Slovenčina v Maďarsku ustupuje v rodinách, náplasťou je jej rozšírenie vo verejnej sfére

Békešská Čaba 19. októbra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Vznikli inštitúcie, samosprávy, ale rodiny už po slovensky nehovoria 

Slovenský jazyk je v rodinách príslušníkov slovenskej menšiny v Maďarsku na ústupe, rozvíja sa však vo verejnej sfére, povedala dnes hlavná vedecká pracovníčka Výskumného ústavu Slovákov v Békešskej Čabe (VÚSM) Alžbeta Uhrinová-Hornoková.

“Pre slovenský jazyk v Maďarsku je charakteristická dvojsmerná tendencia – ambivalentný vývin. Na jednej strane jazyk sa vyvíja, na druhej strane zisťujeme pokles. Vývin sme zaregistrovali na kolektívnom poli tým, že vznikli u nás rôzne inštitúcie, organizácie a samosprávy. Zisťujeme, že tam sa viac používa slovenský jazyk, ale ústup zaznamenávame v súkromnej sfére a predovšetkým v rodinách,” konštatovala.

Podľa slov vedkyne, ktorej výskumnou oblasťou je sociolingvistická analýza používania materinského jazyka v kruhu Slovákov v Maďarsku, rodičia už nie sú schopní odovzdať svoje jazykové dedičstvo svojim potomkom, pričom túto povinnosť očakávajú od škôl.

Slovenskí rodičia neovládajú materčinu, zapíšu ale deti do slovenskej školy 

“Počas svojich výskumov sme tiež zaznamenali, že mladší rodičia sa rozhodujú zapísať deti do slovenských škôl, aby sa aspoň deti naučili po slovensky, keď už rodičia nenaučili ich. Nie sú to ojedinelé prípady, zistili sme, že vďaka tomu rastie počet detí na školách v Békešskej Čabe. Slovenskom Komlóši a v Sarvaši,” konštatovala Uhrinová-Hornoková.

Veľký záujem je podľa nej o jazykové kurzy: “Skoro v každom meste v slovenskej lokalite sú jazykové kurzy. Účastníci kurzov tvrdia, že im je ľúto, že sa doma od rodičov nenaučili po slovensky, preto sa prihlásili na kurz.”

Slovenský jazyk v Maďarsku budú skúmať len ako latinčinu či sanskrt 

Ústav z iniciatívy rodáka z Békešskej Čaby, genetika Mateja Šipického, a čabianskej slovenskej inteligencie založil v roku 1990 Zväz Slovákov v Maďarsku. Od roku 2001 je VÚSM inštitúciou Celoštátnej slovenskej samosprávy.

Cieľom ústavu je v záujme zachovania jazyka, kultúry a tradícií Slovákov žijúcich v Maďarsku vedecky analyzovať spoločenské procesy týkajúce sa minulosti a súčasnosti slovenskej menšiny. Vznikol ako spoločenskovedný ústav interdisciplinárneho charakteru. Zameriava sa na výskum histórie, národopisu a kultúrnej antropológie i jazyka Slovákov žijúcich v Maďarsku, venuje pozornosť sociologickým výskumom, pedagogicko-výchovnej činnosti, pričom rozvíja aj bohatú vydavateľskú činnosť. Knižnica a archív inštitúcie, tradičný a digitálny, sú postupne sa rozvíjajúcou zbierkou materiálov o Slovákoch v Maďarsku a sú k dispozícii každému záujemcovi.

VÚSM sídli v budove pobočky Maďarskej akadémie vied (MTA). Má šesť stálych pracovníkov, úlohy ústavu však plnia aj ďalší externí spolupracovníci z Maďarska a zo Slovenska.

Ústav podľa Uhrinovej-Hornokovej kooperuje v oblastiach etnológie, spoločenských vied, jazykovedy a histórie so Slovenskou akadémiou vied na základe zmluvy o spolupráci z roku 2006. Výskumný ústav udržiava pracovné kontakty s univerzitami v Bratislave, Nitre a v Banskej Bystrici, s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Domom zahraničných Slovákov, Maticou slovenskou, Slovenským národným múzeom, Slovenskou národnou knižnicou, Fórum inštitútom, s občianskym združením Dotyk ľudskosti a s Jazykovou kanceláriou Gramma.

V zahraničí má ústav pracovných partnerov v Kultúrnej vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v Rumunsku, Slovakistickej spoločnosti v Srbsku a vo viacerých inštitúciách v Maďarsku.