„Vy si myslíte, že my by sme to robili, keby sme to nemuseli? Veď to nám znižuje politické body. Je to veľmi ľahko kritizovateľné,“ povedal pre agentúru SITA Gašpar s tým, že vláda sa musela vysporiadať so stavom, ktorý zdedila po predchádzajúcej garnitúre.
Podpredseda parlamentu tvrdí, že jednotlivé rozpočtové kapitoly už ukazujú, kde sa bude šetriť, hoci nie všetky položky sú ešte detailne rozpísané. Šetrenie má byť podľa neho rozložené medzi ministerstvá a štátne inštitúcie, pričom cieľom je znížiť deficit postupne počas nasledujúcich rokov.
„Vidíme, kto by mal koľko ušetriť. Možno ešte nie sú úplne rozpísané tie podpoložky, ale rámec už máme,“ doplnil.
Gašpar reagoval aj na kritiku Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá upozorňuje, že naplánované úspory vo výške 1,3 miliardy eur sú nerealistické. Podľa RRZ vláde chýba približne 600 miliónov eur, aby cieľ naplnila. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) však podľa Gašpara takéto tvrdenia odmieta.
„Minister financií vysvetlil, že to nie je pravda a že rada sa odchýlila od reálnych údajov,“ povedal Gašpar.
K debatovanej energopomoci, ktorú chce vláda financovať z eurofondov, Gašpar uviedol, že sa hľadá spôsob, ako prostriedky presunúť v rámci rozpočtu.
„Predseda vlády povedal, že z celkového objemu riešenia na úrovni 420 až 430 miliónov už majú ministerstvá vyriešených okolo 360 až 380 miliónov,“ spresnil Gašpar.
Podľa neho chýbajúcich 40 až 50 miliónov sa bude ešte hľadať v rámci úprav rozpočtu.
Gašpar odmieta tvrdenia opozície, že vláda sa vyhovára na svojich predchodcov. Tvrdí, že ľavicové vlády tradične „upratujú“ po pravicových, ktoré podľa neho zanechávajú verejné financie v horšom stave. Ako príklad uviedol vývoj deficitu v posledných rokoch.
„Keď sme v roku 2020 odovzdávali vládu Matovičovi, deficit bol niečo cez jednu miliardu. O tri roky neskôr ho Ódorova úradnícka vláda odovzdávala s deficitom vyše 8,5 miliardy,“ vyhlásil Gašpar.
Podľa Gašpara vláda už prijala kroky, ktoré majú viesť k postupnému zníženiu deficitu na približne dve percentá HDP v horizonte dvoch až troch rokov. Uvedomuje si však, že vývoj môže ovplyvniť viacero vonkajších faktorov. Od cien energií až po geopolitické napätie.
„Do toho môže vstúpiť odstavenie východného plynu, ropy, stagnujúce ekonomiky v Európe či vývoj cien komodít v závislosti od krokov amerického prezidenta,“ upozornil Gašpar.
Cieľom vlády je podľa Gašpara dostať Slovensko z rizikového pásma, v ktorom sa krajina ocitla pre vysoký deficit.
„Chceme, aby nám ratingové agentúry nedávali zhoršené hodnotenia a aby štát mohol fungovať stabilne,“ uzavrel Gašpar.
KDH volá po zrušení nezmyselných poplatkov u lekárov v riadnych ordinačných hodinách
Kresťanskodemokratické hnutie na stredajšej tlačovej konferencii v parlamente predstavilo návrh zákona Lex pacient, ktorým chce zrušiť nezmyselné poplatky u zmluvných…
Brusel chce Ukrajine poskytnúť novú pôžičku vo výške 45 miliárd, Nemecko tlačí na Slovensko a ďalšie štáty
Európska komisia v stredu navrhla poskytnúť Ukrajine ďalšiu pôžičku vo výške 45 miliárd eur na pokrytie rozpočtového deficitu v roku…
Taraba a s ním spriaznení poslanci podporujú zvolanie mimoriadnej schôdze, na ktorej by sa venovali dôležitým vládnym návrhom zákonov
Nezaradený poslanec Tomáš Taraba a s ním spriaznení poslanci podporujú zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR, na ktorej by sa venovali…
Útoky na kresťanov v Európe prudko stúpajú, počet útokov a vyhrážok sa zvýšil o 44 %
Počet nepriateľských činov voči kresťanom v Európe dosiahol v roku 2025 tisíce prípadov. Najvýraznejší nárast fyzického násilia zaznamenali vo Francúzsku,…
Zase je všetko úplne inak, komentuje premiér informácie o synovom bankovom účte
Obvinenie, že mal predseda vlády Robert Fico cez syna Michala v roku 2015 prať špinavé peniaze má presne takú istú…



























