Poslanci v schôdzi pokračujú od utorka, čaká ich i hlasovanie o rozpočte

Podľa návrhu by mal deficit verejných financií dosiahnuť v budúcom roku 4,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), teda necelých šesť miliárd eur. Mal by tak klesnúť z tohtoročnej očakávanej úrovne päť percent HDP. Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy na rok 2026 sa rozpočtujú v objeme 62 miliárd eur, čo predstavuje 43 percent HDP. Výdavky by mali dosiahnuť 67,9 miliardy eur alebo 47,1 percenta HDP.

V utorok by mali poslanci hlasovať okrem návrhu rozpočtu i o ďalších takmer desiatich návrhoch z dielne ministerstva financií. Čaká ich aj hlasovanie o viacerých návrhoch z dielne rezortu školstva. Definitívne by mali rozhodnúť i o novele zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme. Prináša viaceré zmeny, okrem iného možnosť vydávať potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti a zdravotnom stave elektronicky. Jeho súčasťou by mala byť aj úprava maximálnej výšky registračného poplatku v zdravotníckych komorách.

Parlament má na tejto schôdzi prebrať ešte viaceré ďalšie vládne návrhy. Pokračovať má v debate o návrhoch zákona o financovaní škôl a zákona o školskej správe. Majú priniesť zmenu pri určovaní školských obvodov. Vzniknúť má nový inštitút verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania, ktorý má prednostne prijímať žiakov podľa príslušnosti verejného školského obvodu. Súkromným či cirkevným školám, ktoré nebudú registrované ako verejný poskytovateľ, by sa mohol znížiť finančný normatívny príspevok o 20 percent.

Súčasťou schôdze sú aj viaceré návrhy z dielne ministerstva spravodlivosti. Rezort okrem iného navrhol, aby si technické prostriedky na výkon kontroly odsúdených a obvinených mohol štát už aj vypožičiavať, teda nemusel by ich mať výlučne vo vlastníctve. Riešiť sa má tiež novela zákona o Environmentálnom fonde, za ktorou stojí ministerstvo životného prostredia. Poslancom od vlády prišiel návrh na jej prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní.

Na programe sú i viaceré koaličné poslanecké návrhy. V druhom čítaní je novela rokovacieho poriadku NR SR z dielne zástupcov koaličných strán. Hovorí napríklad o rušení povinnosti čítať pozmeňujúci návrh či úpravách rečníckych časov aj postupu pri hodine otázok. Šéf poslaneckého klubu Smeru-SD Ján Richter k nemu avizoval predloženie pozmeňujúceho návrhu. Týkať sa má napríklad zákazu používať obrazové pomôcky v pléne. Upravovať má i správanie poslancov.

S viacerými návrhmi prišla aj opozícia. PS chce napríklad presadiť, aby mal kandidát na funkciu riaditeľa Slovenskej informačnej služby bezpečnostnú previerku na stupeň prísne tajné od Národného bezpečnostného úradu. KDH navrhlo, aby sa samosprávne kraje opäť zaradili medzi subjekty verejného práva. SaS chce presadiť zmeny pri hodnotení žiadostí na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Hnutie Slovensko prišlo s návrhom, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie aj referendom.

Na 40. parlamentnej schôdzi by sa poslanci mali dostať i k opozičným návrhom na vyslovenie nedôvery vládnemu kabinetu a viacerým ministrom, ktoré sa už viackrát presúvali. Riešiť by mali aj zákon o tzv. covidových amnestiách. Na opätovné prerokovanie im ho vrátil prezident SR Peter Pellegrini. Namietal pri ňom časť, ktorá hovorí, že by mali byť odškodnení všetci, ktorí počas pandémie dostali pokuty za porušenie akýchkoľvek pandemických opatrení. Na programe sú i viaceré návrhy uznesení či návrh na voľbu členov Rady pre mediálne služby.