Nie je to „krajná pravica“, kto sa v Nemecku prebral a prišiel k rozumu. Sám kancelár Olaf Scholz, ktorý predtým podporoval „willkommenspolitik“, teda vítanie akýchkoľvek utečencov s otvorenou náručou, teraz hamuje…

Vzhľadom na zvýšený počet kriminálnych činov pripisovaných ilegálnym migrantom sa verejne vyjadril, že odmieta, aby ľudia s násilníckymi sklonmi ostávali v krajine. Nielen, že tam nemajú podľa kancelára čo hľadať, ale ešte sa aj dušuje, že budú vykázaní – a to aj v prípadoch, že pochádzajú z vojnou zmietaných oblastí ako Sýria či Afganistan. Šesťpercentný nárast kriminality v roku 2023 oproti predošlému roku totiž pripisujú autority zvýšenej miere nekontrolovaného prisťahovalectva z krajín odlišného kultúrno-civilizačného okruhu, informuje server Politico.

V krajine žije okolo päť aj pol milióna moslimov svoje bežné životy, nájdu sa však medzi nimi (v drvivej menšine) aj radikálni islamisti. Tí sa podieľali na niektorých útokoch nožom, alebo schvaľovaní útoku na policajného príslušníka v online statusoch. Stačí pripomenúť augustový útok muža, ktorý zabil troch ľudí a ôsmich ďalších zranil. Polícii sa k činu prihlásila teroristická organizácia IS (Islamský štát), dôvodom bola údajne vojenská podpora Izraela nemeckou vládou (Nemci sú po USA druhý najväčší podporovateľ Netanjahovho režimu).

Ministerka vnútra Nancy Faeserová (SPD) jasne deklarovala, že ľudia obhajujúci násilie a šírenie teroru do Nemecka nepatria. Problém s ich deportáciou je v tom, že niektoré z dotknutých osôb už získali azyl. Takto sa krajine vypomstila jej otvorená až extrémne priateľská a ústretová migračná politika…

Hrozí rozpad schengenského priestoru?

Kancelár Scholz samozrejme nie je politické béčko, dokáže promptne reagovať na voličské túžby a želania. Blíži sa volebný rok, pravicová AfD posilňuje pozície, a vidíme, že aj susednom v Rakúsku sú národovci veľmi populárni. Domáce obyvateľstvo je jednoducho frustrované masovým prisťahovalectvom. Tlak zvyšuje aj združenie miest a obcí, ktoré žiada promptnejšie zásahy voči násilníkom a väčšiu podporu zásahových jednotiek (TU).

V súvislosti s aktuálnym vývojom preto predstavila v septembri Faeserová plán hraničných kontrol za účelom zabránenia vstupu podozrivých osôb bez legálneho povolenia do krajiny. To je veľmi atypické pre schengenský priestor, ktorý má zaručovať občanom voľný pohyb. Avšak Nemci si chcú zrazu chrániť hranice, a to až dovtedy, kým vznikne akýsi spoločný európsky azylový systém…

Portál Mandiner informuje o správe nemeckého ministerstva vnútra, kde sa uvádza nárast v počte deportovaných imigrantov o 20% oproti vlaňajšku. Ide dokopy o 14 706 osôb. Z toho väčšina putuje do Gruzínska, Macedónska, Rakúska, Albánska, či Srbska. Prebiehajú aj vyhostenia do Afganistanu, no v prípade občanov zo Sýrie si podľa úradov vyžadujú jednotlivé prípady podrobnejšie prešetrenie.

Európsky parlament zvažuje vylúčenie Maďarska zo schengenského priestoru

Podľa najčerstvejších informácií sú na rok 2025 pre azylantov plánované zmeny v takom duchu (resp. „bezpečnostné balíčky“), aby bola voličská základňa štátu aspoň čiastočne uspokojená. Má napríklad klesnúť výška mesačnej podpory (až do sumy 19 eur na osobu v závislosti od konkrétnej životnej situácie), a uvažuje sa o zavedení povinnosti „komunitnej služby“, teda akýchsi pomocných prác v mestách a obciach pre nečinných prisťahovalcov (TU).

Lenže viete, v čom je problém: Niektoré ohne treba uhasiť včas, inak sa rozšíria natoľko, že sa stanú nezastaviteľnými…

Teraz, keď sme oboznámení s touto šokujúcou situáciou našich západných partnerov, sa asi už len málokto racionálny bude posmievať dávnejším Eštokovým pohraničným záťahom – faktom totiž je, že dnes v uliciach Slovenska stretnete grupy cudzích štátnych príslušníkov bez povolenia k pobytu len výnimočne, ak vôbec. V poriadku, beriem námietku, že sme pre nich len tranzitná krajina – ale aj tak sa cítim bezpečnejšie, keď cestou z vlakovej stanice po tme nemusím prechádzať cez hlúčik podozrivých osôb…