Analytici sa zhodujú, že hlavným problémom slovenskej ekonomiky zostávajú investície. Najvýraznejším negatívnym prekvapením prvého štvrťroka bol prudký pokles tvorby hrubého fixného kapitálu, ktorá medziročne klesla o 6,4 % a oproti predchádzajúcemu kvartálu dokonca o 6,5 %. Najväčší prepad zaznamenali súkromné investície domácností a nefinančných podnikov, ktoré sa medziročne znížili o viac ako desatinu. Naopak, investície verejného sektora výrazne vzrástli.

„Bez investícií pritom nie je ani udržateľný budúci rast,“ upozorňuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Podľa neho môže byť slabšia investičná aktivita dôsledkom zhoršeného podnikateľského prostredia vplyvom opatrení fiškálnej konsolidácie. Ak by sa pokles investícií ukázal ako dlhodobejší trend a nie iba jednorazový výkyv, mohol by negatívne zasiahnuť aj strednodobý rastový potenciál ekonomiky.

Slabé investície sa odrazili aj v zahraničnom obchode. Dovoz výrobkov a služieb medziročne klesol o 1,3 %, zatiaľ čo vývoz sa prakticky nezmenil a zaznamenal len zanedbateľný pokles o 0,1 %. Výsledkom bolo ďalšie rozšírenie obchodného prebytku, pričom čistý export prispel k rastu ekonomiky až 1,1 percentuálneho bodu. Domáci dopyt naopak ekonomický rast brzdil a jeho príspevok bol negatívny.

Priaznivejšie prekvapila spotreba domácností. Tá medziročne vzrástla o 1,1 % a po sezónnom očistení medzikvartálne o 0,5 %. K rastu spotreby prispel najmä stále odolný trh práce a pokračujúci rast miezd, predovšetkým v nižších príjmových skupinách, ktoré majú vyššiu tendenciu míňať dodatočný príjem. Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš však upozorňuje, že časť rastu mohol podporiť aj posun veľkonočných sviatkov do prvého štvrťroka. Zároveň pripomína, že domácnosti zostávajú citlivé na ceny a spotrebiteľská dôvera sa naďalej nachádza pod dlhodobým priemerom.

„Vyššia spotreba domácností kompenzovala časť strát spôsobených poklesom investícií a výrazne prispela k zmierneniu prepadu domáceho dopytu,“ konštatuje Kočiš. Maloobchodné tržby však podľa neho za prvé štyri mesiace roka medziročne vzrástli len o 0,1 %, čo naznačuje, že priestor na výraznejšie spotrebiteľské oživenie zostáva obmedzený.

Pri pohľade na jednotlivé odvetvia ekonomiky sa pod rast podpísali najmä služby, informačné technológie a komunikácie. Naopak, negatívne pôsobil spracovateľský priemysel a finančný sektor. Priemyselnú produkciu zasiahol najmä pokles výroby elektrických zariadení a petrochemického priemyslu, ktorý sa musel vyrovnať s výpadkom dodávok cez ropovod Družba. Kľúčový automobilový sektor síce zostal v raste, ten však dosiahol iba 0,3 %, čo naznačuje pokračujúce problémy európskeho automobilového trhu.

Obaja analytici sa zhodujú, že rast slovenskej ekonomiky zostane počas celého roka utlmený a bude sa pohybovať približne okolo jedného percenta. Koršňák očakáva rast HDP na úrovni 0,9 %, pričom za hlavný brzdiaci faktor považuje pokračujúcu fiškálnu konsolidáciu. Tá podľa neho negatívne zasahuje domácnosti aj firmy prostredníctvom vyššieho daňového zaťaženia a zároveň obmedzuje investičnú aktivitu súkromného sektora.

K utlmenému rastu prispeje aj nepriaznivé zahraničné prostredie. Slovenská otvorená ekonomika zostáva citlivá na geopolitické napätie, obchodné konflikty a vývoj cien energií. Koršňák upozorňuje, že konflikt na Blízkom východe môže viesť k vyšším cenám energetických komodít, čo by zvýšilo infláciu a spomalilo hospodárske oživenie v Európe. Kočiš za kľúčové externé riziká označuje najmä vývoj zahraničného dopytu, cien energií a pokračujúcu obchodnú neistotu.

Napriek tomu existujú aj faktory, ktoré by mohli ekonomiku podporiť. Analytici poukazujú na potrebu efektívneho dočerpania plánu obnovy, ktorý by mohol priniesť obrat v investičnej aktivite už v nasledujúcich štvrťrokoch. Koršňák zároveň očakáva pozitívny prínos postupného nábehu štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce a začiatku testovacej výroby automobilky Volvo na východnom Slovensku, hoci významnejší efekt týchto projektov sa podľa neho prejaví najmä v roku 2027.