Rumunsko dostalo odsúdeného za terorizmus nelegálnou akciou späť na svoje územie

Bukurešť 19. júla (TASR) – Rumunsko vykonalo bez povolenia akciu na území inej krajiny, informoval dnes prezident Traian Basescu v súvislosti s formou, ktorou sa do krajiny vrátil podnikateľ sýrskeho pôvodu Omar Hajsám, ktorého v balkánskej krajine odsúdili v neprítomnosti za terorizmus na 20 rokov väzenia,

Prezident ako predseda Najvyššej rady obrany štátu zdôraznil, že nemôže potvrdiť, že odsúdeného priviezli na rumunské územie zo Sýrie, ani že sa tak stalo na základe vzájomnej dohody o vydávaní osôb.

Podľa jeho slov nie je náhodné, že sa poďakoval iba dôstojníkom a tajným službám, podieľajúcim sa na operácii.

"Takúto operáciu by nebolo možné realizovať za týždeň alebo tri mesiace. Ide o výsledok práce veľmi úzkeho okruhu ľudí počas viac ako piatich rokov," uviedol najvyšší rumunský predstaviteľ a dodal, že ďalšie detaily nemôže uviesť vzhľadom na aspekty národnej bezpečnosti i ochranu samotných účastníkov akcie.

Na otázku, že ak krajinou, z ktorej sa odsúdený vrátil nebola Sýria, tak ktorá iná krajina, Basescu odpovedal, že práve to nemôže povedať, pretože išlo o akciu bez povolenia tohto štátu. Prezident nepotvrdil ani špekulácie o tom, že sa do operácie zapojil stroj rumunského letectva.

Rumunské médiá predtým informovali o návrate odsúdeného odvolávajúc sa na rumunsko-sýrsku readmisnú dohodu z roku 2010.

Najvyšší súd v Bukurešti potvrdil 20. februára 2008 rozsudok druhostupňovej justičnej inštancie a odsúdil sýrskeho podnikateľa Omara Hajsáma v neprítomnosti za teroristické aktivity na 20 rokov väzenia. Súčasne ho zaviazal uhradiť dva milióny lei odškodného trojici rumunských novinárov unesených v Iraku. Rozsudok, ktorý je podľa platnej legislatívy krajiny najprísnejší možný, nadobudol po zamietnutí odvolania obžalovaného právoplatnosť.

Samotný Hajsám žil štvrťstoročie v Rumunsku, aby v júli 2006 ilegálne opustil územie balkánskej krajiny. Odvtedy však opakovane poskytol rozhovory pre rumunské médiá, v ktorých sa vyhlásil za nevinného. Argumentáciu jeho právnych zástupcov, v zmysle ktorej nebol garantovaný korektný proces s ich mandantom a neboli zohľadnené všetky nimi predložené dôkazy, si najvyšší súd balkánskej krajiny neosvojil.

Koncom júla 2006 rumunská generálna prokuratúra informovala, že muž, ktorého už v tom čase podozrievali z únosu troch žurnalistov v roku 2005, ilegálne opustil rumunské územie, keď využil pri úteku zrejme nákladnú loď, smerujúcu cez Čierne more na Blízky východ. Voči podnikateľovi sýrskeho pôvodu pôsobiacemu v Rumunsku, ktorého údajne spájali obchodné záujmy s rumunskými socialistami, ba aj exprezidentom Ionom Iliescom, vzniesli žalobu ešte v októbri 2005, ale v marci 2006 ho zo zdravotných dôvodov prepustili na slobodu. Keďže sa obvinený v júli 2007 nedostavil ani na výzvu do súdnej siene, určenej na prerokúvanie predmetnej kauzy, vydali naňho nový zatykač. Vtedy sa prišlo na to, že sa po podnikateľovi takpovediac "zľahla zem", takže nezostávalo nič iného, iba vyhlásiť po ňom celoštátne a neskôr aj medzinárodné pátranie. Kauza viedla k spoločnej rezignácii šéfov troch najvýznamnejších rumunských tajných služieb, rozviedky, zahraničnej rozviedky a tajnej služby rezortu vnútra, Radu Timofteho, Gheorgheho Fulgu a Virgila Ardeleana. Odstúpil aj generálny prokurátor krajiny Ilie Botos a z funkcie zástupcu šéfvyšetrovateľa v prípadoch organizovaného zločinu a terorizmu odvolali žalobcu v danom prípade, ktorý inicioval Hajsámovo prepustenie na slobodu.

Na podnikateľa uvalili vyšetrovaciu väzbu už štyri dni po návrate unesených žurnalistov do vlasti. Ešte skôr skončil za mrežami jeho obchodný partner, americký občan irackého pôvodu Mohammed Monaf, ktorý s triom unesených spolupracoval aj ako tlmočník a ktorého po zadržaní americkými vojakmi v Iraku tamojšia justícia odsúdila na trest smrti obesením.

Rumunská justícia zdôvodnila spomínané kroky zosilnením indícií, že práve títo dvaja muži naplánovali a financovali únos reportérky Marie Jeanne Ionovej, kameramana Sorina Dumitra Miscociho, oboch z bukureštskej televíznej stanice Prima TV, ako aj reportéra denníka Romania Libera Ovidia Ohanesiana. K únosu došlo 28. marca 2005 v Bagdade krátko po interview s vtedajším irackým premiérom Ijádom Alláwím.

Sýrskeho podnikateľa, ktorý už 30. marca 2005 pre rumunské médiá vyhlásil, že sa s ním telefonicky skontaktovali únoscovia novinárov a požadujú výkupné, ktoré neskôr špecifikoval vo výške štyroch miliónov dolárov, zadržali orgány balkánskej krajiny pre podozrenie zo spoluúčasti na únose vlani v apríli. Neskôr bol v domácom väzení, na slobodu sa dostal iba krátko pred útekom z krajiny a to zo zdravotných dôvodov. Diagnostikovali mu totiž rakovinu hrubého čreva.

Únoscovia novinárov pohrozili rumunskej vláde, že ak nestiahne z Iraku celý armádny kontingent v sile asi 800 mužov, zadržiavaných rukojemníkov zabijú. Skupina, ktorá sa nazýva Maadh Bin Džabál, vo videonahrávke pre televíziu al-Džazíra vyhlásila, že rukojemníkov sa rozhodla prepustiť po výzve rumunských moslimov a saudskoarabského kazateľa Salmána Bin Faháda al-Ódu.

Viacero aspektov prípadu zostáva zahalených rúškom tajomstva, pretože predstavujú štátne tajomstvo a podľa vyjadrenia prezidenta Basesca spred piatich rokov ich bude možné zverejnniť až o 50 rokov.