Môj profil 
Predplatné
Pred poldruha storočím na historicko-významnom podujatí sa stretli predstavitelia všetkých slovanských národov. Malo skutočne taký obrovský význam, že sa na ňom zúčastnili nielen členovia ruskej vlády, ale aj celá cárska rodina na čele so samotným ruským cárom Alexandrom II.
Na tomto mimoriadne dôležitom pre všetkých Slovanov podujatí sa vtedy zúčastnili aj traja Slováci: Andrej Radlinský, vtedy rímskokatolícky farár v Kútoch, Ján Baltazár Jesenský, slovenský šľachtic, a Pavol Mudroň, advokát z Martina. Vtedy sa zjazd uskutočnil v rámci Všeruskej etnografickej výstavy a jeho súčasťou bola aj prezentácia knihy Ludevíta Velislava Štúra „Slovanstvo a svet budúcnosti”.
Presne o 150 rokov, v dňoch 26. mája – 3. júna sa uskutočnil výročný Všeslovanský zjazd v Moskve a Petrohrade. Prívlastok „jubilejný“ dostal pri príležitosti 150. výročia moskovského a petrohradského Všeslovanského zjazdu v roku 1867. Pokračoval na troch miestach: začal sa v Moskve v priestoroch Ruskej štátnej knižnice, pokračoval na lodi Kňažná Anastázia a záverečná jeho časť sa konala v Petrohrade v historickej Lavre Alexandra Nevského.
Po 150 rokoch slovenská delegácia bola oveľa početnejšia. Na zjazde sa zúčastnilo 20 delegátov zo Slovenska: delegácia občianskeho združenia Slavica /Nitra/, zástupcovia Matice slovenskej /Martin/, Mladej Matice /Martin/, Združenia Slovanskej vzájomnosti /Bratislava/ a Spolku slovenských spisovateľov /Bratislava/.
O priebehu jubilejného Všeslovanského zjazdu a svojich zážitkoch pre našich čitateľov porozprával predseda nitrianskeho občianskeho združenia Slavica a vedúci slovenskej delegácii na Všeslovanskom zjazde Miloš Zverina a Alena Zverinová ml. Porozprávali, že sa jubilejný Všeslovanský zjazd začal vo štvrtok, 26. mája, o 10. hod. plenárnym zasadnutím v Ruskej štátnej knižnici, kde vystúpili mnohí vedúci všetkých národných delegácií. Za slovenskú delegáciu s pozdravným príhovorom vystúpil predseda Matice Slovenskej Marián Tkáč. Miloš Zverina k prítomným prihovoril na tému „Slovanstvo a svet minulosti, prítomnosti a budúcnosti“.
Inštitút Ruskej civilizácie v Moskve pripravil pre účastníkov zjazdu okrem iného aj ,,zobrané spisy“ významných slavistov minulosti, takých, ako J. I.Venelin, A. F. Veľtman, V. I. Lamanskij, A. S. Chomjakov, N. J. Danilevskij a, samozrejme, aj Ľudovít Štúr. Súčasťou zjazdu bola aj výstava kníh „Súčasná slovanská literatúra“ a výstava historických slovanských odevov.
Miloš Zverina a Alena Zverinová nám porozprávali, že na zjazde boli za účelom rýchlej výmeny informácií a nadviazania bližších kontaktov medzi účastníkmi vytvorené viaceré sekcie. „Išlo konkrétne o sekciu spisovateľov a novinárov, sekciu vedcov, sekciu výtvarných umelcov, sekciu hercov a hudobníkov, sekciu mládeže a mnohé iné. Jednotlivé sekcie sa zaoberali témami, ako Súčasné problémy slovanských národov, Slovanstvo a Západ a Slovanstvo a euroázijský zväz a inými témami,“ vysvetlili.
Delegáti zo Slovenskej republiky boli súčasťou 3 sekcií. Prvou z nich bola sekcia „Slovanská mládež“, kde spoločne s ostatnými slovanskými delegátmi pripravili Deklaráciu slovanskej mládeže, hymnu slovanskej mládeže a rozprávku o 3 prútoch ako symbol súdržnosti a spolupráce slovanských národov. Okrem iného „Slovanská mládež“ zorganizovala chorovod na ostrove Kiži, do ktorého hrala ruská kozácka kapela Biely Kameň.
Ďalšou bola Historická sekcia, ktorú zo slovenskej delegácie reprezentoval predseda o.z. Slavica Miloš Zverina. Zároveň bol aj vedúcim celej sekcie. Poslednou sekciu, v ktorej mali naši delegáti významné zastúpenie, bola Hudobná sekcia. Naši hudobníci Drahoš Daloš a Andrej Budislav Jobus nádherne prezentovali naše národné dedičstvo, zahrali na tradičných hudobných nástrojoch a prostredníctvom videa predviedli všetkým prítomným členom slovanských delegácií výrobu fujary. Samozrejme, nechýbala názorná hudobná ukážka, ktorá mala obrovský úspech.
Na druhý deň, v piatok, 27. mája, sa v odpoludňajších hodinách účastníci zjazdu stretli v Riečnom prístave Moskva, kde nastúpili na loď Kňažná Anastázia a zahájili 7-dňovú plavbu na trase Moskva – Petrohrad. Počas tejto zaujímavej „dobrodružnej“ plavby navštívili historické ruské mestá Uglič, Jaroslavľ, Goricy, Kirillov, Svirstroj, Valaam, riečný ostrov Kiži a stále živú dedinu skanzenového charakteru Mangrol.
„Všade sme navštevovali historické centrá a prezreli sme si svetské i sakrálne kultúrne a umelecké pamiatky. Navštívili sme aj chýrne ruské kláštory – „monastyry“. Okrem spomínaných exkurzií nás počas celej plavby sprevádzala nádherná melódia ruských kozáckych muzikantov Biely kameň a ruská tradičná folklórna skupina Slavica,“ povedali Miloš Zverina a Alena Zverinová ml.
Ani počas týždňovej plavby účastníci slovanského zjazdu nezaháľali. Uskutočnilo sa niekoľko zaujímavých konferencií: Slovanská civilizácia a špecifiká slovanskej ideológie, Slovanská literatúra a žurnalistika, Cesta k slovanskej jednote a vzájomnosti, Slovanská federácia, Jednotná Rus, Slovanská hudba, divadlo a kino, Slovanská osveta, Aktuálne otázky slovanskej histórie, Organizácia slovanského hnutia, Slovanský štát, právo a geopolitika, Slovanstvo a západ.
Taktiež sa konali tzv. okrúhle stoly na témy: Slovanské maliarstvo, sochárstvo a architektúra, Slovanská mládež, Slovanské hospodárstvo a ekonomické otázky, Deštruktívne sily v histórii slovanstva, Slovanská encyklopédia. Uskutočnili sa stretnutia s takými umelcami z rôznych krajín, ako Vladimír Krupin, Ľubomír Perunovič, Anatolij Poletajev, Tatjana Petrovová, Vladimír Ličutin, Irina Leonovova, Ľudmila Safonovova, Tatjana Filimonovova, Kirill Chmelevskij, Aleksandr Navrockij.
V priebehu tých dní pred účastníkmi zjazdu vystúpili také slovanskí súbory a umelci, ako súbor Slavica, súbor Biely kameň, Drahoš Daloš, Aleksej Kolesnik, Sofija Karovova-Chitovova, Selena-Trifunovičová Capinová, Boris Kuvšinov, Andrej Budislav Jobus a iní.
Záverečné vystúpenia členov slovanských delegácií odzneli v nádherných historických priestoroch Lavry Alexandra Nevského v Petrohrade. Viacerí prízvukovali, že Západ stále považuje Slovanov a Slovanský svet za „objekt exploatácie a hospodárskej expanzie“. Poukázali na to, že drvivá väčšina hospodárskych a prírodných zdrojov slovanských štátov v EÚ sa nachádza pod úplnou kontrolou západných ekonomických štruktúr a korporácií. Kritizovali podobnú situáciu, ktorá zapríčiňuje to, že ekonomika slovanských štátov degraduje a všetky významné podniky a spoločnosti sa nachádzajú v cudzích rukách.
Účastníci zjazdu vyhlásili, že hlavným cieľom súčasnosti je vytvorenie Spoločenstva slovanských štátov, určili politické, hospodárske a sociálne ciele celosvetového slovanského hnutia. Zaviazali sa rozvíjať slovanskú kultúru, slovanský spôsob života, vychovávať mládež v duchu slovanskej vzájomnosti, modernizovať a zdokonaľovať slovanské vzdelanie, rozvíjať medzinárodné slovanské hnutie, prijali výzvu delegátov jubilejného Slovanského zjazdu pod názvom „Slovanský svet potrebuje mier!“ a schválili niekoľko ďalších dokumentov so „slovanskou tematikou“.
Slovenská delegácia navrhla zapracovať do záverečných materiálov Zjazdu nasledovné body: záchrana a propagácia archaických foriem slovanskej muziky, vybudovanie Slovanského kultúrneho a mediálneho domu, vytvorenie funkčného slovanského fondu SLÁVIA (nadácie), výber vhodnej slovanskej symboliky, ako zjednocujúceho elementu všetkých Slovanov.
Ako nám prezradil Miloš Zverina a Alena Zverinová, zástupcovia občianskeho združenia Slavica navrhli vybrať zjednocujúci symbol Slovanov – Kvet slovanského života. Navrhli aj vzor slovanskej zástavy: zástava bielej farby, v strede ktorej je vyobrazený slovanský kvet. Taktiež navrhli schváliť hymnu Slovanov – „Hej, Slovania“, text ktorej bude preložený do staroslovanského jazyka.
Eugen Rusnák
Video si môžete pozrieť tu:
Záznam pracovného dňa zjazdu. Na tomto videu si môžete pozrieť aj vystúpenie šéfa slovenskej delegácie Miloša Zverinu: 5.17.20. – 5.28.30, a vystúpenie predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča: 5.28.30 – 5.32.15.
Zasadnutie vedúcich slovanských delegácií
