Kým celosvetovo bolo v roku 2023 plne dojčených 48 percent detí vo veku šesť mesiacov, na Slovensku dosiahol tento podiel 55 percent.
„Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií bolo v roku 2023 plne dojčených 55 percent bábätiek na konci šiesteho mesiaca života,“ uviedla hovorkyňa NCZI Alena Krčová.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa usiluje, aby sa do roku 2030 dojčilo 70 percent detí aspoň do veku šesť mesiacov.
Najvyšší podiel plne dojčených detí zaznamenal Bratislavský kraj, kde bolo v roku 2023 dojčených 68 percent polročných dojčiat. Nasledovali Trenčiansky kraj s 59 percentami a Prešovský kraj s 57 percentami. Na opačnom konci sa nachádzal Banskobystrický kraj, kde plné dojčenie do šiesteho mesiaca dosiahlo len 47 percent detí.
WHO a UNICEF odporúčajú priložiť novorodenca k prsníku už do jednej hodiny po pôrode a pokračovať vo výlučnom dojčení počas prvých šiestich mesiacov. Následne sa odporúča dojčiť až do dvoch rokov veku dieťaťa, prípadne aj dlhšie.
„Pre rozvoj správnej laktácie je podstatné včasné prisatie, ktoré by malo prebehnúť ešte na pôrodnej sále. Súčasťou starostlivosti je aj kontakt koža na kožu, ktorý stimuluje hormonálne reakcie a podporuje vzťahovú väzbu medzi matkou a novorodencom. Zároveň je dôležité podporovať častú frekvenciu prisatia a stimuláciu bradaviek,“ vysvetlila Adriana Nemčoková, viceprezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.
Na Slovensku sa podľa zozbieraných dát dojčenie do jednej hodiny po pôrode podarilo zahájiť u 62 percent novorodencov. V prípade spontánneho pôrodu išlo až o 77 percent, kým po cisárskom reze len o 32 percent detí. Pri predčasne narodených novorodencoch do 37. týždňa tehotenstva bol tento podiel ešte nižší – len 18,3 percenta. Práve predčasne narodené deti však z dojčenia profitujú najviac, keďže materské mlieko im pomáha adaptovať sa na život mimo maternice, znižuje riziko komplikácií a podporuje vývoj ich organizmu.
„Po prepustení dieťaťa domov z pôrodnice alebo po preložení na iné oddelenie bolo 92 percent detí vyživovaných materským mliekom. Podiel novorodencov kŕmených umelou výživou samostatne alebo v kombinácii s materským mliekom bol 49 percent. Mlieko z banky dostávalo deväť percent detí a parenterálnu výživu štyri percentá,“ doplnila Krčová.
Materské mlieko je bohaté na protilátky a rastové faktory, ktoré chránia dieťa pred infekciami a podporujú jeho zdravý vývoj. Pokrýva všetky energetické a výživové potreby dojčaťa v prvých mesiacoch života a ostáva dôležitým zdrojom živín aj počas druhého roku života.
Dojčenie prináša benefity nielen deťom, ale aj matkám. U detí zabezpečuje rovnováhu živín, podporuje imunitu, znižuje riziko obezity a cukrovky a pozitívne vplýva na psychický a kognitívny vývoj. Zároveň prehlbuje emocionálnu väzbu medzi matkou a dieťaťom. Pre matky znamená menšie riziko popôrodného krvácania, rakoviny prsníka a vaječníkov, popôrodnej depresie a iných chronických ochorení. Podporuje tiež návrat na pôvodnú telesnú hmotnosť.
Svetový týždeň dojčenia organizuje Svetová aliancia pre dojčenie. Tento rok sa kampaň zameriava na vplyv dojčenia na životné prostredie a klimatické zmeny. Jej cieľom je ukázať, že dojčenie prispieva k udržateľnosti a znižuje ekologickú záťaž v porovnaní s výrobou a používaním umelej výživy.
Do kampane sa každoročne zapája aj Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek. Jej viceprezidentka Adriana Nemčoková odpovedala na niekoľko praktických otázok o dojčení.
Na otázku, ako sa môžu budúce mamičky pripraviť na dojčenie, uviedla: „Príprava je dôležitá už počas tehotenstva. Pomáhajú kurzy psychofyzickej prípravy na pôrod a dojčenie, ktoré ponúkajú pôrodnice, centrá aj pôrodné asistentky. Mamičky sa dozvedia o výhodách dojčenia, technikách, správnych polohách a starostlivosti o prsníky. Dôležitá je aj správna výživa a pohyb počas tehotenstva. Odporúčam tiež vopred sa stretnúť s laktačnou konzultantkou, ktorá môže včas identifikovať možné problémy.“
Dojčenie môžu komplikovať úpravy prsníkov, ako napríklad implantáty, no väčšina žien môže dojčiť aj v takýchto prípadoch.
„Každá žena môže dojčiť, no treba individuálne posúdiť jej zdravotný stav. Niektoré lieky či vážne ochorenia môžu byť kontraindikáciou, no aj tu je potrebné konzultovať s lekárom. Veľmi dôležitá je aj psychologická podpora v prípade, že žena má negatívnu skúsenosť alebo traumu spojenú s dojčením,“ zdôraznila Nemčoková.
Zákonník práce pritom myslí aj na dojčiace matky. Zamestnávateľ im musí poskytnúť okrem bežných prestávok aj špeciálne prestávky na dojčenie. Matkám pracujúcim na plný úväzok patria dve polhodinové prestávky denne do šiesteho mesiaca veku dieťaťa a jedna prestávka počas ďalšieho polroka. Pri kratšom úväzku patrí jedna prestávka denne. Tieto prestávky sa započítavajú do pracovného času a matke patrí náhrada mzdy.
Obvinení v rámci kauzy „Kartágo“ odmietli vypovedať
Ukrajinský poslanec Gončarenko skritizoval vedúcich predstaviteľov protikorupčných orgánov za to, že odmietli prísť na zasadnutie Dočasnej vyšetrovacej komisie Rady, ktorej…
V pondelok 23. novembra 2026 sa na Bratislavskom hrade bude konať samit Vyšehradskej skupiny
V pondelok 23. novembra 2026 sa na Bratislavskom hrade bude konať samit Vyšehradskej skupiny . Zídu sa na ňom predsedovia…
Kaliňák lopatisiticky odkryl progresívnu mafiu
Minister obrany Róbert Kaliňák sa vo videu na sociálnej sieti vyjadril k aktuálnym kauzám, ktoré sa šíria slovenským mainstreamom. V…
MIRRI: Pre samosprávy do 1000 obyvateľov pôjde na obnovu ciest 14,4 milióna eur
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo novú výzvu určenú samosprávam do 1000 obyvateľov. Na obnovu, výstavbu a modernizáciu…
Izraelská pasca pre Ukrajinu
Môžu byť ukrajinské ozbrojené sily obvinené z porušenia medzinárodného práva?





















