Samit prebieha od 22. do 24. októbra a na stretnutiach rozšíreného formátu „BRICS plus“ sa zúčastňuje až 40 krajín. Samit je záverečným podujatím ruského predsedníctva v tomto združení, ktoré sa koná pod mottom „Posilnenie multilateralizmu pre spravodlivý globálny rozvoj a bezpečnosť“.

Detailnejšie o združení BRICS, jeho postavení vo svete a o priebehu prvého dňa samitu BRICS v ruskej Kazani sme vás informovali včera. Keďže naše mainstreamové médiá zjavne na kazanský samit uvalili informačné embargo, chceme vás v krátkosti informovať o hlavných udalostiach, ktoré sa na samite udiali včera.

Rozšírenie a spoločné hodnoty

Utorok bol venovaný najmä bilaterálnym rokovaniam: Vladimír Putin rokoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, indickým premiérom Naréndrom Módím, prezidentmi Juhoafrickej republiky a Egypta Cyrilom Ramafosom a Abdelom Fattáhom as-Sísím, ako aj so šéfkou Novej rozvojovej banky BRICS Dilmou Rousseffovou. Hostia sa potom zúčastnili na koncerte a pokračovali v spoločenskom stretnutí pri neformálnom obede.

V stredu sa začala všeobecná diskusia súčasných členov BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika, Irán, Egypt, Etiópia a Spojené arabské emiráty). Hlavnými témami boli prehĺbenie finančnej spolupráce a ďalšie rozširovanie organizácie.

„Bolo by určite nesprávne ignorovať bezprecedentný záujem krajín globálneho Juhu a Východu o posilnenie kontaktov s BRICS,“ zdôraznil Putin vo svojom úvodnom príhovore. Viac ako 30 krajín už vyjadrilo želanie spolupracovať v tej či onej forme. Je tu však dôležitá podmienka: nesmie sa dopustiť, aby sa znížila efektívnosť organizácie.

„Členské štáty nášho združenia majú skutočne obrovský politický, hospodársky, vedecký, technologický a ľudský potenciál. Zároveň nás spájajú spoločné hodnoty a svetonázor,“ poznamenal ruský prezident. „BRICS zahŕňa rovnako zmýšľajúcich ľudí, suverénne krajiny zastupujúce rôzne kontinenty, modely rozvoja, náboženstvá, svojrázne civilizácie a kultúry. Politika dobrého susedstva a vzájomného zohľadňovania záujmov je obzvlášť dôležitá teraz, keď „dochádza k skutočne zásadným zmenám a prebieha proces formovania multipolárneho sveta“.

Si Ťin-pching tiež vyzval na dodržiavanie koncepcie multilateralizmu so zohľadnením názorov krajín globálneho Juhu. A Módí zopakoval svoju ochotu na tom spolupracovať so zainteresovanými štátmi.

Predbiehanie skupiny G7

Zasadnutie pokračovalo v rozšírenom formáte za účasti členov delegácií a zástupcov medzinárodných inštitúcií.

Putin sa tradične venoval kvantitatívnym ukazovateľom. A tie sú pôsobivé. „Podiel krajín BRICS v parite kúpnej sily na konci roka 2024 bude 36,7 %, čo suverénne prevyšuje podiel krajín G7 (okolo 29 %),“ povedal prezident. „Centrá hospodárskej aktivity sa v súčasnosti presúvajú na rozvíjajúce sa trhy. A zadlženosť západných krajín sa zvyšuje. Formuje sa multipolárny model, ktorý spúšťa novú vlnu rastu, predovšetkým v krajinách globálneho Juhu a Východu,“ uzavrel Putin. Rusko má niekoľko návrhov na ďalší rozvoj. Medzi nimi je vytvorenie investičnej platformy BRICS, otvorenie burzy obilia a samostatnej platformy pre drahé kovy a diamanty.

Blízkovýchodný konflikt

V kuloároch sa podrobne diskutovalo o situácii na Blízkom východe. Hovoril o nej egyptský prezident ako aj prezident Iránu, ktorý požiadal krajiny BRICS, aby využili všetky možnosti na zabezpečenie dodržiavania práv Palestínčanov. Ich stanoviská sa odzrkadlili aj v záverečnej deklarácii

Dotkli sa aj ukrajinskej krízy

„Čína, Brazília a krajiny globálneho Juhu vytvorili skupinu Priatelia mieru,“ pripomenul čínsky líder. Jej cieľom je zjednotiť veľký počet zástancov mierového riešenia. „Je dôležité podporovať čo najskoršiu deeskaláciu založenú na snahe zabrániť rozšíreniu konfliktu na tretie strany a zdržať sa eskalácie nepriateľstva a prilievania oleja do ohňa.“ „BRICS sa musí stať účinnejším nástrojom globálnej bezpečnosti,“ zdôraznil juhoafrický prezident.

Dokedy bude dolár ako zbraň?

Šéfka Novej rozvojovej banky Dilma Rousseffová uviedla, že k príčinám nestability treba tiež pripísať finančný faktor. „Zložitú geopolitickú situáciu komplikuje skutočnosť, že dolár sa používa ako zbraň na zmenu životných podmienok obyvateľstva, čo ovplyvňuje aj medzinárodný systém, dôveru v neho a jeho integritu,“ povedala. „Skutočne vidíme, že je to tak,“ súhlasil s ňou Putin. „V skutočnosti si myslím, že je to veľká chyba tých, ktorí tak robia.“ Pripomenul, že Rusko sa nevzdáva dolára, ale je nútené hľadať alternatívy. Pretože hrať podľa zvonka nanútených pravidiel je spojené s rizikami.

Kazaňská deklarácia

Účastníci samitu na záver včerajšieho dňa prijali Kazaňskú deklaráciu. „Bude distribuovaná aj v OSN,“ uviedol Putin. V dokumente sú zhrnuté výsledky ruského predsedníctva v tomto roku a načrtnuté priority do budúcnosti. Záverečná deklarácia má 43 strán a 134 bodov. Dokument bol zverejnený na webovej stránke Kremľa. Deklarácia zaznamenáva výsledky samitu a celého ruského predsedníctva v tomto združení. Zahŕňa všetky aspekty spolupráce tohto združenia a jeho plány do budúcnosti, ktoré vám v zhutnenej forme po jednotlivých oblastiach prinášame:

Úvod

„Opätovne zdôrazňujeme význam ďalšieho posilňovania solidarity a rozširovania spolupráce medzi krajinami BRICS na základe našich spoločných záujmov, kľúčových priorít a ďalšieho posilňovania nášho strategického partnerstva,“ uvádza sa v dokumente. „Potvrdzujeme náš záväzok voči duchu BRICS, ktorým je vzájomný rešpekt a porozumenie, zvrchovaná rovnosť, solidarita, demokracia, otvorenosť, inkluzívnosť, spolupráca a konsenzus.“

„Na základe 16 rokov skúseností zo samitov BRICS sme odhodlaní ďalej prehlbovať spoluprácu v rámci rozšíreného BRICS v troch pilieroch, ktorými sú politické a bezpečnostné, hospodárske a finančné, kultúrne a humanitárne väzby, ako aj posilňovať strategické partnerstvo v prospech našich občanov prostredníctvom podpory mieru, reprezentatívnejšieho a spravodlivejšieho medzinárodného poriadku, obnoveného a reformovaného multilaterálneho systému, udržateľného rozvoja a inkluzívneho rastu.“

O sankciách a dialógu

Členovia BRICS sú znepokojení negatívnym vplyvom nelegitímnych jednostranných donucovacích opatrení vrátane nezákonných sankcií na svetové hospodárstvo, medzinárodný obchod a dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja. Takéto opatrenia podkopávajú Chartu OSN, multilaterálny obchodný systém, udržateľný rozvoj a environmentálne dohody. Majú tiež nepriaznivý vplyv na hospodársky rast, energetiku, zdravie a potravinovú bezpečnosť, čo vedie k prehlbovaniu chudoby a environmentálnych problémov.

Zdôraznili, že jednostranné donucovacie opatrenia vrátane jednostranných hospodárskych sankcií a sekundárnych sankcií, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom, majú ďalekosiahle účinky na napĺňanie ľudských práv vrátane práva na rozvoj pre celé obyvateľstvo štátov, na ktoré sa tieto opatrenia vzťahujú, pričom neúmerne postihujú chudobných a ľudí v zraniteľných situáciách. Preto vyzvali na zrušenie týchto opatrení.

O bezpečnostných záujmoch

Všetky nezhody a spory medzi krajinami by sa mali riešiť mierovou cestou, prostredníctvom dialógu a konzultácií: „Zdôrazňujeme, že je potrebné rešpektovať legitímne a oprávnené bezpečnostné záujmy všetkých krajín.“

O OSN

Účastníci potvrdili svoj záväzok k multilateralizmu a dodržiavaniu medzinárodného práva vrátane cieľov a zásad zakotvených v Charte Organizácie Spojených národov (OSN) ako jej nevyhnutného základného prvku a k zachovaniu ústrednej úlohy OSN v medzinárodnom systéme, v ktorom zvrchované štáty spolupracujú na udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti a podpore udržateľného rozvoja.

O význame skupiny G20

BRICS zdôraznil kľúčovú úlohu Skupiny dvadsiatich (G20) ako hlavnej medzinárodnej platformy pre mnohostrannú finančnú a hospodársku spoluprácu, platformy pre dialóg medzi rozvinutými a rozvíjajúcimi sa trhovými ekonomikami na rovnocennom a vzájomne výhodnom základe s cieľom spoločne hľadať spoločné riešenia globálnych výziev.

Globálny finančný systém

BRICS sa zaväzuje zachovať silnú a účinnú globálnu finančnú bezpečnostnú sieť s ústrednou úlohou Medzinárodného menového fondu. BRICS vyzýva na reformu brettonwoodskych inštitúcií vrátane zvýšeného zastúpenia rozvojových krajín a krajín s rozvíjajúcim sa trhom vo vedúcich pozíciách, aby sa zohľadnil ich prínos pre svetové hospodárstvo.

O Novej rozvojovej banke (NRB)

NRB zohráva kľúčovú úlohu pri podpore rozvoja infraštruktúry a trvalo udržateľného rozvoja v krajinách, ktoré sú jej akcionármi. BRICS podporuje ďalší rozvoj banky, rozšírenie financovania v národných menách a posilnenie inovácií v oblasti investičných a finančných nástrojov. Účastnícke krajiny odsúdili pokusy o uplatňovanie diskriminačných a politicky motivovaných praktík v oblasti rozvoja vrátane jednostranných donucovacích opatrení, ktoré sú v rozpore so zásadami Charty OSN, ako aj jednostranných opatrení zavedených pod zámienkou boja proti zmene klímy a ochrany životného prostredia.

BRICS víta ruskú iniciatívu vytvoriť novú investičnú platformu založenú na NRB s cieľom zvýšiť investičné toky do krajín zoskupenia.

Blízkovýchodný konflikt

BRICS potvrdil svoj záväzok k mierovému urovnaniu sporov prostredníctvom diplomacie, mediácie, inkluzívneho dialógu a konzultácií založených na koordinácii a spolupráci a podpore úsilia, ktoré prispieva k mierovému riešeniu kríz.

BRICS vyzýva na komplexné prímerie v pásme Gazy, prepustenie všetkých rukojemníkov a zadržiavaných osôb na oboch stranách bez predbežných podmienok. Podporuje zmenu štatútu Palestíny v OSN z pozorovateľského štátu na riadneho člena organizácie. Vyjadruje vážne znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou a humanitárnou krízou na okupovanom palestínskom území, najmä nad bezprecedentnou eskaláciou násilia v pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu v dôsledku izraelskej vojenskej operácie, ktorá viedla k hromadným úmrtiam a zraneniam civilistov, násilnému vysídľovaniu a rozsiahlemu ničeniu civilnej infraštruktúry. Zdôraznil naliehavú potrebu okamžitého zavedenia komplexného a trvalého prímeria v pásme Gazy, okamžitého prepustenia všetkých rukojemníkov a zadržiavaných osôb na oboch stranách, ktoré sú nezákonne držané v zajatí, a nerušených, trvalých a masívnych dodávok humanitárnej pomoci do pásma Gazy, ako aj zastavenia všetkých agresívnych akcií. Zobral na vedomie predbežné opatrenia Medzinárodného súdneho dvora v konaní, ktoré iniciovala Južná Afrika proti Izraelu. Potvrdil svoju podporu prijatiu štátu Palestína za riadneho člena OSN v kontexte neochvejného záväzku k riešeniu dvoch štátov na základe medzinárodného práva vrátane príslušných rezolúcií BR OSN a VZ OSN a arabskej mierovej iniciatívy na základe medzinárodne uznaných hraníc z júna 1967 s východným Jeruzalemom ako jeho hlavným mestom.

Zdôraznil potrebu zachovať zvrchovanosť a územnú celistvosť Libanonu a vytvoriť podmienky pre politické a diplomatické riešenie s cieľom zachovať mier a stabilitu na Blízkom východe, pričom zdôraznil význam prísneho dodržiavania rezolúcií BR OSN.

BRICS zdôraznil, že je dôležité zabezpečiť dodržiavanie práv a slobody plavby plavidiel všetkých krajín v Červenom mori a v prielive Bab el-Mandeb v súlade s medzinárodným právom.

Zdôraznil potrebu bezpodmienečného rešpektovania zvrchovanosti a územnej celistvosti Sýrie. Odsúdil nezákonnú prítomnosť zahraničných vojenských síl, ktorá vedie k zvýšenému riziku rozsiahleho konfliktu v regióne.

O ukrajinskom konflikte

BRICS zdôraznil, že všetky štáty by mali konať v súlade s cieľmi a zásadami Charty OSN „v ich celistvosti a vzájomnej prepojenosti“. Vo vyhlásení sa uvádza: „S uznaním berieme na vedomie príslušné ponuky na sprostredkovanie s cieľom zabezpečiť mierové riešenie konfliktu prostredníctvom dialógu a diplomacie.“

Boj proti rasizmu a diskriminácii

BRICS uznáva potrebu zintenzívniť boj proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej neznášanlivosti, ako aj diskriminácii na základe náboženstva, viery alebo presvedčenia vo všetkých jej súčasných podobách na celom svete vrátane znepokojujúcich trendov nárastu nenávistných prejavov a berieme na vedomie význam každoročnej rezolúcie Valného zhromaždenia OSN „Boj proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a iných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti.“

O odzbrojení

BRICS vyzýva na posilnenie režimu nešírenia zbraní hromadného ničenia a odzbrojenia, pričom uznávame jeho úlohu pri udržiavaní globálnej stability, medzinárodného mieru a bezpečnosti. Zdôrazňuje zásadný význam úsilia o urýchlenie vykonávania rezolúcií o vytvorení blízkovýchodnej zóny bez jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia. Opätovne zdôraznil svoju podporu dlhodobej udržateľnosti vesmírnych aktivít a predchádzaniu pretekom v zbrojení vo vesmíre a umiestňovaniu zbraní vo vesmíre, a to aj prostredníctvom rokovaní o vhodnom právnom multilaterálnom nástroji na zaistenie globálnej bezpečnosti.

O terorizme

BRICS potvrdil, že jednoznačne odsudzuje terorizmus vo všetkých jeho formách a prejavoch bez ohľadu na to, kedy, kde a kto teroristické činy spáchal, a že by sa nemal spájať so žiadnym náboženstvom, národnosťou, civilizáciou alebo etnickou skupinou. Odmieta akýkoľvek pokus o politizáciu otázok boja proti terorizmu a využívanie teroristických skupín na dosiahnutie politických cieľov. Boj proti nadnárodnému organizovanému zločinu považuje BRICS za jednu z kľúčových oblastí medzinárodnej spolupráce v oblasti presadzovania práva.

O energetickej spolupráci

Zdôrazňujúc zásadnú úlohu prístupu k energii pri dosahovaní cieľa trvalo udržateľného rozvoja a berúc na vedomie existujúce riziká pre energetickú bezpečnosť, BRICS zdôrazňuje potrebu posilnenej spolupráce medzi krajinami BRICS ako hlavnými výrobcami a 29 spotrebiteľmi energetických zdrojov a služieb s cieľom uskutočniť spravodlivú, inkluzívnu, udržateľnú, rovnú a spravodlivú energetickú transformáciu.

Dnešný záverečný deň

Na záverečný deň samitu, 24. októbra, sú naplánované zasadnutia zamerané na pomoc verejnosti/BRICS Plus. Ide o komplexný mechanizmus interakcie s geograficky a ideologicky blízkymi krajinami.

Po skončení všetkých podujatí v Kazani vystúpi ruský prezident na záverečnej tlačovej konferencii.

Prečítajte si tiež:

• To najdôležitejšie z ustanovenia Kazanskej deklarácie krajín BRICS
• Samit BRICS v ruskej Kazani: historický medzník
• Samit BRICS, ktorý sa začal v Rusku, „ukazuje obmedzenosť úsilia Západu izolovať Putina kvôli vojne“