Pri pláne obnovy sa obišli neštátne nemocnice, tvrdia odborníci

Bratislava 20. apríla 2021 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:SITA/Jana Birošová, TASR – Pavel Neubauer, TASR – Martin Baumann)

Tvorcovia Plánu obnovy a odolnosti SR obišli v časti pre zdravotníctvo pri jeho zostavovaní súkromné nemocnice či nemocnice v gescii samosprávnych krajov. To môže spôsobiť, že európske peniaze krajina nestihne minúť, alebo ich minie na zbytočnosti. Upozornili na to viacerí odborníci z oblasti zdravotníctva počas diskusie Okrúhleho stola Zdravotníckych novín. Štátna tajomníčka Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Jana Ježíková odmieta, že by bol plán určený len pre štátne nemocnice

Podľa analytika Martina Smatanu musia byť výzvy vyplývajúce z plánu obnovy otvorené aj pre iné ako štátne koncové nemocnice.

“Ak sa to nespraví tak, že budú môcť čerpať aj iné nemocnice, tak sa európsky balík peňazí nestihne minúť, bude sa musieť plán obnovy prerábať. Potom sa budú hľadať rýchle projekty,” upozornil Smatana.

Podľa neho je dokument po obsahovej stránke pripravený dobre aj s ohľadom na to, že Európska komisia (EK) stanovila oblasti, do ktorých môžu peniaze ísť.

“Je to kvalitný materiál, je nastavený v rámci hraníc, ale mám obavy, že sa to napíše, ale nestihne sa to zrealizovať, že nestihneme peniaze minúť,” dodal Smatana.

Do zdravotníctva má podľa dokumentu smerovať 1,4 miliardy eur.

Asociácii zdravotných poisťovní sa zas nepozdáva, že mnoho reforiem vyplývajúcich z plánu obnovy je naviazaných na budúce rozpočty.

“Je otázne, či sú zabezpečené alebo sú zabezpečiteľné náklady, ktoré budú vznikať z prvotných investícií. Obávam sa, že toto nie je úplne doriešené,” spresnil riaditeľ asociácie Michal Štofko.

Podľa neho je tiež potrebné viac rozpracovať vzdelávanie zdravotníckeho personálu a vyriešiť otázku nedostatku nových zdravotníkov.

Nezhody vo financovaní súkromných nemocníc

Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) opakovane kritizuje, že financie by mali ísť len do štátnych nemocníc. Prezident ANS Marián Petko hovorí, že s asociáciou nik nediskutoval. Materiál považuje za politické rozhodnutie.

“Ak sa to bude takto realizovať, nebude zabezpečená moderná a dostupná zdravotná starostlivosť,” skonštatoval Petko.

Zdôraznil, že všetky nemocnice poskytujú službu vo verejnom záujme a prioritizovanie štátnych nemocníc podľa neho povedie k rozdeľovaniu pacientov do viacerých kategórií.

S názorom Petka sa stotožnila aj Elena Štefíková, vedúca odboru zdravotníctva a sociálnej pomoci Trenčianskeho samosprávne kraja. Kraj má vo svojej správe tri nemocnice.

“Počas pandémie výrazne pomohli, nielen obyvateľom Trenčianskeho kraja, ale pomohli aj pacientom z priľahlých krajov, keď boli k nám pacienti prevážaní,” pripomenula Štefíková s tým, že kraj do nemocníc neustále investuje. “Nepovažujeme za správne, aby peniaze išli len do koncových či štátnych nemocníc,” uviedla.

Štátna tajomníčka MZ SR Jana Ježíková odmieta, že by bol plán obnovy určený len pre štátne nemocnice. “O peniaze sa budú môcť uchádzať aj ostatné nemocnice, keď sa nastavia pravidlá. Práca na nastavení nemocničnej siete nás ešte len čaká a budeme o tom diskutovať,” reagovala. Podľa jej slov rezort aktuálne pripravuje metodiku, kde bude vysvetlené, podľa čoho a koľko peňazí dostanú nemocnice.

Podľa nej tak nie je pravda, že MZ s ANS nekomunikuje.

“O optimalizácii nemocničnej siete sa bude diskutovať v najbližších dňoch a určite nikoho neobídeme. Už druhý mesiac sa stretávame s viacerými odbornými skupinami a vedieme rokovania,” dodala Ježíková.

Financie z plánu obnovy by mali čerpať aj neštátne zdravotnícke zariadenia, tvrdí APAZ

Finančné prostriedky z plánu obnovy by mali čerpať nielen štátne, ale aj neštátne zdravotnícke zariadenia. Tvrdí to prezident Asociácie polikliník a zdravotníckych zariadení (APAZ) Štefan Zelník. Ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO) žiada o úpravu projektu, pretože súčasnú verziu plánu považuje za “účelovo diskriminačnú” a “selektívnu.”

Vysvetlil, že štátni aj neštátni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú zaradení v sieti zdravotníckych zariadení a poskytujú zdravotnú starostlivosť na základe zmlúv so zdravotnými poisťovňami bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom.

Zdôraznil, že hoci štátne nemocnice poskytujú vysokošpecializovanú náročnú diagnostiku a liečbu, bez ostatných poskytovateľov by zdravotná starostlivosť skolabovala.

“Pacienta nezaujíma, či mu liečbu poskytuje lekár v nemocnici, poliklinike alebo zdravotnom stredisku. Požaduje v prvom rade kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. Tento súčasný návrh trestá všetkých pacientov, ktorí nenavštevujú lekárov v nemocniciach,” povedal Zelník.

Šéf AZAP dodal, že preferuje úzku spoluprácu medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na zriaďovateľa tak, aby na prvom mieste bol vždy pacient.