Sústreďme sa na konanie prezidenta Trumpa vo vzťahu k jeho cieľu, dosiahnuť mier na Ukrajine. Niektoré ním vyhlásené tézy o rýchlosti dosiahnutia mierovej dohody sú dnes už nepodstatné. Trump má pravdu v tom, že  táto vojna je zlá. Tvrdí, že za jeho úradovania by k vojne nedošlo.

Podstatné je to, že premyslenými krokmi so svojimi vyjednávačmi začal príčiny vzniku vojny podrobne analyzovať. Tento prístup by si mali osvojiť aj európsky lídri, ktorí sa zoskupili v koalícii ochotných, na čele s Emmanuelom Macronom, Friedrichom Merzom, Keirom Starmerom, plus Uršula von der Leyen. Túto koalíciu ochotných príčiny vzniku špeciálnej vojenskej operácie Ruska nezaujímajú. Uznávaní americkí politológovia prof. John Mearsheimer, prof. Jeffrey Sachs a ďalší tvrdia, že pre pochopenie vojny  na Ukrajine je dôležité poznať príčiny vzniku vojnového konfliktu a dôvody Ruska pre ich inváziu na Ukrajinu vo februári 2022.

Roky sa venujem otázke úspešného medzinárodného vyjednávania a absolvoval som celý rad zložitých vyjednávaní, nikdy som však nepodceňoval dôležitosť poznať dôvody postupu protistrany, zainteresovaných štátov a ich vyjednávačov, motívy ich postojov a dôležitosť  identifikovať  ich silné a slabé stránky, v záujme dosiahnutia dohody.

Európski lídri zdôrazňujú svoju dôležitosť, usilujú aby ich Washington pokladal za relevantných partnerov v procese vyjednávania s Ruskom. Podľa ich názoru, Trumpovi vyjednávači nemajú rokovať bez prítomnosti európskych predstaviteľov. Čím však chcú prispieť do vyjednávania? Čo vedia ponúknuť? Sú schopní v rokovaniach s vyjednávačmi V. Putina niečo reálne v záujme mierovej  dohody presadiť? Za povšimnutie stojí, že  napriek ich vojnovému harašeniu na domácej scéne ich ratingy popularity prudko klesajú. Podľa niektorých údajov je dnes popularita kancelára Merza okolo 20 %.

Proces vyjednávania, ako to učil aj Henry Kissinger, je veľmi náročný a citlivý proces. Treba vedieť načúvať a pochopiť argumenty obidvoch strán, tak V. Putina, ako aj  V. Zelenského. Vyjednávanie je predovšetkým o kompromisoch a o vzájomných ústupkoch. Len takouto cestou sa môže ísť, ak má vyjednávanie viesť postupne k mierovej dohode.

Súčasné volanie európskych lídrov, že mierová dohoda sa nemôže prejednávať  bez Európy je

nereálna, ak by bola postavená len na tlmočení jednostranných ultimatívnych podmienok „take it or leave it“ (berte, alebo nechajte tak) kladených vyjednávačom V. Putina.

Strany vyjednávania musia mať realistický mandát a vstúpiť do procesu s vedomým toho, že

chcú rokovať a že chcú dosiahnuť vzájomne prijateľné ústupky, odbúravať prekážky a hľadať reálne východiská. Vyjednávači prezidenta Trumpa Marco Rubio, Steve Witkoff, Jader Kuschner, minister armády USA 38 ročný generál Driscoll toto dôsledne robia a takto konštruktívne postupujú.

Zo strany niektorých európskych lídrov však počuť v  otázke vyjednávania s Rusmi len jednostranné požiadavky, niektoré kladené ultimátnym spôsobom. Pasujú sa za záchrancov Ukrajiny a podozrievajú prezidenta Trumpa, že chce poza chrbát EÚ a NATO ustúpiť Rusom. Medzi sebou sa navzájom povzbudzujú a vyjadrujú sa tak, že Washington môže zradiť Ukrajinu, že oni nemôžu nechať Zelenského na pospas „týmto chlapíkom“. Treba si položiť otázku pred kým chcú ochrániť Zelenského? Pred Donaldom Trumpom a jeho mierovou iniciatívou?

Európske hlasy, že Európa má mať vlastný plán pre rokovania o mieri, by boli akceptovateľné za podmienky, že takýto plán bude vyvážený, berúc do úvahy bezpečnostné garancie tak pre Ukrajinu, ako aj pre Rusko. Súčasná realita je však taká, že európske možnosti pre finančnú, vojenskú a technologickú podporu Ukrajiny sú vyčerpané. Nie je dôležité čo európski  lídri deklarujú, dôležité je čo vedia presadiť. Vidím to tak, že možnosti pozitívneho európskeho vkladu do rokovaní o mierovej dohode sú minimálne, ale potenciál zničiť konštrukciu mieru, ktorú trpezlivo a profesionálne americkí vyjednávači budujú, je vysoký.

Poskytovať ďalšiu finančnú pomoc Kyjevu pre pokračovanie vojny prevzatím miliardových dlhodobých pôžičiek, ktoré zadlžia všetky členské štáty EÚ na dlhé roky, neprichádza do úvahy Zodpovedné štáty vrátane Slovenska, by ich mali odmietnuť.

Koalícia ochotných tlačí na belgického premiéra, aby sa siahlo na zmrazené ruské aktíva v sume 200 miliárd Eur, ktoré by boli použité na ďalšie financovanie Ukrajiny vo vojne s Ruskom. Bola by to konfiškácia ruských aktív, akú svet nevidel od konca 2. svetovej vojny. Rovnala by sa ekonomickej vojne a možnej eskalácii vojnového konfliktu Ruska so Západom.  Konfiškácia ruských aktív by mala za následok eskaláciu vojnového konfliktu, presne opak toho, o čo usiluje prezident Donald Trump a všetci čo sú proti vojne a chcú mier.

Belgický premiér sa zdráhal súhlasiť s konfiškáciou ruských aktív, teraz však oznámil , že je pripravený ruské aktíva dať k dispozícii, ale požaduje rozloženie rizík medzi všetky krajiny EÚ. Ursula von der Leyen je pripravená túto požiadavku splniť. Kto jej dal na toto mandát? Treba sa opýtať, kto poveril predsedníčku Európskej komisie, aby vystupovala v koalícii ochotných v mene EÚ?

Decembrová Európska rada, ktorá sa uskutoční  18. a 19. decembra 2025,  by mala nastaviť zrkadlá objektivity siláckym hlasom niektorých lídrov členských štátov a položiť im zásadnú otázku: „Chcete mierovú dohodu, ktorá bude prijateľná pre obe bojujúce strany? Alebo chcete pokračovanie vojny? Chcete  konfiškáciou ruských aktív a vysokými  pôžičkami zaťažiť budúce generácie členských štátov Únie“? Pokračovať vo vojne  znamená ďalšie tisíce obetí  na životoch. Táto vojna okrem obetí však tvorí aj stovky nových milionárov, ktorí sú  roztrúsení po Európe, ďaleko od frontovej línie.

EÚ je dnes slabá na to, aby bola kľúčovým hráčom v tejto dnes najdôležitejšej úlohe pre svet – ukončiť vojnu za dohodnutých podmienok prijateľných pre Rusko a Ukrajinu, nepredlžovať konflikt, neeskalovať ho a tým ohroziť mier vo svete.