Môj profil 
Predplatné
Za rozsiahlymi protestmi, ktoré vypukli po smrti Afroameričana George Floyda, vidí Václav Klaus predovšetkým rozdelenosť Spojených štátov, ku ktorej stačí akákoľvek zámienka, aby sa naplno prejavila.
“Spojené štáty sú hlboko narušenou a rozdelenou krajinou, rasovo aj inak. K spoločenskému nepokoju stačí akékoľvek škrtnutie zápalkou. Polícia v Minneapolise určite konala hrubo a agresívne a nemá sa jej to odpustiť, ale urobiť z tejto nešťastnej udalosti symbol rasovej neznášanlivosti je omyl. Iba to motivuje vždy natešených demonštrantov za dobro a pokrok, aby začali hrať svoju obvyklú, dávno nacvičenú hru. Zabitý George Floyd sa pre týchto ľudí stal výbornou zámienkou. Takúto tému neprajníci poriadku v prezidentskej kampani dlho hľadali,” tvrdí bývalý český prezident.
Rozpoltenosť a nehomogénnosť dnešnej Ameriky podľa Klausa vzniká predovšetkým v dôsledku stretu reality a ideových predstáv o tých správnych spoločenských hodnotách.
“Tým hlavným problémom je apoteóza multikulturalizmu, a je ňou predstava, že je spájanie odlišných civilizácií, kultúr, hodnotových systémov a tradícií v jedno “ľudstvo” pod strechou progresivistickej, ideológickej, liberálnej demokracie tou správnou budúcnosťou ľudstva (a Ameriky ),” hovorí Klaus.
Práve bezohľadná snaha o presadzovanie tejto ideológie spôsobila podľa neho vznik fenoménu “viny bieleho muža”, ktorý sa vzďaľuje objektívnemu hodnoteniu reality a “je len ideologickým konštruktom dnešných agresívnych progresivistov”.
“Táto fiktívna osoba, bieleho muža, je len argumentom ideologického konfliktu súčasnosti, ktorý s minulým otrokárstvom či kolonializmom nemá nič spoločné,” tvrdí Václav Klaus.
Súhlasí tiež s tým, že ideologické napätie sa prejavuje aj v médiách, v dôsledku čoho sa delegitimizujú určité názory. K situácii s nútenou rezignáciou redaktora New York Times, ktorú spôsobilo zverejnenie komentára republikánskeho senátora volajúceho po povolaní armády do ulíc Washingtonu, Klaus poznamenal, že “New York Times je už dlho vlajkovou loďou dnešných progresivistov”.
“Prestal som tento denník čítať už dávno. Určite sú tam aj, starí liberáli aj, mladí progresivisti. Tí starí sú mi sympatickejší, ale ich vzájomné súboje ma nijako detailne nezaujímajú. Oboje je zle. Ako New York Times, tak Washington Post sú beznádejné. Keď prídem do Washingtonu, vždy s chuťou poskytnem rozhovor Washington Times. To je stále ešte pravicový denník,” vyhlásil.
Možno ale hovoriť o podobnom napätí v rámci Európskej únie?
Európa je podľa Klausa “tiež zmätená a tiež má svoje agresívnych progresivistov a ľavicových aktivistov”, a teda skutočne má sociálne podhubie pre prepuknutie konfliktov podobných tým americkým. Samotná Európska únia a problémy spojené s existenciou tohto spoločenstva by však podľa neho nehrali v tomto sociálnom vyostrení podstatnú úlohu.
“Praha, Varšava a Budapešť nie sú Minneapolis. Londýn, Brusel a Paríž bohužiaľ majú k Minneapolisu ďaleko bližšie. Európsku úniu by som do toho nezaťahoval. Tá v tejto veci asi hrala podobnú úlohu, akú hrala v koronavírusovej pandémii,” uzavrel celú vec bývalý český prezident.
