Môj profil 
Predplatné
Pripomenula, že 24. februára sa začalo v Londýne pojednávanie o vydaní Assangea do USA.
“Všetci dobre chápeme, ako sa toto vydávanie skončí, ak k nemu dôjde, a videli sme už viac než dosť príkladov… Assangeov stav vyvoláva viac než len obavy, medzinárodní experti ho označili za kritický. Dôvodom však nie je jeho vek, ale neustále vystavovanie psychologickému mučeniu,” zdôraznila Zacharovová, ktorú citovala agentúra TASS.
“Žiadame ľudskoprávne spoločenstvo a príslušné medzinárodné agentúry, aby dôrazne vyjadrili svoje stanovisko a vynaložili všetko úsilie na to, aby prevládla spravodlivosť skôr, než sa stane to najhoršie,” uviedla Zacharovová s tým, že Assangeov prípad je ranou pre investigatívnu žurnalistiku.
Takéto represívne opatrenia proti novinárovi sú podľa nej absolútne neprípustným krokom v 21. storočí a sú hanbou zúčastnených západných krajín, ktoré sa považujú za demokratické a slobodné.
Upozornila aj na postoj “takzvaných nezávislých britských médií”, ktoré v Assangeovom prípade namiesto “skutočného všeobecného protestu” vydávajú len stručné izolované správy.
Austrálčana Assangea (48) zadržali v Británii v apríli 2019. Dovtedy žil takmer sedem rokov na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne, čím chcel zabrániť svojmu možnému vydaniu do USA.
Spojené štáty požadujú Assangeovo vydanie v súvislosti so zverejnením tajných amerických vojenských a diplomatických dokumentov. Americké úrady voči nemu vzniesli už 18 obvinení, väčšinu na základe zákona o špionáži. V prípade dokázania viny mu hrozí trest v maximálnej výške až 175 rokov.
Assange tvrdí, že konal ako novinár, čo mu dáva právo na ochranu na základe 1. dodatku Ústavy Spojených štátov. Ten zaručuje slobodu prejavu. Jeho právnici tvrdia, že obvinenia USA sú politicky motivovaným zneužitím moci.
