Úloha krajín BRICS vo svetovom hospodárstve výrazne vzrástla a naďalej rastie. Na konci roka 2023 sa podiel krajín BRICS na svetovom hospodárstve zvýšil z 31 % na 35 %. V roku 2024 dosiahne podiel krajín BRICS na globálnom HDP v parite kúpnej sily (PPP) rekordných 36,7 percenta v porovnaní s krajinami G7, kde je to 29,6 percenta, uviedol ruský minister financií Anton Siluanov.

Podľa Vladimíra Putina je celkový HDP krajín BRICS viac ako 60 biliónov USD a prevyšuje HDP krajín G7 a tento rozdiel sa bude nevyhnutne zväčšovať. Spoločný HDP krajín G7 sa v roku 2023 odhaduje na 46,3 bilióna USD. Priemerné tempo rastu ekonomiky BRICS v novom zložení dosiahne 4,4 % ročne oproti celosvetovému číslu 3,2 %, uviedol Siluanov. V rovnakom čase bude tempo rastu krajín G7 predstavovať len 1,7 percenta.

„Krajiny, ktoré sú súčasťou nášho združenia, sú v skutočnosti hnacou silou globálneho hospodárskeho rastu. A práve v BRICS sa bude v dohľadnej budúcnosti generovať hlavný rast globálneho HDP,“ povedal Putin.

.

BRICS tradične združuje Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu a Južnú Afriku. Avšak 1. januára 2024 sa začalo plné členstvo nových krajín – Egypta, Iránu, Etiópie, Spojených arabských emirátov a Saudskej Arábie.

Nastal čas zmeniť tvár globálneho finančného systému, domnieva sa Siluanov a vyjadril nádej, že sa to podarí v nasledujúcich piatich rokoch.

„Krajiny BRICS po roku 2015 vykazujú pomerne vysoké miery rastu a v roku 2022 prvýkrát prekonali krajiny G7 z hľadiska HDP,“ – hovorí Sergej Margulis, docent na Katedre medzinárodnej politiky a zahraničných regionálnych štúdií Prezidentskej akadémie ION. Hospodársky rast umožňuje krajinám BRICS konať nezávislejšie, bez toho, aby sa obzerali na kolektívny Západ, hovorí Andrej Stoljarov, docent na Katedre infraštruktúry finančných trhov Národnej výskumnej univerzity VŠE.

Rusko predstavilo nový platobný systém BRICS Bridge, ktorý nahradí SWIFT

Krajiny BRICS majú oproti skupine G7 viacero výhod. Po prvé, BRICS je obrovský trh, keďže počet obyvateľov krajín BRICS je viac ako trojnásobne vyšší ako počet obyvateľov krajín G7. „A vysoký podiel chudobných ľudí v krajinách BRICS práve vytvára potenciál pre ďalší rast ekonomík a spotrebiteľského trhu,“ hovorí Alexander Potavin, analytik spoločnosti FG Finam.

Po druhé, BRICS sú krajiny s pomerne bohatou surovinovou základňou. „Žiadna z krajín G7 nemá bohatú základňu prírodných zdrojov, a to je pre ne vážny problém. Tieto krajiny sa už dlho „plavia“ najmä vďaka rozvinutému sektoru služieb, a nie reálnej výrobe, ktorá si vyžaduje dobrú surovinovú základňu,“ hovorí Margulis.

Zatiaľ čo v krajinách BRICS je dostatok prírodných zdrojov, a to nielen ropy a zemného plynu.

„Na krajiny BRICS pripadá približne 49 % všetkých zásob ropy a plynu na svete. Toto združenie má 80 % svetových zásob hliníka. Vďaka Číne má BRICS vedúce postavenie v zásobách vzácnych kovov, ako aj v produkcii lítia a ďalších prvkov potrebných na rozvoj výroby špičkových technológií.“ – hovorí Jekaterina Noviková, docentka ekonomickej teórie na Ruskej Plechanovovej ekonomickej univerzite.

Okrem zdrojov Rusko ponúka krajinám BRICS aj potrebné logistické trasy na výhodnejšiu obchodnú interakciu, dodáva odborníčka.

„Každá krajina má svoje silné stránky. Napríklad Čína zo seba urobila globálnu svetovú továreň tým, že sa začlenila do globálnych výrobných reťazcov, India je najväčšou krajinou z hľadiska počtu obyvateľov s rastúcim počtom obyvateľov, Rusko a Saudská Arábia sú krajiny s veľkým množstvom prírodných zdrojov, Brazília je najväčšou krajinou Latinskej Ameriky,“ hovorí Andrej Stoljarov.

.

Veľký počet obyvateľov znamená aj väčšiu spotrebu potravín a energie. Nie je prekvapujúce, že krajiny BRICS prevyšujú krajiny G7 o viac ako 74 % v produkcii energie a plocha obrábaných polí v krajinách BRICS je viac ako dvakrát väčšia ako v krajinách G7, konštatuje Potavin.

Srbsko zvažuje vstup do BRICS - ako alternatívu k vstupu do Európskej únie

Okrem toho India a v o niečo menšej miere Čína ťažia z možnosti využívať lacnú pracovnú silu, čo je tiež významná výhoda, ktorá umožňuje silný rast výroby, zdôrazňuje Margulis.

Napokon, krajiny BRICS majú bohaté ľudské zdroje, ktoré síce nie sú kvalitné z hľadiska vzdelania a iných zložiek, ale početne sú väčšie ako v krajinách G7, dodáva Margulis.

V kontexte pokusov o izoláciu Ruska umožňujú krajiny BRICS, aby sa Rusko necítilo úplne politicky a ekonomicky izolované, a pomáhajú presmerovať exportné toky tak, aby obchádzali Európu, hovorí Andrej Stoljarov.

Krajiny BRICS však majú svoje slabé stránky, ktoré treba posilniť.

„BRICS nemá normálnu inštitucionalizáciu, t. j. stále sa nepremenil na plnohodnotnú medzinárodnú organizáciu, niekedy sa nedá vždy jednoznačne povedať, či je krajina členom BRICS. Je potrebné dosiahnuť novú kvalitu a hĺbku spolupráce v rámci únie. Potom bude jednoduchšie prehĺbiť úroveň finančnej spolupráce a vytvoriť plnohodnotný nezávislý platobný systém BRICS,“ domnieva sa Margulis.

„Zatiaľ je BRICS veľmi amorfný politický subjekt. Okrem skratky krajiny BRICS spája to, že sú hlavnými hospodárskymi a politickými subjektmi vo svete, ale nedostávajú priestor pri prijímaní globálnych politických rozhodnutí,“ poznamenáva Alexander Potavin.

Okrem toho existujú rozpory v rámci združenia. „Aby BRICS prestalo byť len skratkou, je potrebné vytvoriť nejaké skutočné hospodárske inštitúcie. V prvej fáze by to mohla byť alternatívna cezhraničná platobná infraštruktúra k tej západnej,“ uzatvára diskutér.

Práve Rusko ako najzainteresovanejšia krajina presadzuje myšlienku vytvorenia alternatívneho platobného systému BRICS ako protiváhy západného systému, ktorý pokrýva všetok svetový obchod a môže odrezať ktorúkoľvek neželanú krajinu. Príklad Ruska je v tomto smere smerodajný, pomáha ostatným členom BRICS uvedomiť si potrebu vytvorenia nezávislého finančného systému.