Zmeny sa podľa dohody s odborármi týkajú valorizácie platov lekárov, uzákonenia personálnych normatívov v nemocniciach či skrátenia pracovnej doby zdravotníkov v nemocniciach. Upravia sa aj povinnosti zdravotných poisťovní či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

Nová legislatíva prináša vypustenie trestného sankcionovania pri porušovaní povinností vyplývajúcich zo zákona v čase mimoriadnej situácie. Kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti po novom už nebude zahrnutá medzi mimoriadne udalosti.

Zavádza sa tiež úprava rozsahu pracovného času zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti. “A to tak, že pre všetkých týchto zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú pri nepretržitom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, bez ohľadu na konkrétny spôsob rozvrhnutia ich pracovného času, sa pracovný čas môže ustanoviť najviac v rozsahu pracovného času zamestnanca v nepretržitej prevádzke,” píše sa v dôvodovej správe k návrhu. Rozsah pracovného času zamestnanca v nepretržitej prevádzke je 37 a pol hodiny.

Po novom sa tiež vypustia znížené základné zložky miezd na roky 2025 a 2026. Platiť teda bude nárast miezd 9,66 percenta na rok 2025 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov s účinnosťou od 1. marca 2025 a nárast miezd 6,44 percenta na rok 2026 pre všetkých zdravotníckych pracovníkov. Zmeny majú zabezpečiť zvyšovanie platov lekárov podľa pôvodného stavu pred konsolidáciou. Výnimkou sú lekári, ktorí pracujú na menej ako polovicu úväzku a zároveň pracujú u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti s výnimkou nemocníc a záchraniek. Rovnako, ak sú štatutárnym orgánom iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ako je poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Ministerstvo zdravotníctva má predpisom upraviť aj minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov ústavných zdravotníckych zariadení. ÚDSZ má po novom zverejňovať na svojom webovom sídle do 30 dní od ich doručenia zdravotnými poisťovňami údaje o úhradách DRG.

Návrh bude účinný dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR okrem ustanovení súvisiacich s úpravou základnej zložky mzdy lekárov a zubných lekárov, ktoré by boli účinné od 1. marca 2025. Úprava minimálnych požiadaviek na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov ústavných zdravotníckych zariadení má byť účinná od 1. januára 2026.

Súbor zdravotníckej legislatívy vychádza zo zmluvy o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve, ktorú v decembri 2024 v mene vlády podpísal minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) s LOZ. Vláda sa v nej zaviazala k plneniu viacerých požiadaviek lekárskych odborárov. Uzavretím zmluvy sa podarilo zabrániť kolapsu nemocníc, ktorý hrozil pre výpovede viac ako 3300 lekárov. Lekári sa vrátili do nemocníc podmienečne s tým, že sa do konca februára 2025 podarí prijať zákony podľa dohody. V opačnom prípade mali z nemocníc v marci odísť.

Šaško ocenil schválenie zdravotníckeho zákona v parlamente

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) ocenil prijatie zákona súvisiaceho s dohodou s Lekárskym odborovým združením (LOZ) v Národnej rade (NR) SR. Váži si konštruktívnu diskusiu. Uviedol to novinárom po hlasovaní. Avizoval, že sa ide venovať aj ďalším témam a oblastiam v zdravotníctve.

“Zdravotníctvo sa dá zlepšiť, iba keď budeme všetci spoločne nie súperiť, ale spolupracovať. Ja si myslím, že toto je dobrý základ. Opatrenia, ktoré tam sú a ktoré nás ešte len čakajú, sú správne. Opäť však zdôrazním, že zdravotníctvo ako sektor nie je len o nemocniciach a ja sa teraz naozaj idem v plnej mojej kapacite venovať ďalším témam ako ‘ambulantu’, všeobecným lekárom, regionálnym ambulanciám, prevencii a všetkým ďalším témam, pretože sú rovnako dôležité pre rozvoj slovenského zdravotníctva,” poznamenal.

Šaško poukázal na to, že kľúčové opatrenia vyplývajúce z dohody uzavretej s odborármi sa schválením zákona splnili. Na vláde by mali podľa neho v priebehu mesiaca prijať ešte určité “drobnosti”. Predpokladá, že to bez problémov splnia. Vyjadril sa aj ku kritike opozičníkov, ktorí namietali, že nie sú známe dosahy už schválenej legislatívy. Odmietol to. Hovorí, že dosahy sú explicitne vymenované. Suma je podľa neho vyčíslená medzi 25 až 30 miliónmi eur. Avizoval, že ich bude zháňať a snažiť nájsť v rozpočte zdravotníctva. “To znamená, nebudeme zaťažovať verejný rozpočet,” podotkol.

Nová legislatíva podľa neho prináša valorizáciu platov lekárov a zdravotníkov, skrátenie pracovného času, zavádzajú sa ňou jasné pravidlá pre personálne normatívy a posilňuje sa ňou financovanie nemocníc. Pripomenul, že z nej budú mať pozitíva aj pacienti. “Hlasovanie jasne ukázalo, kto chce riešiť problémy zdravotníctva a kto len politikárči na úkor pacientov. Ďakujem všetkým poslancom, ktorí podporili tieto dôležité zmeny a ukázali, že im na slovenskom zdravotníctve naozaj záleží,” dodal.

Majerský: Stačilo vydierania, vráťme sa k riešeniam pre pacientov

Už štyri mesiace sa v slovenskom zdravotníctve nepomáha pacientovi, politici i združenia by sa mali upokojiť a konečne riešiť zdravotníctvo. Vyzval ich na to poslanec Národnej rady (NR) SR František Majerský (KDH) po prijatí zdravotníckej legislatívy, ktorá vychádza z dohody s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Poslanec a exminister zdravotníctva Marek Krajčí dodal, že rezort zdravotníctva v celom procese zlyhal.

Majerský vyhlásil, že už stačilo vydierania. “Treba sa upokojiť a začať konečne riešiť zdravotníctvo, lebo to, čo sa teraz deje, nepomáha pacientovi. Štyri mesiace neriešime nič pre pacientov. Naozaj sa všetci upokojme, aj opozícia, koalícia, takisto aj všetky združenia, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu zdravotníctva,” povedal novinárom. Vyzýva, aby si všetci aktéri sadli a riešili, ako zlepšiť slovenské zdravotníctvo.

KDH podľa neho nemohlo zahlasovať za zdravotnícky zákon, pretože súčasťou bolo aj zaradenie personálnych normatívov, čo podľa neho spôsobí nepružnosť. Navyše to nebolo súčasťou memoranda lekárskych odborárov. “Myslím si, že sa to malo robiť opačne, mal sa urobiť aj audit v nemocniciach, mali sme zistiť, koľko lekárov, sestier nám chýba,” dodal, s tým, že až potom sa mala začať debata. “Chápem, že po tlaku, ktorý LOZ vyvinulo na vládu, sa to muselo urobiť takto, ale nie je to správne riešenie,” skonštatoval Majerský. Zvyšok zákona považuje za dobrý.

Podľa Krajčího si ministerstvo nesplnilo domácu úlohu. “Mnohé veci, ktoré im odborári napísali, v podstate len preklopili do zákona, namiesto toho, aby hľadali reálne riešenia,” myslí si poslanec. “Ministerstvo zlyhalo, máme tu zákon, ktorý v mnohom pomôže, avšak mnohé veci by sa dali riešiť oveľa lepšie a ináč,” doplnil s tým, že vláde dávali niekoľkokrát šancu, aby túto krízu odvrátila a tak sa nemusel riešiť problém kolabujúcich nemocníc.

Parlament schválil nový stavebný zákon

Parlament v stredu schválil nový stavebný zákon. Cieľom novej právnej úpravy v oblasti výstavby je profesionalizácia štátnej stavebnej správy, znižovanie administratívnej záťaže pri podnikaní, zjednodušenie stavebného konania, osobitne pre stavby typu „rodinné domy a malé bytové domy“ a v neposlednom rade problematika „čiernych stavieb“.

Účelom navrhovaného stavebného zákona je odstránenie nedostatkov súčasnej právnej úpravy, ale zároveň zachovanie a prehĺbenie osvedčených právnych inštitútov, ktoré boli vnesené do zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) jeho novelami po roku 1990 a doplnenie o právne inštitúty známe zo zahraničia.

Navrhovaný stavebný zákon upresňuje jednotlivé správne konania a procesné práva a povinnosti účastníkov výstavby a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí stavebného úradu ako osobitnej úpravy správneho konania.

Upúšťa sa od doterajších postupov a procesov posudzovania stavebných zámerov v dvojstupňových správnych konaniach, t. j. v územnom konaní a v stavebnom konaní, kedy v mnohých prípadoch sa dotknuté orgány a účastníci konania vyjadrovali k predmetu veci duplicitne, čím sa zjednoduší a skráti schvaľovací proces stavieb.

Stavby postavené nepovolenými stavebnými prácami nebude možné po účinnosti navrhovaného stavebného zákona dodatočne povoliť. Návrh stavebného zákona zároveň precizuje postup stavebného úradu pri nepovolených stavebných prácach a ich odstraňovaní, najmä presným definovaním nepovolených stavebných prác, podmienok a postupov odstraňovania, zohľadnením účasti zhotoviteľa nepovolenej stavby na porušení zákona a podobne.

Zároveň sa rozširuje okruh sankcionovaných osôb v prípade porušenia zákona aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby poverené výkonom stavebného dozoru, na stavbyvedúcich), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom výstavby a osobne neriadi výstavbu.