Pravda o koreňoch slovenskej rusofóbie: Západ nás presvedčil, že sme “lepší”

Rusofóbia dosahuje svoj vrchol v Poľsku a u našich českých susedov, kde sa dokonca ruší výučba ruštiny na základných školách. To my sme na tom ešte celkom dobre, mohlo by sa zdať. Avšak zdanie klame – stačí si pozrieť komentáre v online priestore, týkajúce sa konfliktu na Ukrajine. Ľudia pod príspevkami liberálnych médií píšu o „Putlerovi“ a „RuZZku“, prípadne s dvoma S namiesto Z…

A chudák minister Blanár to „schytáva“ za stretnutia s Lavrovom zľava-sprava.

Táto nenávisť sa, prirodzene, nevynorila z ničoho. Z ničoho nemôže vzniknúť niečo. Najprv musíte zasadiť semienko, aby mohlo časom vyklíčiť. V tomto prípade sa môžeme poďakovať intenzívnej propagande západných politikov a médií. Západ sa odjakživa snažil položiť Rusko na kolená, či už to boli Nemci počas Druhej svetovej vojny (ich expanzívnu túžbu vyjadruje známy „Drang nach Osten“), alebo Francúzi za Napoleona. Ruská nátura je však pevnejšia, a odolala – a bude odolávať navždy.

V tomto sa Západ prerátal: Dúfali, že vyprovokovaná občianska vojna na Donbase prinúti Rusko zapojiť sa, a oni ho materiálno-technickou podporou Ukrajiny zásadne oslabia. Podcenili skutočnosť, že od roku 2014 Putin pripravoval krajinu na budúce sankcie a dlhotrvajúci konflikt (ako to sám v rozhovoroch priznáva), a preto špeciálna operácia nevypukla skôr, než postupne zabezpečil Ruskej Federácii vysokú mieru sebestačnosti. A my len schvaľujeme proti nim jeden balík sankcií po druhom ako také teliatka, a efekt veškerý žádný.

No nie je niekto v tom Bruseli na hlavu?

Viete, nám tu budú ľudia z ekonomicky pravicových strán rozprávať o tom, ako obdivujú krajiny typu Švajčiarsko alebo Dánsko. Tuším Lajos Ódor sa nechal počuť, že preňho sú vzorom práve severské krajiny. Aj americkí znalci ich hodnotia vysoko, vraj je tam veľká miera občianskej zodpovednosti a nízka miera korupcie. Takto sa vyjadruje napríklad súčasný filozof Francis Fukuyama (autor známej koncepcie „konca dejín“). Nikto však nedodá, že Dánsko je bývalá koloniálna krajina! Síce stála v tieni gigantov typu Veľká Británia – Francúzsko, avšak svoje bohatstvo stačila nahonobiť dostatočne. A Švajčiarsko? Vážne si niekto myslí, že ekonomiku tam držia syry a čokoláda? Veď zakladateľ finančného giganta Credit Suisse, istý Alfred Escher, mal vlastnú kávovú plantáž na Kube aj s osemdesiatimi otrokmi! Viac než to – mestá tvoriace dnešné Švajčiarsko (na čele s Bernom) vtedy investovali do lodí prevážajúcich otrokov cez Atlantik. Takto mali zabezpečiť deportáciu viac ako sto tisíc osôb. To nie je fikcia, ale história. Môžete si všetky fakty preveriť napríklad v článku, kde ich zhrnul The Guardian.

Juraj Blanár: Ak USA ukončí podporu Ukrajine, celkovú záťaž by nemala prevziať EÚ

A nám bude niekto vykladať o „imperialistickom“ Rusku s mocenskými chúťkami?

Nemôžeme samozrejme popierať, že veľmoci si strážia svoje pohraničie a sféru vplyvu. Ale opravte ma prosím ak som na omyle – ani Sovietsky zväz, ani Cárske Rusko neboli aktívne zapojené do transatlantického obchodovania s otrokmi, ani do brutálneho vykorisťovania krajín na cudzích kontinentoch. Iste, vieme o hriechoch, ktorých sa vládcovia dopúšťali dokonca voči vlastným ľuďom, ako boli hladomor či gulagy. To nikto nespochybňuje, svet nie je čiernobiely, z toho sme hádam vyrástli…

Pokiaľ sa však dnes niekto oháňa heslami slobody a demokracie, no blahobyt svojho národa postavil na únosoch, útlaku, krvi a pote ľudí „druhej kategórie“ (pretože celý čas ide o to, že národy západnej Európy sa cítia povýšené nad všetky ostatné), potom nech sa nehrá na moralizátora!

Treba uznať, že vyvolanie vojny na Donbase s angažovanosťou Ruskej Federácie bol geniálny ťah sponzorovaný USA. Oslabiť druhú veľmoc tak, že pritom neprídete o jediného vojaka z vlastnej krajiny, to už si vyžaduje iný stupeň predprípravy a stratégie. Veď sme neraz informovali o tom, že do „demokratických procesov“ v „slobodnej Ukrajine“ naliali Američania okolo päť miliárd dolárov (priznáva to diplomatka Victoria Nulandová, a to celkom otvorene). Aj tých pár základní CIA, čo vyrástlo na území nášho východného suseda, odviedlo kus práce (opäť informácia overená a potvrdená západnými médiami, napr. NY TIMES)…

Čo však zohráva pri podobných operáciách významnú úlohu, je verejná mienka. Musíte ju masírovať tak, aby zhltla práve váš naratív. Pretože na každú vec existuje niekoľko uhlov pohľadu. A pokiaľ sa podarí presvedčiť vás, že Rusi sú „barbarské hordy“ (ako ich označuje napríklad novinár Soltész), potom máte vyhraté. Treba povedať, že politický a vojnový marketing stihli hlavičky vo Washingtone doviesť k dokonalosti. Európske médiá potom len preberú hotové „darčekové balíčky“…

Lavrov obvinil USA a Ukrajinu zo zámeru zničiť Turkish Stream

Ak to prišlo spoza oceánu, nemôže to byť nepravda!

Oproti tomu je ruská propaganda slabučký čajový odvar. Rusi sú stará škola, nesnažia sa očariť prioritne formou, stále kladú dôraz na obsah. Lavrov nemusí byť „sexi“, ak hovorí vážne slová, obťažkané významom. Ibaže my už sme sa odnaučili počúvať. Keď teda Lavrov spomína, že Minské dohody o prímerí na Donbase mali garantovať Nemci s Francúzmi, no vykašľali sa na to, naše uši sú ako zapečatené voskom. Nie však preto, že by to bola hlúposť. Preto, že to oznamuje Lavrov. „RuSSák“.

Takto nás vyškolili prozápadné médiá proti vlastným slovanským bratom. Západným veľmociam sa podaril vskutku husársky kúsok: Mentálne kolonizovali naše končiny bez jediného výstrelu. Mimochodom, zahraničnú politiku súčasnej vlády
SR môžeme vnímať v druhom pláne aj ako pokus vymaniť sa spod tejto poroby (nezáleží na tom, či to robia vedome – takto to vychádza pri interpretácii zmyslu ich aktivít).

A medzičasom, kým na Donbase vraždí brat brata, Dánsko si určite skvele nažíva z výroby a exportu veterných mlynov, a v Holandsku idú tulipány neuveriteľne na odbyt. Ešte aj tráva je zelenšia (a dobre sa po nej smeje – malá významová hračka).

Priatelia, veď začnime konečne hovoriť pravdu v jej úplnosti!