov z -7,3 % na -1,4 %, pričom v záver roka (v poslednom štvrťroku) už v stabilne medziročne rástla.

V samotnom decembri pokračovalo zrýchľovanie medziročného rastu ako vo výstavbe budov (z 7,6 % na 7,7 %), tak aj zmierňovanie medziročného poklesu vo výstavbe infraštruktúry (z -11,0 % na -2,4 %). V oboch prípadoch tomu dopomohla najmä nižšia porovnávacia základňa z konca predchádzajúceho roka. Pri pohľade na medzimesačné sezónne očistené čísla sa zdá, že po silnej jeseni v závere roka predsa len najmä výstavbe budov dochádzal dych. Naopak, výstavba infraštruktúry s pozvoľným nábehom nových verejných projektov ľahko rástla aj v medzimesačnom porovnaní (o 1,1 %).

Stavebná produkcia na výstavbe budov sa v decembri medziročne zvýšila až o 7,7 %, pričom rástla v oboch svojich zložkách – výstavbe bytov (o 12,9 % medziročne), i výstavbe nebytových priestorov (4,4 %). Po zohľadnení sezónnych vplyvom jej produkcia ale v oboch častiach jemne zaostala za silným novembrom (o 2-5%). Výstavba bytov v posledných mesiacoch ťaží zo stabilizácie trhu s bývaním, ktorý podporili nižšie úroky a postupne sa znovu-objavujúci dopyt.

Na druhej strane, medziročný rast nebytovej výstavby v závere roka bol jemne prekvapivý. Nebytovej výstavbe sa počas leta prestalo dariť a prvé jesenné mesiace to len potvrdzovali. Nadol ju tlačila nižšia investičná aktivita, ktorá s miernym oneskorením reagovala na nárast úrokových sadzieb v predminulom roku, ale pravdepodobne ju tlmila aj neistota spojená s prijatým konsolidačným balíkom, ktorý významne zaťaží rozpočty domácich firiem.

V novembri ale prekvapivo posilnila a hoci sme v decembri mohli pozorovať pomerne citeľnú korekciu silných novembrových čísel, nebytová výstavba stále ostávala v medziročnom pluse aj v samom záver roka. Relatívne pozitívne čísla zo záveru roka ale nepreceňujeme a stále skôr očakávame problémy na strane dopytu v tejto časti stavebníctva, minimálne v prvej polovici roka.

Podľa Koršňáka stavebníctvo bude aj v nasledujúcich mesiacoch pravdepodobne čeliť stagnujúcemu alebo len ľahko sa zotavujúcemu dopytu v oboch svojich segmentoch. Výstavbu budov budú stále brzdiť síce už klesajúce ale stále relatívne vysoké úroky i klesajúca investičná aktivita v ekonomike, a to aj napriek tomu, že trh s bývaním už svoje dno najskôr našiel. Jeho zotavenie však bude len pozvoľné a k úrovňami spred energetickej/inflačnej krízy sa ani zďaleka nepriblíži.

Obmedziť aktivitu v nebytovej výstavbe môže aj fiškálna konsolidácia, ktorej náklady bude z veľkej časti znášať podnikový sektor. Výstavba infraštruktúry bude stále čeliť prechodnému obdobiu, kedy sa ukončili viaceré projekty financované z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia, zatiaľ čo nábeh stavebných projektov z nového rozpočtovacieho obdobia, či Plánu obnovy je len pozvoľný a stále naráža na viaceré problémy. I vďaka nižšej porovnávacej báze z minulého roka by sa stavebníctvo tento rok ale malo predsa len vrátiť do plusu, avšak minuloročné straty najskôr plne nedokáže vymazať.

Postupné oživenie podporené i poklesom úrokových sadzieb, ktoré nebude len výsledkom priaznivého bázického efektu, očakávame najskôr až v druhej polovici roka. Rýchlosť zotavenia pritom môžu brzdiť i problémy na ponukovej strane, najmä nedostatočná kapacita domáceho stavebníctva (vrátane nedostatku zamestnancov).