Ďaleko najväčšiu šancu na post kancelára SRN má Friedrich Merz za Kresťanskodemokratickú úniu (CDU), ktorý predtým obvinil nemeckú vládu zo zlyhania európskej politiky a povedal, že Scholz je v Európskej únii politicky izolovaný. Následne nemecký kancelár Olaf Scholz navrhol prezidentovi Frankovi-Walterovi Steinmeierovi rozpustenie Bundestagu.  Scholz tento návrh predniesol na stretnutí s prezidentom v jeho berlínskej rezidencii – paláci Bellevue. Situácia v krajine je mimoriadne napätá najmä v súvislosti recesiou ekonomiky, ktorá vznikla v dôsledku chybných až samolikvidačných politík v oblasti energetiky honosne nazývaných zelenou dohodou (Green Deal), sankcií spojených so stratou odbytových trhov a lacných zdrojov energie ako aj spolitizovanej a škodlivej migračnej politiky,  Aké sú vyhliadky jednotlivých politických strán v predčasných voľbách a kam ich víťazi povedú Nemecko a EÚ?

Budúci nemecký kancelár bude pravdepodobne najslabší

Tvrdí portál POLITICO a uvádza, že Friedrich Merz chce z Nemecka urobiť opäť veľkú krajinu, ale jeho krajina čelí takým globálnym rizikám, ktoré nemôže ovplyvniť žiadny domáci líder. Friedrich Merz, pravdepodobný budúci nemecký kancelár, vedie kampaň na základe svojej vlastnej verzie MAGA (Make America Great Again) a sľubuje, že obnoví stratený pocit veľkosti svojej krajiny v časoch hlbokej neistoty. Vzhľadom na obrovské globálne výzvy, ktorým Nemecko v súčasnosti čelí, od úpadku priemyslu až po vojnu v Európe, sa však môže stať, že Merz bude prakticky bezmocný pri realizácii svojej nostalgickej vízie obnovenia hospodárskeho rastu a pocitu bezpečnosti, uvádza portál.

„Európa a svet by sa mali opäť pozerať na Nemecko s obdivom, a nie so zmätkom,“ povedal Merz vo videoposolstve po tom, ako oznámil svoju kandidatúru na post kancelára. „Všetky svoje sily vložím do budovania „Nemecka, na ktoré môžeme byť opäť hrdí“,“ dodal.

Zdá sa, že Merz a jeho konzervatívna Kresťanskodemokratická únia (CDU) sa po novembrovom rozpade nemeckej ľavicovej koalície troch strán v priebehu niekoľkých mesiacov ujme moci. V predčasných voľbách majú nemeckí konzervatívci v prieskumoch verejnej mienky veľký náskok 32 %. To stavia Merza, 69-ročného podnikového právnika, na pokraj splnenia jeho dlhoročného sna stať sa kancelárom. Sotva si však vedel predstaviť, že sa mu sen splní v takých turbulentných časoch pre Európu a najmä pre Nemecko.

Krajina čelí veľkým hospodárskym a politickým problémom, zatiaľ čo aj samotná EÚ čelí množstvu vlastných ťažkostí. Medzi inými aj hrozbe novej dlhovej krízy vychádzajúcej z Francúzska, vzmáhajúcej sa vlne pravicových a populistických strán, a podľa autora aj ruským sabotážam a vplyvovým operáciám a stupňujúcej sa vojne na Ukrajine.

Tu však treba triezvo poznamenať že obvinenie zo sabotáží a vplyvových operácií by mal autor skôr adresovať do vlastných radov, keďže Politico je americký portál. Stačí spomenúť sabotáž na plynovode Severný prúd, ktorú nemecká vláda zo známych dôvodov ignoruje, či vplyvové operácie v Buči, v Sýrii alebo priamo teroristické  atentáty na koncertnú sieň Krokus v Moskve či ruských civilných a vojenských predstaviteľov za ktorými rozhodne nestojí len samotná Ukrajina.

Berlín nemá dostatok síl na to, aby vyviedol Európu z marazmu, pretože nemecký hospodársky motor sa zadrháva a jeho politika je čoraz viac rozbitá vzostupom radikálnych strán. Problémom pre Merza je, že napriek jeho ambíciám a pravdepodobnosti jasného vládneho mandátu je Nemecko teraz mimoriadne zraniteľné voči globálnym udalostiam, ktoré sú mimo bezprostrednej kontroly akéhokoľvek národného lídra. Bezpečnosť a prosperita krajiny sa celé desaťročia opierali o tri piliere: obrannú záruku USA, prakticky neobmedzený medzinárodný obchod, ktorý umožňoval rozkvet exportne orientovanej ekonomiky, a lacnú energiu z Ruska, ktorá podporovala nemecký priemysel.

Obrannú záruku USA však treba tiež vnímať s rezervou. Ako uviedol britský generál Hasting Ismay, prvý generálny tajomník aliancie NATO, cieľom novej zmluvnej organizácie založenej v roku 1952 je „udržať Rusov mimo (aby sa nespojili s Nemeckom), Američanov vnútri (aby si zachovali vplyv v Európe) a Nemcov dole (teda v podriadenej pozícii)“. A to posledné zabezpečujú USA prostredníctvom vojenských základní v Nemecku (viac ako 30 000 príslušníkov armády USA) vrátane jadrových zbraní. Napriek tomu, že vtedajší Sovietsky zväz svoje vojská po prísľube nerozširovania NATO z Nemecka stiahol a povolil  zjednotenie Nemecka a jeho vstup do NATO, americké základne vrátane jadrových zbraní v krajine zostali. V tejto súvislosti sa skôr vynára  otázka, do akej miery je táto krajina suverénna.

V čase, keď sa Merz pripravuje prevziať opraty a sľubuje, že Nemecko povedie zásadne novým smerom, krajine chýba rozsiahla vízia, ktorá by tieto zastarané piliere nahradila. Merz načrtol konzervatívnu víziu, ako bude vládnuť. Plánuje znížiť sociálne dávky, prudko znížiť počet žiadateľov o azyl prichádzajúcich do Nemecka, obmedziť regulácie s cieľom stimulovať viac súkromných investícií a zvýšiť prioritu vojenských výdavkov v rozpočte pri zachovaní fiškálnej disciplíny. Nie je však jasné, či by tieto politiky, aj keby sa realizovali, stačili na zvládnutie monumentálnych výziev, ktorým Nemecko v súčasnosti čelí.

Koho vlastne bude zastupovať Merz, CDU alebo americký Blackrock?

Merzovou hlavnou úlohou zrejme bude zrušiť dedičstvo Angely Merkelovej, jeho predchodkyne z CDU, ktorá bola kancelárkou 16 rokov.  Po tom, ako Merkelová v roku 2002 vyhrala stranícky boj o moc s Merzom, ho fakticky vyhnala z čela CDU. Po rokoch na politickej scéne Merz opustil nemecký parlament a začal podnikať, pričom nakoniec predsedal nemeckej pobočke amerického investičného fondu BlackRock. Keď však Merkelová pritiahla CDU k politickému stredu a počas utečeneckej krízy v roku 2015 umožnila vstup do Nemecka viac ako miliónu žiadateľov o azyl, Merz a ďalší pravicoví konzervatívci potichu frflali. Merkelovej centrizmus podľa nich otvoril v nemeckom politickom spektre priestor pre pravicovú Alternatívu pre Nemecko (AfD), ktorá je podľa prieskumov v súčasnosti druhou najsilnejšou stranou v krajine. Krátko po voľbách v roku 2021, ktoré vyniesli k moci kancelára Olafa Scholza, členovia CDU drvivou väčšinou zvolili Merza do čela strany, čím upevnili jeho politický návrat a stranu potiahli späť k tej správnej pravici.

Merzova ostrá a niekedy populistická rétorika zároveň predstavuje výrazný odklon od zdržanlivého tónu Scholza a Merkelovej. Nemeckí voliči ho zrejme nemajú príliš v obľube, podľa prieskumov sú iní konzervatívni politici populárnejší, ale Merz je podľa svojich straníckych kolegov stále tou správnou osobou na tento post.

„Friedrich Merz nie je veľmi obľúbený, ale je rešpektovaný,“ tvrdí Günther Oettinger, bývalý vysokopostavený politik CDU a európsky komisár. „Nezískava si srdcia ľudí. Situácia v Nemecku je však zložitá. Sme v recesii. Máme nevyriešený problém s migráciou. Strácame konkurencieschopnosť. Máme neúspešnú energetickú transformáciu. Ľudia teraz potrebujú záchrancu. A to je presne jeho profil.“

Politici CDU sa tiež domnievajú, že Merzova značka konzervativizmu a neotesaný štýl ho oveľa lepšie postavia do rokovaní s Donaldom Trumpom, ktorý počas svojho prvého funkčného obdobia vo funkcii amerického prezidenta prechovával voči Merkelovej a Nemecku osobitné antipatie.

Ak sa teda vo svetle faktov Merzových väzieb na americký investičný fond Blackrock, ktorý je bohatší ako mnohé krajiny a jeho agresívnu militantnú rétoriku spýtame, koho záujmy bude Merz zastupovať, je veľmi otázne, či to naozaj bude nemecký národ a Európska únia. Podľa serveru Statista spoločnosť BlackRock založená v roku 1988, sa kombináciou organického rastu a akvizícií rozrástla a od novembra 2023 spravuje aktíva v hodnote približne 9,4 bilióna amerických dolárov, čo z nej robí najväčšiu spoločnosť na svete v oblasti správy investícií.

Uzatváranie „dohôd“ s Trumpom

Z hospodárskeho aj bezpečnostného hľadiska predstavuje Trumpov návrat pre Nemecko jedinečnú existenčnú hrozbu. V čase, keď podľa portálu ruský prezident Vladimír Putin zvyšuje svoje útoky na Ukrajinu a vedie hybridnú vojnu proti Európe, Trump opakovane napadol Nemecko za to, že „mešká“ s výdavkami na obranu. Začiatkom tohto roka povedal, že povzbudil Moskvu, aby si „robila, čo chce“ s krajinami NATO, ktoré „neplatia“.

Zvolený prezident tiež pohrozil stiahnutím vojenskej podpory USA pre Ukrajinu, čo by Európu nechalo na holičkách, aj keď nemecká spravodajská služba varuje, že Kremeľ sa pripravuje na možnosť „priamej vojenskej konfrontácie s NATO“.

Aby sme pravde učinili zadosť šéf NATO Mark Rutte podľa CNN varoval transatlantickú alianciu pod vedením USA, že nie je pripravená na hrozby, ktorým bude v nadchádzajúcich rokoch čeliť zo strany Ruska, a vyzval na prechod na vojnové myslenie – s oveľa vyššími výdavkami na obranu. Rutte uviedol, že budúce výdavky budú musieť byť oveľa vyššie ako súčasný aliančný cieľ 2 % národného bohatstva meraného hrubým domácim produktom (HDP). Ktorá strana sa teda vlastne viac pripravuje na vojnu?

Ekonomický tlak

Trumpove hrozby uvaliť clá na európsky tovar by mohli obzvlášť tvrdo zasiahnuť nemecký priemyselný sektor orientovaný na vývoz uprostred hospodárskeho poklesu, ktorý je svedkom zatvárania tovární a hromadného prepúšťania. Mníchovský inštitút pre hospodársky výskum Ifo odhaduje, že budúce clá by mohli Nemecko stáť 33 miliárd eur a vývoz do USA by mohol klesnúť o 15 %. Merz prisľúbil, že sa Trumpovi postaví tým, že bude asertívnejšie obhajovať zahraničnopolitické záujmy Nemecka. Pokiaľ však ide o detaily, Merz ponúkol len neurčité sľuby, že sa s budúcim americkým prezidentom stretne „so vzpriameným postojom a jasnosťou“ a ochotou uzatvárať „dohody“.

Merz navrhol, že nakúpi americké zbrane, aby sa Trumpovi zapáčil, zatiaľ čo politici CDU tvrdia, že budú zvoleného prezidenta USA vyzývať, aby sa vzdal uvalenia ciel na Európu, argumentujúc, že voľný obchod medzi EÚ a USA má zmysel, ak chcú obe strany znížiť svoju závislosť od Číny.

„Uľahčujme radšej transatlantický obchod, pretože máme spoločnú výzvu znížiť našu hospodársku závislosť od Číny, najmä v oblasti surovín a kritickej infraštruktúry,“ zhrnul argumenty, ktoré bude Merz predkladať, konzervatívny bavorský politik Thomas Silberhorn. „Aby sme uspeli, musíme sa v transatlantickom obchode posilniť a nie sa navzájom oslabovať.“

Je to síce pekná vízia, ale takto to žiaľ vo svete monopolov a finančných fondov nefunguje. Samotné USA v honbe za ziskom presunuli významný podiel výrobných kapacít do Číny a „lacných“ krajín tretieho sveta a pripravili sa tak o značnú časť svojej priemyselnej výroby. Reindustrializáciu plánujú teraz realizovať na úkor Európy, ktorú donútili vzdať sa lacných surovín, energetických zdrojov a zaviesť sebazničujúce sankcie. Navyše aktívne využívajú ekonomické stimuly na prilákanie krachujúcich európskych firiem do USA.

Takže Nemecko zostáva  vydané na milosť a nemilosť Trumpovým rozhodnutiam. Po desaťročiach odzbrojovania po skončení studenej vojny nie je jeho armáda schopná viesť dlhšiu vojnu a aj v roku 2023 Berlín vynakladal na obranu len 1,5 % HDP (66,8 mld. USD). Medzitým sa zdá, že presvedčiť Trumpa o výhodách voľného obchodu, hoci len s Európou, je beh na dlhé trate vzhľadom na to, že clá sú základom ekonomického programu novozvoleného prezidenta USA.

Merz sa ostro pustil do rivalov, s kým chce vlastne spolupracovať?

Útoky konzervatívneho lídra signalizujú, že budúca vláda môže byť rovnako nejednotná ako tá, ktorá nedávno padla. Friedrich Merz v pondelok podnikol niekoľko ostrých útokov na ľudí, s ktorými bude pravdepodobne musieť vládnuť. Keď sa líder konzervatívcov spolu s väčšinou nemeckých zákonodarcov postavil do radu pre hlasovanie o vyslovení nedôvery súčasnému kancelárovi krajiny Olafovi Scholzovi, Merz obvinil šéfov stredoľavej Sociálnodemokratickej strany (SPD) a Zelených, že ponížili krajinu a spôsobili jej hospodársky úpadok.

Horúca a do veľkej miery sebastredná parlamentná rozprava, ktorá predchádzala hlasovaniu naznačila, že budúca koalícia môže byť rovnako sporná a ideologicky nekompatibilná ako tá, ktorá práve padla, keďže SPD a Zelení by mohli  byť aj budúcimi Merzovými koaličnými partnermi.

„Zanechávate krajinu s jednou z najväčších hospodárskych kríz v jej povojnovej histórii,“ povedal Merz Scholzovi a obvinil lídra SPD, že ‚zahanbuje Nemecko‘ pri rokovaniach s európskymi partnermi.  Pondelňajšia ostrá debata naznačuje, že ani to, čo bude nasledovať, nemusí byť pekné, a to v čase, keď má Európa do činenia s viacerými roztrieštenými a slabými vládami.

Veľa možností sa neponúka

Nemecká stredopravá Kresťanskodemokratická únia (CDU), ktorú vedie Merz, a jej sesterská konzervatívna strana v Bavorsku – Kresťanskosociálna únia (CSU) – v súčasnosti s veľkým náskokom vedú v prieskumoch. Stále však majú ďaleko od absolútnej väčšiny, takže budú musieť vládnuť v koalícii s minimálne jednou ďalšou stranou. Z priebehu pondelkovej diskusie by ste to však rozhodne takto nehodnotili.

„Nahradíme túto stagnáciu a prerozdeľovaciu hospodársku politiku sociálnych demokratov a zelených hospodárskou politikou motivácie a konkurencieschopnosti,“ povedal Merz. Vyslovil sa za škrty v sociálnych výdavkoch a viac súkromných investícií do hospodárstva a ministra hospodárstva Roberta Habecka zo Zelených odsúdil ako „tvár nemeckej hospodárskej krízy“.

Merzov prirodzený koaličný partner, fiškálne konzervatívna Slobodná demokratická strana (FDP) pod vedením bývalého ministra financií Christiana Lindnera, dosahuje v prieskumoch len päť percent, čo nestačí na absolútnu väčšinu a sotva prekračuje hranicu potrebnú na získanie kresiel v parlamente. To Merzovi neumožňuje veľa prijateľných možností pre koaličných spojencov.

Nemecký parlament je čoraz viac roztrieštený v dôsledku vzostupu radikálnych strán na oboch stranách spektra. Merz vyhlásil, že odmieta vládnuť s radikálnou pravicovou Alternatívou pre Nemecko (AfD), ktorá je v prieskumoch na druhom mieste s 19 percentami. Medzitým novovzniknutá populisticko-ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) je na piatom mieste so 7 percentami.

Ukrajinská karta

Veľká časť politickej diskusie sa doteraz sústredila na domáce problémy Nemecka, a nie na to, ako sa krajina vysporiada s obrovskými globálnymi výzvami, ktorým teraz čelí, od návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu a možnosti, že zastaví vojenskú podporu USA pre Ukrajinu až po rozpad voľného obchodu, ktorý bol dlho základom nemeckého hospodárskeho modelu orientovaného na export.

Scholz sa napríklad vo svojich komentároch počas pondelkovej parlamentnej rozpravy takmer vôbec nezmienil o Ukrajine. Keď sa o vojne zmienil, bolo to najmä preto, aby posilnil odkaz, že je obozretnou voľbou, ktorá má zabrániť eskalácii bojov vzhľadom na jeho odmietnutie poskytnúť Ukrajine rakety Taurus nemeckej výroby.

„Neurobíme nič, čo by ohrozilo našu vlastnú bezpečnosť, a preto nedodáme žiadne strely s plochou dráhou letu, ďalekonosnú zbraň, ktorá môže mať hlboký dopad na Rusko,“ povedal Scholz. „A určite nepošleme žiadnych nemeckých vojakov bojovať do tejto vojny, nie so mnou ako kancelárom.“

Na druhej strane militantný Merz kritizoval Scholza za to, že po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 nedodržal svoj sľub, že po desaťročiach odzbrojovania zásadne obnoví vyčerpané nemecké ozbrojené sily. Ponúkol však len málo podrobností o tom, ako by takéto rozšírenie armády zaplatil, okrem toho, že by to bola rozpočtová priorita. Zároveň uviedol, že je ochotný rakety Taurus ukrajinskému režimu poskytnúť.

Cestovanie v inej galaxii

Scholz začal debatu obhajobou svojich výsledkov vo funkcii kancelára a sľubom, že zachová sociálne výdavky, zabezpečí dôchodky a pracovné miesta a zároveň bude presadzovať „politiku rešpektu“ pre ľudí s nižšími príjmami. Zo stagnácie nemeckej ekonomiky obvinil svojich politických oponentov a vyslovil sa za ďalšiu podporu tzv. zelenej energetiky. Merz sa ho spýtal, čo robil, keď bol 22 z posledných 26 rokov vo vláde ako politik SPD. „Prečo ste vlastne nerobili všetky tie veci, ktoré ste tu spomínali? Cestovali ste v inej galaxii? Cestovali ste na inú planétu?“ Merz tiež kritizoval návrhy Zelených na zvýšenie daní pre bohatých.

K nepopulárnej migračnej politike sa už nikto nehlási

Nemecký premiér Scholz v snahe zachrániť politickú budúcnosť odrazu tvrdo pristupuje k otázke hraníc. Snaha nemeckého kancelára Olafa Scholza zaviesť nové hraničné kontroly môže vyvolať rozkol v EÚ. Vládnuca koalícia sa v prieskumoch verejnej mienky prepadá na nové dno, nemecký kancelár Olaf Scholz a jeho ministri sa v otázke migrácie zrejme chytajú slamky.

Po útoku v Solingene Nemecko oznámilo plán urýchliť deportácie a znížiť dávky pre niektorých žiadateľov o azyl v krajine. Nemecké orgány tiež deportovali 28 afganských občanov odsúdených za zločiny do Afganistanu kontrolovaného Talibanom.

Cieľom najnovších opatrení na hraniciach je údajne ďalej obmedziť nelegálnu migráciu a chrániť pred akútnym nebezpečenstvom, ktoré predstavuje islamistický terorizmus a závažná trestná činnosť.

Tieto navrhované opatrenia však zasiali zmätok a znepokojenie medzi susedmi Nemecka, ktorí sa obávajú dôsledkov pre európsku zónu bez hraníc, tzv. schengenský priestor, a následného zásahu do hospodárstva Európskej únie.

Zdá sa, že predvolebné pokusy o potlačenie migrácie sú čiastočne zamerané na zmarenie úspechu AfD, ktorej popularita prudko vzrástla v súvislosti s prudkým nárastom počtu žiadateľov o azyl prichádzajúcich do Nemecka. S pádom sekulárneho Asadovho režimu v Sýrii, ktorý európske elity tak nadšene oslavujú a ktorému sankciami a podporou opozície značne napomohli, sa však situácia rozhodne nezlepší a Európa môže očakávať ďalšiu masívnu vlnu zúfalých migrantov, utekajúcich pre besnením novej vlády „umiernených“ teroristov, ktorí len nedávno boli na čiernom zozname a na vodcu ktorých bola vypísaná odmena 10 miliónov dolárov. 

Aké sú politické perspektívy?

Všeobecne sa dá konštatovať, že roztrieštenosť politickej scény v Nemecku sa zvýšila s nástupom pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá je v súčasnosti v celoštátnych prieskumoch na druhom mieste, a tento proces bude pokračovať s príchodom populisticko-ľavicového nováčika Aliancie Sarah Wagenknechtovej (BSW). Povojnové Nemecko nemá veľa skúseností s väčšími koalíciami (Scholzova padlá „semaforová“ triáda bola prvou trojkoalíciou za viac ako šesť desaťročí), ale prebiehajúce rozdelenie môže z takýchto koalícií, ktoré bývajú nestabilnejšie, urobiť novú normu.

Kľúčový moment zániku Scholzovej koalície nastal pred rokom, keď najvyšší nemecký súd vyniesol bombastické rozhodnutie, ktoré ukončilo podvod, ktorý vláda používala na míňanie peňazí bez toho, aby porušila ústavnú „dlhovú brzdu“ krajiny. Scholzova koalícia sa pri obchádzaní týchto vlastných rozpočtových obmedzení spoliehala na sieť „osobitných fondov“ mimo hlavného rozpočtu. Súd označil tento postup za nezákonný, čím sa vo federálnom rozpočte vytvorila diera vo výške 60 miliárd EUR. Pokračovalo to rozpormi v koalícii, ktoré viedli k spomenutému hlasovaniu v Bundestagu. Výsledkom je, že v Nemecku sa budú konať predčasné federálne voľby v nedeľu 23. februára 2025, uviedli v utorok pre POLITICO zákonodarcovia a predstavitelia troch hlavných strán.

Friedrich Merz, líder CDU a pravdepodobný budúci nemecký kancelár (na základe aktuálnych prieskumov verejnej mienky), predtým vyzval Scholza, aby zabezpečil, že voľby sa uskutočnia ešte pred Trumpovým nástupom do funkcie v USA 20. januára, pričom argumentoval, že politická naliehavosť si vyžaduje urýchlenie. „Jednoducho si nemôžeme dovoliť mať v Nemecku niekoľko mesiacov vládu bez väčšiny,“ povedal.

Pre oboch lídrov existuje jasný politický kalkul. Pre CDU by skoršie voľby umožnili využiť jej relatívne silnú súčasnú podporu – a jej oponentom by dali menej času na prestavbu. Scholz medzitým chce mať čas na zlepšenie šancí svojej strany a prijatie niektorých populárnych zákonov na zachovanie a posilnenie sociálnych dávok.

Keďže CDU prisľúbila, že s AfD nevytvorí spolkovú koalíciu, je takmer isté, že vytvorí koalíciu so Scholzovou SPD (ktorá dovtedy môže mať na čele nového lídra). Na základe súčasných prieskumov verejnej mienky a politickej roztrieštenosti krajiny môžu konzervatívci a SPD potrebovať tretiu stranu, s ktorou by mohli vládnuť.

Dvaja hlavní uchádzači sú „známi podozriví“, ktorí by sa k nim veľmi nehodili. Zelení, ktorí v súčasnosti majú v prieskumoch 10 %,  sa stali obľúbeným terčom konzervatívcov pre ich politiku v oblasti imigrácie a klímy. FDP by bola pre konzervatívcov lepším partnerom, ale pre SPD z pochopiteľných dôvodov nie. Okrem toho má FDP v súčasnosti 4 percentá, čo je pod hranicou potrebnou na vstup do parlamentu, takže v princípe nemusí prichádzať do úvahy.

Inými slovami, nech už sa situácia vyvinie akokoľvek, budúca koalícia môže byť rovnako roztrieštená ako tá predchádzajúca.

Prečítajte si tiež:

• Nemecko je pripravené vyslať na Ukrajinu svoje mierové sily, ale s podmienkou
• Nemecko sa „rúca“ a „blíži sa k bodu, z ktorého niet návratu“
• Zbohom, Schengen? Nemecko radikálne sprísnilo svoju imigračnú politiku