Rímska deklarácia: Technologická moc nesmie prevážiť nad dôstojnosťou človeka

Podpis Rímskej deklarácie na Kapitolskom pahorku zakončil Globálne zhromaždenie nositeľov Nobelovej ceny venované umelej inteligencii a jadrovej vojne. Dokument, inšpirovaný encyklikou Magnifica humanitas pápeža Leva XIV., opätovne zdôrazňuje naliehavosť etického riadenia umelej inteligencie a pokračovanie na ceste k jadrovému odzbrojeniu.

Stretnutie, ktoré uzavrelo Globálne zhromaždenie nositeľov Nobelovej ceny venované umelej inteligencii a jadrovej vojne, sa konalo v dňoch 14. až 15. júla v Borgo Laudato si’ v Pápežských záhradách v Castel Gandolfe. Otvoril ho starosta Ríma Roberto Gualtieri.

Pripomenul, že do technológií sa často vkladá slepá dôvera, avšak práve v prípade jadrových zbraní sa táto dôvera môže ukázať ako iluzórna.

Pozornosť je potrebné venovať aj sociálnym vplyvom, ktoré technologický rozvoj prináša a ktoré často vedú ku koncentrácii moci a bohatstva, k novým regionálnym a sociálnym nerovnováham a k novým formám ničenia životného prostredia.

Z toho vyplýva potreba vypracovať koordinované opatrenia globálneho riadenia s cieľom znížiť riziko jadrovej eskalácie spolu so záväzkom odstrániť jadrové zbrane a odmietnuť vojnu ako spôsob riešenia konfliktov.

„Kľúčovou úlohou, a to tak na globálnej, ako aj na miestnej úrovni, je nasmerovať technologický rozvoj podľa etických princípov úcty k človeku, rovnosti a demokratickej zodpovednosti za spoločné dobro,“ vysvetlil Gualtieri. „To je jadro výzvy v oblasti inovácií.“

„Pre Rím,“ vyhlásil starosta, „je obrovskou cťou hostiť podpis tejto nesmierne dôležitej deklarácie v duchu encykliky pápeža Leva XIV.“

Dokument zaväzuje ľudstvo odmietnuť predstavu, že „vojna je nástrojom na riešenie medzinárodných sporov“, a usilovať sa o predchádzanie „riziku dehumanizácie používania zbraní, ktoré môžu viesť až k zničeniu ľudstva“.

Následne profesor Daniel Holz z Chicagskej univerzity, zakladajúci riaditeľ Existential Risk Lab (X Lab), pripomenul prítomným, že „zlou správou“ našej doby je „bezprecedentné ohrozenie“. Dobrou správou však podľa neho je, že „môžeme urobiť veľa preto, aby sme sa chránili pred jadrovými zbraňami a vojnami“.

Kardinál Reina: Ľudská dôstojnosť na prvom mieste, až potom moc techniky

Vo svojom talianskom prejave kardinál Baldassare Reina, generálny vikár rímskej diecézy, zdôraznil význam tejto deklarácie pre mesto, ktoré je symbolom práva, ale zároveň poukazuje aj na evanjelium, inštitúcie a chudobných.

Z tohto dôvodu je na tomto mieste vždy potrebné apelovať „v prospech života, rozumu, bratstva a spoločnej zodpovednosti“.

Kardinál pripomenul, že text vzniká v čase hlbokých rizík a rýchlych premien: „Umelá inteligencia, jadrové zbrane, geopolitická nestabilita, kríza multilateralizmu, pokušenie stavať v otázkach bezpečnosti na strachu, zastrašovaní a vzájomných hrozbách – to všetko predstavuje výzvy, ktorým musí ľudstvo čeliť.“

Reina dôrazne zopakoval presvedčenie, že ľudské srdce musí určovať smer technológií, a nie naopak:

„Rozhodnutie o živote a smrti, mieri a vojne, budúcnosti národov a budúcich generácií musí zostať plne pod zodpovednou a zmysluplnou ľudskou kontrolou.“ Žiadny stroj nemôže byť stredobodom rozhodnutí, od ktorých závisí prežitie ľudstva. „Moc techniky nesmie prevážiť nad ľudskou dôstojnosťou.“ „Mier nesmie byť založený na rovnováhe strachu,“ zdôraznil pápežov vikár. Preto je podľa neho nevyhnutné vydať sa cestou odzbrojenia, dôvery, medzinárodného práva, mnohostrannej spolupráce, dialógu a riešenia hlbokých príčin neistoty. Odzbrojenie totiž neznamená iba zníženie zbrojných arzenálov, ale aj odzbrojenie myslenia, jazyka, ekonomík a medzinárodných vzťahov. Znamená pracovať na ekonomike mieru a investovať do zdravia a integrálneho ľudského rozvoja.

Umelá inteligencia môže ľudí viesť k rozvoju aj k ničeniu

Otec Andrea Ciucci, kancelár Pápežskej akadémie pre život, sa zamýšľal nad ľudskou vynaliezavosťou. Poznamenal, že na jednej strane sú ľudia schopní vytvárať neuveriteľné majstrovské diela, no na druhej strane môže ľudská vynaliezavosť spôsobiť aj obrovskú skazu. Uviedol, že umelá inteligencia a jadrová energia nie sú výnimkou, a zdôraznil, že „umelá inteligencia môže ľudí podnietiť k budovaniu aj k ničeniu“.

Ako ďalej poznamenal, umelá inteligencia je „globálnym a rozšíreným javom; nemôžeme si myslieť, že ho vyriešime iba my sami, iba z jedného uhla pohľadu. Musíme to urobiť spoločne“. „Pápež Lev,“ dodal, „hovorí, že treba umelú inteligenciu odzbrojiť. To však neznamená vzdať sa technológie.“ Odzbrojiť technológiu podľa neho znamená „používať ju ľudským spôsobom“.

Výzva k morálnemu kompasu v čase bezprecedentného rizika

Aj kardinál Silvano Maria Tomasi a profesorka Maria Ressa z Kolumbijskej univerzity, nositeľka Nobelovej ceny za mier, oslovili prítomných silnými slovami o závode v zbrojení a o potrebe držať sa morálneho kompasu v období bezprecedentných rizík.

„Obete spôsobené použitím atómovej bomby,“ uviedol kardinál, predseda nadácie Domus Communis, „škodia tak tomu, kto ju použije, ako aj tomu, kto sa stane jej obeťou. Musíme tejto možnosti zabrániť a chrániť celú ľudskú rodinu.“ Zdôraznil tiež: „Je dôležité nikdy neznižovať ľudskú osobu na nástroj, prostriedok či štatistický údaj.“

V stávke je naše prežitie

Profesor David Gross, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku z Katedry teoretickej fyziky Kalifornskej univerzity, zdôraznil, že nebezpečenstvo, ktoré predstavujú jadrové zbrane, je dnes oveľa závažnejšie ako pred 30 rokmi.

S poľutovaním spomenul zánik zmlúv o kontrole zbrojenia a skutočnosť, že deväť krajín je v súčasnosti jadrovými mocnosťami.  „Nachádzame sa uprostred zrýchleného závodu v zbrojení.“ Národy sveta už podľa neho nemôžu ignorovať, akým spôsobom môžu tieto hrozby ovplyvniť nielen ich vlastné životy, ale aj životy ich detí a vnúčat.

S odkazom na Deklaráciu Gross ďalej zdôraznil, že od jadrových mocností sa požaduje presadzovanie politiky, ktorá zníži riziko jadrovej vojny a ničivých následkov. Treba konať, inšpirovaní slovami pápeža, Cirkvi a každého, kto má zmysel pre morálne hodnoty. „Spomeňte si na svoju ľudskosť a na ostatných zabudnite,“ zopakoval nositeľ Nobelovej ceny a varoval, že naše prežitie aj prežitie budúcich generácií je jednoznačne v stávke.

Silná bola aj výzva na sociálnu mobilizáciu:

„Ľudia vyšli do ulíc, aby protestovali proti environmentálnym testom a strategickým zbraniam. Ak sa pozrieme späť do osemdesiatych rokov, stovky tisíc ľudí demonštrovali v Paríži, Londýne a Ríme proti jadrovému riziku. A to prinútilo Reagana a Gorbačova začať dialóg.“

Potreba tlaku verejnosti

Rovnaký názor zastáva aj James E. Muller, spoluzakladateľ organizácie Lekári za prevenciu jadrovej vojny (IPPNW), pôsobiaci v nemocnici Brigham and Women’s Hospital. „Vlády to samy nezvládnu. Potrebujú podporu verejnej mienky. Potrebujeme preto masívnu osvetovú kampaň zameranú na problém jadrových zbraní po celom svete.“

Dodal:

„Mladšie generácie nezažili kubánsku raketovú krízu. Čelili klimatickej kríze, ale táto kríza jadrových zbraní a umelej inteligencie potrebuje mladých ľudí, potrebuje ich hlasy.“

Ľudská dôstojnosť nie je algoritmus

Počas slávnostného ceremoniálu vystúpila aj herečka Sharon Stone, ktorá opätovne zdôraznila, aké dôležité je zostať jednotní v úsilí o spoločné dobro pri rešpektovaní každého človeka. Spolu s rastúcimi schopnosťami strojov sa podľa nej musí rozvíjať aj morálne úsilie tých, ktorí ich vytvárajú. „Ľudská dôstojnosť,“ povedala, „nie je algoritmus.“

Od slov k činom

Podľa účastníkov Globálneho zhromaždenia nositeľov Nobelovej ceny venovaného umelej inteligencii a jadrovej vojne je bilancia troch pracovných dní strávených v Castel Gandolfe a Ríme veľmi pozitívna. Potvrdzuje to Carlo Abrate, odborník na umelú inteligenciu z nadácie Be the Hope.

Podľa Abrateho je Rímska deklarácia východiskovým bodom: „Mnoho odborníkov sa zišlo a dospelo k zhode.“ „Konečným cieľom však rozhodne nie je mať pekný text,“ uviedol. Dôležité sú podľa neho následné kroky, „ktoré naplnia napísané slová konkrétnym obsahom“.

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk