Slovensko začína byť vnímané ako líder v oblasti umelej inteligencie, myslí si odborníčka Axlerová

„Z pohľadu bezpečnosti veľa závisí od toho, či škola používa overené riešenia, má nastavené pravidlá a chráni dáta. U školských používateľov je kľúčové, aby sa školské dáta nepoužívali mimo kontrolovaného prostredia. Je potrebné si uvedomiť, aké dáta kam dávam a či sa jazykový model na mojich informáciách neučí. Je ľudskou prirodzenosťou snažiť sa prácu zjednodušiť. Ak učiteľom a študentom neposkytneme správny prístup k umelej inteligencii, budú používať vlastné nástroje, ktoré nemusia byť vždy bezpečné a môže dochádzať k únikom dát,“ vystríhala. Podotkla, že nejde o špecifikum Slovenska. Z celosvetového prieskumu Work Trend Index vyplýva, že „vlastnú AI” si do práce prináša 81 percent učiteľov. „Preto je vhodné nehovoriť „používajte AI“, ale „používajte AI bezpečne“ – s pravidlami a vhodnými nástrojmi, ktoré má škola pod kontrolou,“ doplnila Axlerová.

Na margo budúcnosti AI na školách odborníčka skonštatovala, že je viacero vynálezov, ktoré zásadne zmenili svet. Menovala kníhtlač, parný stroj, elektrina a internet. „Pre spoločnosť nie je zásadné, kde a kto vynález vytvorí, ale či dokáže využívať nové možnosti. Výhody získava spoločnosť, ktorá nové technológie začlení do svojho života a začne na nich stavať nové nápady,“ uviedla s tým, že v súčasnosti do zoznamu zásadných vynálezov ľudstva pribudla umelá inteligencia. „Je najrýchlejšie sa šíriacou technológiou v histórii ľudstva. Za posledné tri roky využilo AI viac ako 1,2 miliardy ľudí. A práve teraz sa rozhoduje o tom, kto a ako bude úspešný v nasledujúcich dekádach. Závod odštartoval,“ upozorňuje Axlerová.

Vplyv na HDP

Poukázala na nedávno zverejnenú správu „AI Diffusion Report: Where AI is most used, developed, and built“, ktorá uvádza silnú koreláciu medzi adopciou AI a HDP. Ako ozrejmila, príčinu možno lepšie pochopiť vďaka pohľadu na základné „stavebné bloky“ AI. „Elektrina poháňa zariadenia a dátové centrá, ktoré umožňujú fungovanie AI. Dátové centrá sú nevyhnutné na tréning a prevádzku AI modelov. Internet prepája používateľov s AI. Jazyk určuje, kto môže AI používať. Digitálne a AI zručnosti sú o schopnosti fungovať v digitálnom svete,“ vymenúva Axlerová dopĺňajúc, že vyspelé krajiny majú prvé štyri základné bloky splnené. „Zásadným faktorom, ktorý rozhoduje o úspechu štátu, je teda zručnosť jeho ľudí. A tu zohráva kritickú úlohu školstvo,“ poukázala. V tomto smere akcentovala, že aby to fungovalo, školy potrebujú ako nástroje, tak aj pravidlá používania, bezpečnosť a pripravenosť učiteľov. Poslednú zmienenú položku Axlerová dvakrát podčiarkla. „Každý z nás sa v tejto chvíli učí pracovať s umelou inteligenciou a je potrebné učiteľov v tomto smere podporiť. Či už ide o školenia, zdieľanie najlepších praktík alebo predpripravených AI agentov, ktorí im uľahčia prácu,“ dodala.

V súvislosti s prepojením vzdelávania AI na pracovný trh Axlerová poukázala na správu LinkedIn Work Change Report 2025, podľa ktorej bola AI gramotnosť najžiadanejšou zručnosťou roku 2025.

„Zároveň rastie význam ľudských schopností, ako je riešenie konfliktov, adaptabilita, automatizácia procesov a inovatívne myslenie. To potvrdzuje, že budúcnosť patrí tým, ktorí dokážu prepojiť hlboké znalosti práce s AI so zručnosťami, ktoré stroje nedokážu nahradiť,“ doplnila.

Prízvukovala, že študenti musia byť pripravení na svet, v ktorom bude AI bežnou súčasťou ich pracovnej role. Odborníčka poukázala aj na ďalšie signály z trhu práce, konkrétne Work Trend Index 2025, podľa ktorého 78 percent vedúcich pracovníkov zvažuje vytvorenie špecifických pozícií súvisiacich s využívaním umelej inteligencie. Taktiež 83 percent vedúcich pracovníkov verí, že AI umožní junior zamestnancom vykonávať strategickú prácu skôr, než bolo obvyklé. O využití digitálnych agentov na rozšírenie kapacity pracovnej sily je presvedčených ďalších 82 vedúcich pracovníkov. „Toto posledné číslo je zaujímavé, pretože naznačuje budúci vývoj. V prvej fáze funguje umelá inteligencia ako asistent, ktorý pomáha ľuďom robiť tú istú prácu lepšie a rýchlejšie. To dnes nikoho neprekvapí. V druhej fáze sa agenti pripájajú k tímom ako „digitálni kolegovia“, ktorí preberajú konkrétne úlohy podľa pokynov ľudí – napríklad výskumný agent vytvára plán uvedenia na trh. A v tretej fáze sa AI stáva strategickým partnerom človeka, ktorý sa podieľa na inováciách a spolurozhodovaní,“ dodala Axlerová.