Prezident vyzdvihuje odhodlanie duklianskych hrdinov a volá po zjednotení

Raši: Hrozí, že bez hrdosti na históriu budeme postupne strácať hodnotový obsah

Bez hrdosti na vlastnú históriu, bez hrdosti na hrdinské skutky padlých, ako aj preživších môže hroziť, že budeme ako národ strácať hodnotový obsah. Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD) to povedal počas príhovoru pri príležitosti 81. výročia Karpatsko-duklianskej operácie. Historická pamäť nemá ostať podľa neho len súčasťou jedného pietneho aktu. Za spoločnú úlohu považuje premieňať ju na živé hodnoty, ktoré budú formovať celú spoločnosť vrátane najmladšej generácie.

„Často zaznamenávame snahy o prepisovanie dejín a o zneváženie významu pamätníkov v rôznych regiónoch Slovenska. Zároveň sledujeme aj pokusy bagatelizovať fašizmus, proti ktorému v boji položili svoje životy tisíce mladých a nevinných ľudí. Obe tieto krajnosti sú neakceptovateľné,“ zdôraznil predseda parlamentu s tým, že na Dukle sa začal jeden z krokov k oslobodeniu krajiny spod fašistického režimu.

V súčasnosti podľa Rašiho vidíme, že časť najmladšej generácie pristupuje k otázke obrany vlasti mnohokrát s vlažnosťou. Preto je hrdinstvo týchto mužov a žien o to vzácnejšie.

„Je to odkaz, ktorý si musíme nielen pripomínať, ale aj aktívne šíriť a vštepovať ďalším generáciám,“ podotkol predseda parlamentu.

Zároveň vyzval spoločnosť, aby hľadala v skutkoch a postojoch týchto hrdinov inšpiráciu aj do dnešných časov.

„Neprepisujme dejiny iba preto, lebo sa nám to dnes nehodí! Armádny generál Ludvík Svoboda stál na čele 1. československého armádneho zboru, a to je jednoducho fakt! A vynechávať ho z našej histórie je neúcta k vlastným dejinám,“ podčiarkol.

Na oslavách na Dukle sa zúčastnili aj vojnoví veteráni V. Strmeň a B. Tvarožek

Na oslavách 81. výročia Karpatsko-duklianskej operácie (KDO), ktoré sa uskutočnili v nedeľu na Dukle, sa zúčastnili aj vojnoví veteráni 97-ročný Vladimír Strmeň a 99-ročný Branislav Tvarožek.

Ako pred príchodom povedal Strmeň, spomína si na udalosti spred 81 rokov na Dukle. „Táto vegetácia tu nebola, tu boli čisté lúky, a preto položili životy toľkí bojovníci za našu slobodu, ktorú si dnes máme vysoko vážiť. Pripomíname si ten vzácny deň, začiatok KDO. Všetka česť a sláva hrdinom, ktorí položili životy za našu slobodu,“ uviedol Strmeň.

Tvarožek bol v čase KDO chlapcom, ako však povedal pri vstupe do areálu pamätníka na Dukle, nebyť KDO, tak by bol národ ešte dlhšie pod nemeckým útlakom.  Návšteva Dukly je preňho emotívnym zážitkom. „Ctím ľudí, ktorí tuná na týchto priestoroch padli a takto nám dobyli slobodu,“ povedal Tvarožek.

KDO bola najväčšou a najkrvavejšou bitkou línie východného frontu súvisiacou s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Prvého československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Útočná operácia, ktorá mala spojiť povstalecké sily SNP so sovietskymi vojskami, trvala od 8. septembra 1944 do 28. októbra 1944.

M. Šutaj Eštok: Na Dukle sa bojovalo aj o dušu slovenského národa

Na Dukle sa nebojovalo len o hranice, ale aj o dušu nášho národa. Pri príležitosti 81. výročia Karpatsko-duklianskej operácie to na sociálnej sieti uviedol predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok.

Pripomenul, že na Dukle sa udiala jedna z najťažších bitiek druhej svetovej vojny na území dnešného Slovenska. „V daždi, blate a pod krížovou paľbou sa tisíce vojakov prebojovávali cez Karpaty, aby Slovensko mohlo znovu dýchať slobodu. Mnohí z nich sa domov už nikdy nevrátili. Ich odvaha a obeta zostali zapísané do našich dejín,“ zdôraznil.

Duklu považuje za silný príklad a pripomienku toho, že sloboda nie je samozrejmosť a mier je potrebné chrániť. Karpatsko-duklianska operácia bola najväčšou a najkrvavejšou bitkou línie východného frontu súvisiacou s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Prvého československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Útočná operácia, ktorá mala spojiť povstalecké sily SNP so sovietskymi vojskami, trvala od 8. septembra 1944 do 28. októbra 1944.