Poslanci posunuli nový Občiansky zákonník do druhého čítania

„V súčasnosti platný Občiansky zákonník bol prijatý v roku 1964, a to s obsahom poplatným dobe svojho vzniku, tzn. ako taký je vystavaný okolo typických situácií socialistického života, čo sa prejavilo v neprirodzene zúženom právnom priestore pre slobodné rozhodovanie o vlastných záležitostiach. Dôsledkom je nielen stručná právna úprava, ktorá opomínala mnohé z klasických právnych inštitútov, ale aj príliš zjednodušujúci pohľad na právo ako na systém mantinelov pre realizáciu širokej slobody jednotlivca. Hoci v priebehu času boli niektoré jeho nedostatky odstránené, aj naďalej ostáva Občiansky zákonník v mnohých smeroch predpisom len pre základné, typové prípady. V dnešnej dobe, ktorá je charakterizovaná zložitosťou spoločenských a ekonomických vzťahov, však už takýto predpis nestačí,“ argumentoval rezort.

Návrh sa skladá zo siedmich častí. Prvá časť upravuje všeobecné inštitúty. Upravuje napríklad predmet súkromnoprávnych vzťahov, zavádza jednotnú, trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu či zjednodušuje právnu úpravu zastúpenia. Druhá časť precizuje napríklad právnu úpravu fyzických osôb a opatrovníctva a prijíma základnú úpravu právnických osôb, ktorá doposiaľ s výnimkou obchodných spoločností absentovala. Tretia časť obsahuje úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi (spoločné imanie manželov), ktorá v zásade zrkadlí súčasný právny stav.

Štvrtá časť sa venuje úprave záväzkového práva. V rámci nej sa napríklad zavádzajú inštitúty, ktoré v praxi fungovali, no pre absentujúcu právnu úpravu boli vystavené právnej neistote. Rovnako sa upravujú mnohé sporné otázky týkajúce sa náhrady škody či téma náhrady nemajetkovej škody sekundárnych obetí. Zjednocuje sa v rámci nej tiež občianskoprávna a obchodnoprávna úprava. „Odstraňuje sa dualizmus niektorých zmluvných typov ako kúpna zmluva či zmluva o diele,“ ozrejmil rezort.

Piata časť vymedzuje vecné práva. V rámci nich sa napríklad upravuje právna úprava držby. Šiesta časť okrem iného rozširuje právne úkony pre prípad smrti a zavádza nové delačné dôvody (dedičská zmluva) a nové právne inštitúty (odkaz, príkaz a správca dedičstva). Mení tiež právnu úpravu závetu, vydedenia i úpravu neopomenuteľných dedičov. „Siedma časť návrhu zákona je typicky venovaná úprave spoločných, prechodných, záverečných a zrušovacích ustanovení,“ dodalo ministerstvo.
Novela má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027.

Za návrh hlasovali aj poslanci opozičného hnutia KDH, majú však výhrady. Ich odstránenie budú požadovať ako podmienku podpory v ďalšom čítaní.