Od prvého novembra 2019 má byť ruská časť internetu pod názvom RuNet síce pripojená ku zvyšku sveta, ale mala by bežať výlučne na ruských výmenných uzloch a serveroch nezávislých od globálneho internetu. Rusko má tiež mať vlastný, nezávislý systém názvov domén (Domain Name System – DNS). O tomto opatrení, ktorého realizácia by mala stáť okolo 650 miliónov eur, rozhodla vláda v apríli tohto roka zákonom o „suverénnom“ internete.

Internet sa týmto opatrením dostane plne pod kontrolu ruskej Federálnej služby pre dohľad v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií s názvom Roskomnadzor. Takýto krok tiež znemožní zvonka sledovať a analyzovať vnútornú ruskú internetovú prevádzku, vrátane e-mailov, sociálnych sietí, atď. Rusko teraz môže uzavrieť prístup k internetu zvnútra či zvonka, a to úplne, alebo iba selektívne zablokovať konkrétne stránky.

Rozhodnutie ruskej vlády je pochopiteľné v kontexte neustávajúcich snáh Západu zlomiť Rusko najrôznejšími sankciami a hrozbami. V rade navrhovaných opatrení v uplynulých rokoch nechýbali ani také „priateľské“ kroky ako hrozba odpojenia Ruska od bankového systému SWIFT, keď si Rusko ako prevenciu proti hrozbe takéhoto kroku, ktorý by fatálne ochromil život v krajine, muselo urýchlene vyvinúť vlastnú obdobu bankového systému. Podobne by veľké škody a zmätok v krajine spôsobil aj výpadok internetu, čomu sa Rusko rozhodlo predísť a prijať efektívne riešenie, ktoré by tento druh ohrozenia definitívne zažehnalo.

Svetové médiá kričia, že to je od Rusov nepekné počínanie. Ale nebola táto hrozba reálna? Kto vlastne kontroluje globálny internet? Chrbticou internetu sú dnes káble a sieťové riešenia najvyššej úrovne (Tier 1) veľkých, najmä amerických a európskych komerčných telekomunikačných spoločností po celom svete, ktoré sú navzájom priamo a neobmedzene prepojené. Centrálnu kontrolu nad správou adries a domén má nezisková organizácia ICANN, ktorá sídli v USA, podobne ako aj ďalšie kľúčové inštitúcie zabezpečujúce pravidlá fungovania internetu. (Pekný a zrozumiteľný článok o tom, ako internet vlastne funguje, nájdete napríklad TU).

Hoci od roku 2016 americká vláda oficiálne už nemá priamu kontrolu nad kľúčovou  organizáciou ICANN, ktorá prideľuje IP adresy a doménové mená a registruje ich vo svetovom zozname DNS (systéme doménových mien), ani nad ďalšími hlavnými inštitúciami zabezpečujúcimi fungovanie internetu, stále má v týchto organizáciách najväčšie slovo. Spolu s faktom, že pod kontrolou Američanov a ich vazalských štátov je podstatná časť infraštruktúry najvyššej úrovne internetu a dôležitú časť globálneho internetového obsahu realizujú americké spoločnosti ako Youtube, Facebook, Google a pod., dá sa konštatovať, že USA sú stále dominantné v kontrole veľkej časti globálneho internetu.

Preto ruské opatrenie osamostatniť svoju časť internetu vníma „svetová demokratická verejnosť“ ako hrozbu pre záujmy demokracie, keďže Rusko sa týmto opatrením môže odteraz efektívne chrániť pred škodami v dôsledku náhleho odpojenia ruskej časti internetu Spojenými štátmi, a tiež pred kybernetickým útokom zo zahraničia. A dvíhajú varovný prst: vyvoláva to otázniky, vyvoláva to podozrenia, hrozí to kontrolou, hrozí to cenzúrou… Je veselé, že to hovoria v rovnakom čase, keď práve na Západe sa už nejaký čas pripravujú legislatívne aj operatívne opatrenia na postihovanie nepovolených vyjadrení na internete a silnie snaha o umlčanie kritikov režimu (oficiálne šíriteľov hoaxov a dezinformácií), čo nie je nič iné, ako cenzúra vo svoje krištáľovo čistej podobe.

Ivan Lehotský