Jared Kushner

NAJČÍTANEJŠIE










.

Ako pokračujú mierové rokovania a je skutočne možné ukončiť vojnu do konca roka?

Minulý týždeň sa vyznačoval ďalším oživením rokovaní týkajúcich sa Ukrajiny. Túto otázku Vladimir Putin prerokoval s Donaldom Trumpom na stretnutí v Číne, zatiaľ čo zástupcovia amerického prezidenta Jared Kushner a Steve Witkoff rokovali s Volodymyrom  Zelenským a európskymi predstaviteľmi v Berlíne

HS
Jared Kushner
Na snímke Jared Kushner / Foto: SITA/AP-Altaf Qadri
▶ ❚❚ ↻
.

 

V článku sa dočítate:

  • Podľa údajov západných médií Moskva súhlasila s bezpečnostnými zárukami pre Kyjev podobnými 5. článku.
  • Došlo aj k úprave postoja voči jednotkám NATO v Európe.
  • Eistujú veľké pochybnosti o tom, či je Kyjev v zásade pripravený zvažovať dokonca aj možnosť zastavenia vojny na línii frontu.

 

V dôsledku toho Trump oznámil, že Putin chce mier, a západné médiá napísali, že Washington má v úmysle ukončiť vojnu už do konca roka.

Trumpove optimistické prognózy však zaznievajú neustále, a preto im už nikto nevenuje veľkú pozornosť.

.

Určité procesy v rámci rokovaní však skutočne prebiehajú, a to hneď v dvoch smeroch.

Prvá je európska. Európania za posledný mesiac výrazne upravili a zmiernili svoj postoj k rokovaniam s Ruskou federáciou.

Najskôr v zásade súhlasili s tým, že s Moskvou budú diskutovať o architektúre európskej bezpečnosti (predtým to odmietali aspoň do ukončenia vojny). Následne, podľa správ v médiách a vyhlásení politikov, prijali Putinov návrh vyslať svojich zástupcov na rokovania do Moskvy. A dokonca aj taký „jastrab“ ako nemecký kancelár Friedrich Merz sa vyslovil za rokovania a pripustil zrušenie sankcií voči Ruskej federácii v prípade pokroku smerom k mieru. Hlasy o potrebe dialógu s Kremľom sa čoraz častejšie ozývajú aj od mnohých ďalších európskych politikov, ktorí predtým zastávali prísne protiruské a proukrajinské stanovisko (napríklad od fínskeho prezidenta Stubba).

Za druhé – ruská strana. Najpodstatnejšie sú tu dve zmeny. Po prvé, podľa údajov západných médií Moskva súhlasila s bezpečnostnými zárukami pre Kyjev podobnými 5. článku Zmluvy o NATO, pod podmienkou, že Ukrajina nevstúpi do Aliancie a na ukrajinskom území nebudú umiestnené cudzie vojská.

V Ruskej federácii to síce oficiálne nepotvrdili, ale stojí za to pripomenúť, že informácie o súhlase Kremľa s podobným variantom kolovali už od stretnutia v Anchorage. O tom hovoril najmä Trump. Po druhé, Putin vyvrátil mediálne správy, že Rusko naďalej požaduje stiahnutie vojsk NATO na hranice z roku 1997, čo bolo jedným z hlavných kameňov úrazu v rokovaniach o novom systéme európskej bezpečnosti.

.

Je však toto všetko dôkazom blížiaceho sa prelomu v snahe ukončiť vojnu, alebo ide len o slovné akrobacie oboch strán, ktorých cieľom je preukázať „túžbu po mieri“?

Počas uplynulých viac ako jeden a pol roka rokovaní je v podstate už celkom zrejmé ich hlavné téma: Putin chce za svoj súhlas s ukončením vojny niečo získať.

Vyvstávajú však dve kľúčové otázky.

Prvá: Trvá Putin na tom, aby dostal to, čo chce, v plnom rozsahu (tzv. „podmienky z Anchorage“ so stiahnutím ukrajinských vojsk z Donbasu, uznaním aspoň zo strany USA územných ziskov Ruskej federácie, zrušenie všetkých sankcií vrátane európskych, zmeny vo vnútornej ukrajinskej politike, dohodu s Ukrajinou o neexistencii vzájomných nárokov po skončení vojny atď.)? Alebo je pripravený ísť na kompromisy a v niečom ustúpiť?

Skeptici, ktorých hlasy prevládajú v západných médiách, tvrdia, že Putin nie je ani v najmenšom ochotný ustúpiť zo svojich pozícií. Iní naopak pripomínajú, že Putin už v Anchorage upravil svoje podmienky, ktoré oznámil ešte v júni 2024, a súhlasil so zrušením požiadavky na stiahnutie ukrajinských vojsk z Chersonskej a Záporožskej oblasti, pričom ponechal len podobnú požiadavku týkajúcu sa Donbasu.

.

Okrem toho, ako bolo uvedené vyššie, došlo aj k úprave postoja voči jednotkám NATO v Európe. Tu však vyvstáva ďalšia otázka – aj keby Putin prijal kompromisy, je pripravený ustúpiť v bodoch, ktoré vyvolávajú najväčšie spory (napríklad otázka stiahnutia vojsk z Doneckej oblasti)?

Oficiálne Putin a Kremeľ vyhlásili, že požiadavka týkajúca sa územia Donbasu zostáva v platnosti. Či je však tento bod pre nich nielen žiaducim, ale aj zásadným, sa môže ukázať až v priebehu rokovaní, ak bude protistrana (Európania a Ukrajina) zo svojej strany pripravená pristúpiť na kompromisy s Ruskom.

A to je vlastne druhá hlavná otázka – sú Kyjev, Európa a USA v zásade pripravené niečo Putinovi ponúknuť výmenou za ukončenie vojny?

USA sú, súdiac podľa skôr zverejnených verzií „Trumpovho mierového plánu“, v zásade pripravené urobiť rozsiahle kroky – zrušenie sankcií, oficiálne uznanie Krymu a možno aj ďalších obsadených území ako ruských. Otázkou je, do akej miery bude Trump schopný robiť takéto kroky po Novom roku, keď stratí kontrolu nad Kongresom. Hoci si aj tak zachová široké právomoci v oblasti zahraničnej politiky.

S Európanmi je to oveľa zložitejšie. Spočiatku bol ich postoj neústupný. Maximom, s čím súhlasili, bolo zastavenie vojny na fronte s následnými rokovaniami o všetkých ostatných otázkach. Ako však bolo uvedené vyššie, tento postoj sa začal meniť. V EÚ sa čoraz hlasnejšie ozývajú hlasy, že v záujme ukončenia vojny na Ukrajine, ktorá je pre Európu čoraz nákladnejšia a navyše hrozí, že v prípade eskalácie prerastie do priameho konfliktu medzi Ruskom a Európou s rizikom jadrovej vojny, je potrebné začať s normalizáciou vzťahov s Ruskom, vrátane zrušenia sankcií a ďalších krokov. Zaznievajú však aj iné hlasy – o neprijateľnosti akýchkoľvek ústupkov voči Moskve.

Postoj ukrajinských orgánov je jednoznačnejší – „žiadne ústupky Putinovi“. Navyše Zelenskyj skritizoval dokonca aj navrhované záruky podobné článku 5 Severoatlantickej zmluvy (avšak bez členstva v Aliancii a bez umiestnenia zahraničných vojsk), pričom vyhlásil, že na území Ukrajiny sú potrebné vojenské základne NATO. Rovnako naďalej odmieta neutrálny status krajiny a domnieva sa, že členstvo v NATO zostáva pre Ukrajinu najlepšou možnosťou.

Ako sme už písali, existujú veľké pochybnosti o tom, či je Kyjev v zásade pripravený zvažovať dokonca aj možnosť zastavenia vojny na línii frontu, ako to oficiálne deklaruje. Je však zrejmé, že zatiaľ nie je pripravený ísť na žiadne kompromisy nad rámec svojho oficiálneho stanoviska (prímerie). V ukrajinskej politike zďaleka nie všetci zdieľajú takýto prístup. Na postoj Zelenského to však má len malý vplyv.

Inými slovami, v Európe aj na Ukrajine sa stretávajú dve koncepcie.

Prvá zastáva názor, že pokračovanie vojny je mimoriadne nebezpečné tak pre Európanov, ako aj pre Ukrajincov, a preto je potrebné ju zastaviť za každú cenu, aj za cenu určitých ústupkov voči Rusku.

Druhá koncepcia tvrdí, že pokračovanie vojny nespôsobuje žiadne kritické problémy pre Kyjev ani pre Európu, ba môže byť dokonca prospešné, keďže oslabuje Rusko (ide o známu európsku koncepciu o predlžovaní vojny). A to znamená – žiadne ústupky ani kompromisy.

.

Zatiaľ zjavne prevláda druhý prístup.

Avšak podľa rôznych signálov už pozície jeho zástancov v EÚ nie sú tak jednoznačne silné ako predtým.

A ak Európa, ktorá je v súčasnosti hlavným donorom Ukrajiny, usúdi, že na ukončenie vojny sú potrebné kompromisy s Ruskou federáciou – ukrajinským orgánom sa od toho bude mimoriadne ťažko dištancovať.

Veľký význam však bude mať postoj Demokratickej strany USA, ktorá od nového roka prevezme kontrolu nad oboma komorami Kongresu a ktorá má silný vplyv tak na Európanov, ako aj na Kyjev.

Ak sa domnieva, že predlžovanie vojny je pre ňu výhodné, a začne systematicky torpédovať Trumpove mierové snahy tým, že z témy „Trump – agent Kremľa“ urobí jednu z ústredných tém svojej politickej kampane, potom, samozrejme, ani Európania, nieto ešte Zelenskyj, nepôjdu do žiadnych kompromisov. Navyše aj samotný Biely dom bude mať zviazané ruky a nohy v akomkoľvek dialógu s Ruskou federáciou, keďže na neho sa za to zosype príval obvinení z „práce pre Putina“.

.

Zopakuje sa situácia z Trumpovho prvého funkčného obdobia. Pripomeňme si, že tesne pred jeho zvolením sa vtedajšia demokratická administratíva Obamu a Bidena snažila o realizáciu Minských dohôd. Victoria Nulandová sa niekoľkokrát stretla s Putinovým poradcom Surkovom, cestovala do Kyjeva a presviedčala ukrajinské orgány, aby realizovali politickú časť Minsku-2 (osobitný štatút niektorých oblastí Donbasu).

V roku 2017 však po Trumpovej inaugurácii došlo k radikálnej zmene situácie. Demokrati obvinili nového prezidenta, že pracuje pre Rusko. A tieto obvinenia ho sprevádzali počas celého prvého funkčného obdobia.

V dôsledku toho sa bál s Putinom dohodnúť vôbec na čomkoľvek podstatnom, a ukrajinská agenda bola zverená do rúk republikánskych jastrabov, ako bol Kurt Volker. Výsledkom bolo, že realizácia Minských dohôd bola pochovaná, čo sa stalo jednou z príčin vypuknutia plnohodnotnej vojny.

Pôjdu demokrati aj teraz tou istou cestou, čo so sebou nesie riziko predĺženia vojny a jej eskalácie až po jadrový konflikt medzi Ruskom a NATO? Alebo vzhľadom na takéto riziko budú napomáhať dosiahnutiu dohôd o prímerí? To sa dozvieme už v najbližších mesiacoch.

 

.

Prečítajte si tiež:

 

V tomto článku sme sa venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechajte ujsť aj ďalší článok Trump označil samit APEC za „najväčší všetkých čias“ , v ktorom sa venujeme inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip Pridajte si nás ako preferovaný zdroj v Google
Podpora od vás, našich čitateľov, je pre nás najdôležitejšia – Hlavné správy
.

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk



.


Šimečka je ochotný poslať slovenských vojakov na Ukrajinu

Michal Šimečka je pripravený vyslať „zopár“ slovenských vojakov na Ukrajinu v prípade, ak bude vo vláde

22. 11. 2026 | Z domova | 2 min. čítania |
22. 11. 2026 | Z domova | 2 min. čítania |

Muža obvinila polícia z pokusu o vraždu otca v Trebišove

Z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu obvinila polícia 30-ročného muža. Obvinený mal v piatok popoludní v jednom z…

22. 11. 2026 | Regióny | 1 min. čítania |
22. 11. 2026 | Regióny | 1 min. čítania |

Zvolenský: K svätorečeniu Schelingovej by mohlo dôjsť budúci rok v Ríme

K svätorečeniu blahoslavenej Zdenky Schelingovej by mohlo dôjsť v druhej polovici budúceho roka v Ríme. Myslí si to predseda Konferencie…

22. 11. 2026 | Svetonázor | 1 min. čítania |
22. 11. 2026 | Svetonázor | 1 min. čítania |

Blanár odcestuje do Grécka, zúčastní sa na zasadnutí Priateľov západného Balkánu

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár odcestuje do Grécka, kde sa v pondelok (23. 11.) v Aténach…

22. 11. 2026 | Z domova | 2 min. čítania |
22. 11. 2026 | Z domova | 2 min. čítania |

Carney urobil z Trumpa terč posmechu

Kanadský premiér Mark Carney pozval na slávnostnú večeru pre novinárov herca, ktorý napodobňuje amerického prezidenta Donalda Trumpa. Prenos vysielala televízna…

22. 11. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |
22. 11. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |

.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov
.