Srbsko týchto dní: Megaprotesty, ktoré vám médiá zabudli ukázať. Dokážu si Srbi ubrániť svoj poklad pred nadnárodnou korporáciou?

Belehrad 21. decembra 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Darko Vojinovic)

Táto „demokracia“, v ktorej žijeme, pred nás kladie stále tú istú „záhadu“: ľudia, ktorých si občania vo voľbách zvolia, nepresadzujú ich záujmy občanov, ale záujmy neznámych cudzincov. Najnovšie v Srbsku, kde hrozí environmentálna katastrofa, lebo cudzinci chcú ťažiť lítium

Je to ako cez kopirák, stále rovnaký scenár ako vo všetkých kolóniách kdekoľvek vo svete: kompradori dosadení do politiky masmédiami a mimovládnymi štruktúrami sa tvária, že pracujú pre blaho občanov, ale v skutočnosti reprezentujú záujmy „nadnárodnej“ korporátnej svoloče, ktorej sú nejaká demokracia, ľudia, ale žiaľ, aj príroda, srdečne ukradnuté.

Máme tu krásny príklad: v Srbsku bolo nedávno objavené obrovské nálezisko sodíkovo-lítiového vodnatého bórosilikátu, ktorý má navyše unikátne vlastnosti, vďaka ktorým je z neho možné získavať pomerne ľahko lítium. Podľa údolia Jadar, v ktorom sa nálezisko nachádza, dostal minerál dokonca už aj názov: jadarit. A keďže o lítium je dnes obrovský záujem, pretože v „dobe batériovej“ je potrebné prakticky všade, sa na lokalitu okamžite vrhla nadnárodná ťažiarska spoločnosť Rio Tinto, ktorá tam chce postaviť gigantickú baňu, jednu z najväčších na svete.

Nové nálezisko má obrovský potenciál, Srbsko by sa vďaka nemu mohlo stať jedným z hlavných svetových dodávateľov lítia. Problém je v tom, že ťažba a spracovanie lítia je environmentálne veľmi „špinavá“ technológia (to by si mali všimnúť aj tí, ktorí presadzujú okamžitý prechod na čisto elektrickú dopravu ako údajne šetrnú pre životné prostredie). Je nielen veľmi náročná na energiu a spotrebu vody, ale vznikajú pri tom aj toxické emisie, ktoré ohrozujú zdravie ľudí žijúcich nielen v blízkom okolí, ale aj vo vzdialenosti desiatkok kilometrov.

Najväčšie protesty od bombardovania

Na rozdiel od niektorých iných svetových nálezísk, toto srbské sa nachádza uprostred úrodnej poľnohospodárskej, husto obývanej kultúrnej krajiny pri riekach so vzácnymi a chránenými druhmi živočíchov a rastlín. Vybudovanie megalomanskej bane spolu so všetkými súvisiacimi štruktúrami by nesporne bolo totálnym barbarstvom a katastrofou, napriek tomu, že ziskuchtiví ťažiari zo zahraničia tvrdia a sľubujú niečo iné. Menšia environmentálna katastrofa sa stala dokonca už pri skúšobných vrtoch.

A preto sa v Srbsku už od minulého roka konajú údajne najväčšie protesty za posledné dve desaťročia. Ľudia protestujú v uliciach, ale v desiatkach miest v celom Srbsku aj blokujú dopravu. Petíciu podpísalo už tristotisíc ľudí. Vláda totiž vychádza britsko-austrálskej ťažiarskej spoločnosti Rio Tinto podozrivo ochotne v ústrety.

Najnovšie prijala zákon umožňujúci štátu vyvlastniť súkromné pozemky „na účely, ktoré sú v štátnom záujme“, medzi ktoré patria, predstavte si, aj projekty „v spolupráci“ s nadnárodnými korporáciami – čo je jasnou „dierou v plote“, cez ktorú sa môže spoločnosť Rio Tinto k nálezisku dostať. Tá medzitým nezaháľala a desiatky pozemkov už skúpila, údajne pod nátlakom na vlastníkov a nápadne lacno.

Riešenie by pritom bolo také jednoduché – jedna veta v ústave…

Tento problém sa týka aj nás, ktorí žijeme v týchto končinách strednej Európy. V Českej republike majú veľmi podobný problém s bezohľadnými podnikavcami, ktorí chcú drancovať české zásoby lítia z rozsiahlych nálezísk lítia na Cínovci a v Slavkovskom lese. A my na Slovensku sme v uplynulých rokoch riešili to isté, len v bledoružovom, napríklad so zlatom, uránom či ďalšími surovinami.

A napokon, ak to zoberieme trochu viac zoširoka, nie je náhodná ani podobnosť so ziskuchtivcami, ktorí si svoj biznis založili napríklad na zdraví ľudí a zneužívajú pritom fakt, že korupčný systém, v ktorom žijeme, je zo samotnej jeho podstaty pripravený im to umožniť.

V Srbsku je teraz zaujímavá situácia: na jednej strane stojí nadnárodná korporátna mašinéria, ktorá bezpodmienečne potrebuje to obrovské kvantum lítia pre svoj „nekonečný ekonomický rast“, a na druhej strane odhodlaní občania predsa len nie až tak celkom neokoloniálne zlomeného Srbska, ktorí sa rozhodne nemienia zmieriť s takým hrubým zločinom na životnom prostredí a zdraví státisícov ľudí žijúcich v tom regióne. Oni, aj vďaka skúsenosti so skutočnou podstatou západnej „demokracie“ spred takmer dvadsiatich troch rokov majú trochu viac guráže ako my – s nami globálna moc farmárči predsa len trochu šetrnejším spôsobom, vzhľadom na bezprostrednú blízkosť od Viedne.

Ako to v Srbsku dopadne? Doteraz sa všetko vyvíjalo v prospech drancovateľov zo zahraničia, kompradori vo vláde usilovne pracovali pre nich, napriek protestom ľudí. Ale potom, ako sa demonštrácie a blokovanie dopravy stali naozaj masovými, to momentálne vyzerá nádejne pre protestujúcich: vláda vyhlásila, že všetky ich požiadavky splní a zákon o vyvlastnení predbežne stiahla.

Je otázka, nakoľko sa s takýmto vývojom situácie bude ochotná zmieriť nadnárodná chobotnica, ktorá tie miliardové zásoby lítia jednoducho chce. Ona sa nezvykne vzdávať. Lenže Srbi tiež nie.

Viac detailov nájdete napríklad TU .

Ivan Lehotský