Správa pre plukovníka Daniela Davisa

Bratislava 19. septembra 2023 (HSP/Sonar21/Foto:Telegram, Twitter@coope125)

Niekoľko ľudí ma upozornilo na nedávny článok Daniela Davisa. Toho muža nepoznám, ale jeden priateľ, ktorý bojoval po Davisovom boku, ho považuje za statočného muža pod paľbou. Takže toto nie je útok na jeho charakter. Ale ako som povedal svojmu znalému priateľovi: “Statočnosť v boji neznamená, že človek je kvalifikovaný na analýzu.” Myslím si, že Davisov článok je akýmsi meradlom, pretože signalizuje, že niekto, kto bol v predchádzajúcich článkoch silným zástancom ukrajinského naratívu (t. j. Ukrajina vyhráva), sa vážne zamyslel. Dovoľte mi, aby som to rozobral, píše Larry Johnson

Davisova úvodná poznámka sa kvalifikuje ako “No Shit Analysis/Analýza bez hovna”.

Väčšina vysokých predstaviteľov USA a NATO nespochybniteľne predpokladá, že kým bude trvať vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, bude sa neustále napĺňať jeden z najpreferovanejších politických výsledkov Západu: oslabenie Ruska. Bez povšimnutia väčšiny západných lídrov však vzniká riziko, že čím dlhšie bude vojna pokračovať, Rusko bude silnieť, nie slabnúť.

Riziko? Pri všetkej úcte, plukovník Davis, už sme tam. Dokonca aj New York Times minulý týždeň pripustili, že Rusko za jeden rok vyrobí dvojnásobok delostreleckých granátov (dva milióny), než USA dúfajú, že vyrobia v nasledujúcich dvoch rokoch. Ruskému hospodárstvu sa darí a jeho obranný priemysel prešiel na vyšší výkon.

Kto je oslabený? No, na začiatok Ukrajina. Tá stráca obyvateľstvo emigráciou. Jej priemyselná základňa je neustále oslabovaná ruskými raketami a bombami. A jej armáda trpí katastrofálnymi stratami a na obzore nie je žiadne riešenie, ako tieto straty nahradiť vycvičenými vojakmi. Nejde však len o Ukrajinu. Oslabuje sa aj NATO. Žiadne z jeho predchádzajúcich dodávok tankov, M777, Himars, ATGM a bojových vozidiel Bradley nefungovali tak, ako sa očakávalo. Tie sa pravidelne ničia a v západných skladoch sa zásoby zmenšujú.

Davis pokračuje:

Aj keď by to bola horká pilulka na prehltnutie, takáto úvaha môže odhaliť, že snaha o vyjednané ukončenie vojny s čo najlepšou dohodou pre Kyjev by mohla byť cestou, ktorá najlepšie zabezpečí americké záujmy a záujmy NATO.

Davis má pravdu v tom, že rokovania sú jedinou nádejou na zastavenie škôd, ktoré NATO utrpelo, ale vychádza z chybného predpokladu, t. j. že Rusko je ochotné pristúpiť na takéto rokovania. Nie som zasvätený do rozhovorov medzi Vladimírom Putinom a Sergejom Lavrovom, ale som si istý, že nikto v Rusku, kto má mocenské postavenie, nedôveruje Spojeným štátom alebo NATO, že budú konať čestne. Rusko si uvedomuje, že Západ sa snaží získať čas na to, aby vymyslel spôsob, ako znovu vyzbrojiť Ukrajinu a vycvičiť novú armádu. Prečo by Rusko prijalo takýto šialený návrh?

Plukovník Davis dokazuje úplnú neznalosť ruských možností a toho, čo sa stalo za posledný rok. Píše:

Ruské letectvo napriek svojej technologickej a početnej prevahe nad Ukrajinou utrpelo straty a nedokázalo dosiahnuť vzdušnú prevahu nad svojím nepriateľom. Pozemné sily Moskvy sa naďalej dopúšťali vážnych taktických chýb, ktoré odhalili významné nedostatky v samotnej formácii ich armády. Jej logistický systém bol nefunkčný. Koncom roka 2022 utrpela dve veľké straty na bojisku v Charkovskej a Chersonskej oblasti, čo prinútilo Putina nariadiť mimoriadnu mobilizáciu 300 000 mužov – ktorí sa ukázali ako veľmi nekvalitní.

Do konca leta 2023 Rusko údajne stratilo polovicu svojich tankov a ohromujúcich 300 000 vojakov bolo údajne zabitých a zranených. Podľa všetkých objektívnych meradiel sa Austinov cieľ, ktorým bolo oslabenie Ruska, názorne plnil.

Je to absolútny nezmysel. Rusko dosiahlo vzdušnú prevahu, jeho logistický systém je na tom lepšie, ako Západ predpokladal, a mobilizované ruské sily sú na rozdiel od ukrajinských dobre vycvičené a sú na rovnakej úrovni, ak nie lepšie, ako čokoľvek, čo by Západ mohol postaviť na front. Okrem toho neexistujú žiadne dôveryhodné dôkazy o tom, že Rusko stratilo “polovicu svojich tankov”. Práve naopak. Rusko utrpelo minimálne straty, ale výrazne rozšírilo svoju výrobu tankov. A čo robí Západ? Chová tanky, ktoré už nedokáže masovo vyrábať, a sleduje, ako ich Rusko vyhadzuje do vzduchu. Ak je Rusko naozaj oslabené, ako tvrdí Davis, tak prečo by, do čerta, Západ tlačil na rokovania. Máme Putina na lane.

Davis pripúšťa, že situácia Ruska nie je zďaleka taká zlá:

Denník Washington Post v piatok zverejnil analýzu ukrajinskej ofenzívy a konštatoval, že Rusko sa “poučilo zo svojich chýb” a vo svojom “dobre usporiadanom obrannom” systéme vystupuje lepšie a profesionálnejšie. V nedávnej správe CNBC sa konštatovalo, že “taktické prispôsobenie sa Ruska” z jeho katastrofálneho začiatku vyústilo do núdzového stavu “koordinovaných a reaktívnych ozbrojených síl… a takých, ktoré sú obzvlášť silné v obrane”.

Davis je stále rukojemníkom propagandistického príbehu Západu. Trvá na tom:

Hoci Putinove jednotky údajne utrpeli ešte viac obetí ako Ukrajina, pre Kyjev je tu matematický problém: Rusko má k dispozícii milióny mužov vo vojenskom veku, ktorých možno mobilizovať, než Ukrajina.

Tieto správy sú nesprávne, Daniel. Ukrajinské obete desaťnásobne prevyšujú ruské a, ako som už opakovane napísal, účty na sociálnych sieťach a dokonca aj ukrajinskí predstavitelia hovoria niečo iné. Ale máte pravdu, aj keby Rusko utrpelo straty, ktoré tvrdíte, môže ich absorbovať. Ukrajina to nedokáže.

Daniel Davis je obletovaný západnou fantáziou, že to, čo sa odohráva na Ukrajine, je “patová situácia”. Davis a iní v Pentagóne nechápu ruskú stratégiu, ktorá je základom špeciálnej vojenskej operácie – t. j. vyčerpať ukrajinskú armádu do takej miery, aby už nebola schopná bojovať:

Preto v tejto chvíli, keď sa blíži koniec letnej ofenzívy UAF po roku a pol bezvýslednej vojny, nemožno s istotou predpovedať jej výsledok. Zostáva prinajmenšom predstaviteľné, že by mohla zvíťaziť buď Ukrajina, alebo Rusko.

Nie. Existujú dva spôsoby, ako Ukrajina “môže zvíťaziť” – v žiadnom prípade a v žiadnom prípade. To sa nestane. Západ už nemá schopnosť ani vôľu zaplavovať Ukrajinu modernými zbraňovými systémami a tankami. A čo je ešte dôležitejšie, Ukrajina nemá vycvičené jednotky potrebné na obsluhu týchto zbraní, aj keby ich bolo možné poskytnúť.

Plukovník Davis je odtrhnutý od reality. Predkladá ako možnosť niečo, čo je už realitou:

Tvárou v tvár existenčnej hrozbe by jadrovo vyzbrojené Rusko so svojimi obrovskými prírodnými zdrojmi mohlo sústrediť potrebné úsilie na zdokonalenie svojej armády do takej miery, že Ukrajina nakoniec nebude schopná držať krok, a preto nie je vylúčené, že by Rusko mohlo túto vojnu vyhrať.

Rusko má potrebné sily a Ukrajina už teraz dokazuje, že nedokáže držať krok.

Možno Daniel Davis skutočne vie, že je po všetkom, ale zo strachu, že bude ostrakizovaný, ak prizná pravdu, hrá hru “čo ak”.

Je preto veľmi dôležité, aby administratíva stanovila súbor kritérií, na základe ktorých by sme mali jasné náznaky, že sa dosiahol nezvratný bod, a to oveľa skôr, ako dôjde ku kolapsu. Ak sa takýto bod dosiahne, USA nebudú mať inú možnosť ako zmeniť politiku a vynaložiť čo najviac energie na nájdenie diplomatickej cesty k dosiahnutiu cieľa prostredníctvom rokovaní.

Slovo pre dobrého plukovníka – dosiahli sme ten neodvolateľný bod. Ukrajina ako kura bez hlavy zúrivo behá v kruhu a neuvedomuje si, že umiera.

Davis verí, že americké vedenie ešte môže zachrániť hroziaci debakel:

V konečnom dôsledku je hlavnou povinnosťou (nielen zodpovednosťou) americkej vlády voči občanom Spojených štátov. Nesmieme dovoliť, aby sa situácia zhoršila do takej miery, že sa zopakuje debakel, ktorý sme roky pasívne sledovali v Afganistane. Administratíva sa musí prinajmenšom aktívne pripraviť a zvážiť možnosť, že nami preferovaný výsledok sa nemusí naplniť, a mala by prijať opatrenia na ochranu pred ním.

Plukovník Davis, hovorím vám priamo, USA v tejto chvíli nemôžu urobiť nič, čo by zmenilo výsledok, okrem rozpútania jadrovej vojny. Rusko už v tejto vojne nebojuje samo. Má podporu Číny a mnohých krajín globálneho Juhu. Americká hospodárska dominancia sa rozpadá a náš zahraničnopolitický vplyv je v troskách. Doterajší spojenci, ako napríklad Saudská Arábia, sa obrátili Amerike chrbtom. Saudi obnovili diplomatické vzťahy s Iránom, privítali Sýriu späť v Arabskej lige, ukončili Američanmi podporovanú vojnu v Jemene a spolupracujú s Ruskom, aby čelili americkej bezočivej snahe obmedziť ceny ropy.

Podobne ako Titantic, aj americký hlúpy pokus rozbiť Rusko sa potápa. Ostáva im len nájsť záchranný čln a modliť sa, aby sme sa neutopili.