SR podľa SaS odmieta udeliť azyl Bielorusom, podľa Ministerstva vnútra ide o vymyslené tvrdenia

„V poslednom období požiadalo o azyl viacero Bielorusov, ktorí sem utiekli pred Lukašenkovým režimom, pretože sa zúčastnili protestov. Na Slovensku však azyl nedostali,“ vyhlásila poslankyňa Martina Bajo Holečková (SaS). Ako uviedli pre TASR z tlačového odboru kancelárie ministra vnútra, v tomto roku požiadalo o medzinárodnú ochranu na území SR doposiaľ desať žiadateľov z Bieloruska. Priblížili, že medzinárodná ochrana vo forme azylu bola udelená v dvoch prípadoch. V dvoch prípadoch podľa nich nebola poskytnutá žiadna forma medzinárodnej ochrany a v ďalších šiestich prípadoch azylové konanie stále prebieha.

Doplnili, že z uvedeného počtu žiadateľov sa všetci na území SR zdržiavajú legálne na základe udeleného povolenia na pobyt (štúdium, zamestnanie, podnikanie, zlúčenie rodiny). To znamená, že ide o osoby, ktoré prišli na územie SR za iným účelom a až následne sa rozhodli požiadať o medzinárodnú ochranu na území SR.

Zároveň informovali, že v minulom roku požiadalo o medzinárodnú ochranu na území SR celkom 17 žiadateľov z Bieloruska. Ako priblížili, medzinárodná ochrana vo forme azylu bola udelená v 15 prípadoch. V jednom prípade podľa nich nebola poskytnutá medzinárodná ochrana ani v podobe azylu ani v podobe doplnkovej ochrany. Rovnako v jednom prípade bola podľa nich žiadosť zamietnutá ako neprípustná, keďže za posúdenie žiadosti bol zodpovedný iný členský štát.

„Miera úspešnosti udelenia medzinárodnej ochrany žiadateľov z Bieloruska na území SR tak predstavovala v roku 2024 viac ako 88 percent z celkového počtu ukončených prípadov, pričom všetkým úspešným žiadateľom bol na území SR udelený azyl. To sa zhoduje aj s mierou udelení medzinárodnej ochrany iných členských štátov – okolo 80 percent,“ uviedli z ministerstva.

Vo väčšine prípadov pritom podľa nich taktiež išlo o osoby, ktoré predtým, ako požiadali o azyl na území SR, sa tu zdržiavali už niekoľko rokov legálne na základe udeleného povolenia na pobyt. „To znamená, že nepožiadali o udelenie medzinárodnej ochrany bezprostredne po príchode na území SR. Spájanie zamietnutých rozhodnutí s vplyvom akéhokoľvek štátu alebo režimu na rozhodovanie orgánov Slovenskej republiky je neprípustným a veľmi znepokojivým krokom v politickom boji,“ doplnili.

Podotkli, že každá jedna žiadosť o azyl sa v zmysle zákona, ako aj v súlade s platnou európskou legislatívnou posudzuje individuálne, a to na základe osobitostí daného prípadu, dostupných dôkazov, situácie v krajine pôvodu, dôveryhodnosti a ďalších relevantných skutočností. Ide o princíp, ktorý sú povinné uplatňovať všetky členské štáty EÚ a ktorým sa riadi aj SR. V prípade, ak sa žiadateľ nestotožňuje s rozhodnutím migračného úradu, môže podať proti rozhodnutiu správnu žalobu na príslušný súd, o čom je náležite poučený, teda má zabezpečené právo na účinný opravný prostriedok.