Lokaji zámorských globalistov, liberálov, progresívcov, priaznivcov medzinárodného intervencionalizmu a majiteľov a správcov finančného kapitálu nedajú pokoj ani cez víkend – spustili kanonádu článkov, v ktorých očierňujú všetko, čo neprišlo zo západu. Nuž, taký je smutný obraz skapínajúceho koňa, ktorý sa trhá a kope okolo seba v smrteľných kŕčoch…

Denník SME priniesol správu o tom, že „Američania pred 45 rokmi senzačne vyhrali olympijský turnaj v hokeji“ s tým, že „sovietsku mašinu zastavili americkí študenti.“ Vytiahnuť udalosť, ktorá by v prenesenom význame sprostredkovala pocity víťazstva nad Ruskom, navyše polstoročie starú, to si vážne vyžaduje um a bystrosť!

Ale hlavne zanietenosť, akú pozorujeme špeciálne u tohto typu periodík – žiada sa povedať „plátkov“.

Vytiahli tiež istého Tarasa Kuzia, profesora politológie z Kyjevsko-mohyljanskej akadémie, autora knihy Fašizmus a genocída: ruská vojna proti Ukrajincom. Už len tieto údaje postačia, aby sme si urobili obraz o jeho „nezávislom“ myslení…

Dotyčný sa vyjadril, že vojna na Ukrajine a „hybridná vojna proti Západu“ bude pokračovať, kým je Putin nažive. Div že nevyzýva priamo k snahe o atentát! A slávne SME podporuje túto rétoriku?!

Aktuality pre zmenu obmedzujú možnosť komentovať ich príspevky na Facebooku. Budú iným kázať o slobode slova, no sami sa boja pripomienok, ktoré im nespadajú do profilu? Veď by mohli debatu pokojne moderovať, a vulgárne príspevky mazať. Napríklad pod článkom o španielskom premiérovi Pedrovi Sanchézovi, ktorý sa opäť zastal Ukrajiny a defacto stojí proti mierovým rokovaniam USA – RF. Zastáva sa aj prezidentského štatútu Vladimíra Zelenského a odmieta, že by bolo možné mier niekomu „nanútiť“. Mlátenie prázdnej slamy bez jediného praktického riešenia.

Toto si musia naši liberáli užívať, toto sa im páči…

Ale jeden rusofóbny víkendový článok je málo, a tak prinášajú Aktuality komentár, že „nestačí odstrániť Putina.“ Jasné, a čo ešte? Uspokojilo by vaše excelencie totálne vyhladenie „barbarských hôrd z východu“, ako to kedysi plánoval jeden Nemec?

Môžeme len hádať, čo sa deje v hlavách týchto ľudí.

Nezabudnime však ani Denník N. Jeho redakcia nám prináša úvahu spisovateľa Andrija Ľubku. Ten sa snaží čitateľa presvedčiť, že Ukrajina s Európou sedia na jednom a tom istom Titanicu.

Isteže to tak nie je (z mnohých objektívnych príčin, aké sme na našich stránkach neraz rozoberali), to mu však neprekáža, aby šíril svoju demagógiu: „Za tri roky vojny sme postupne prešli od snov o víťazstve k ponižujúcim nádejam na nespravodlivý mier.“

Vážený kolega, je mi ľúto, no o víťazstve ste mohli skutočne len snívať. Kto sa trochu orientuje v geopolitickom vývoji a sleduje aj iné, než len západné a prozápadné médiá, ten od začiatku chápal, že toto neskončí ináč, ako uznaním nezávislosti republík na Donbase. Keby niet Bidena, nemusela táto agónia vôbec nastať – nieto ešte katastrofálne natiahnuť sa na tri roky…

Nko neopomenulo vo svojom intelektuálnom ataku ani ďalšie vysoké šarže. Povolali svojho obľúbenca, historika Timothyho Snydera. To je ten protirusky naladený pán, ktorého zbožne citujú na verejných podujatiach ľudia ako Čaputová alebo Šimečka starší. Snyder píše , že prístup súčasnej vládnej garnitúry k USA je „sadistický“. Pretože chcú pre svoju vlasť návrat aspoň časti prostriedkov utopených v zbytočnej vojne? Áno, Trump konsoliduje – ako ináč to nazvať? – a mnohých to bude bolieť.

Lenže tento vývoj má na triku ako Biden, tak Zelenský (a poďakovať možno aj bývalému britskému premiérovi s nezabudnuteľným účesom Johnsonovi, ktorý podľa interných informácií prerušil toho času mierové rokovania). Ukrajinci mohli mať pokoj aj mier, keby tam staršia americká administratíva nepretlačila majdan a potom svojho „koňa“. Čo im však ostáva dnes, reálne? Prídu o časť územia, v Kyjeve nastúpi neutrálna alebo proruská vláda, a USA vyťaží z ich nerastného bohatstva, koľko sa bude dať.

Na čo to všetko teda bolo dobré?