Kurióznejšiu alebo (ak chcete) bláznivejšiu kauzu som za tejto vládnej garnitúry (kam počítam nielen Ódorovu, ale aj Hegerovu a Matovičovu vládu a vôbec celé čaputovské obdobie) ešte nezažil. Nezačala sa statusom ministra vnútra – ako vám účelovo podsúvajú naše médiá, prešibaný intrigán Igor Matovič i Prezidentský palác. Začala sa tým, že trestne stíhaný vyšetrovateľ NAKA Pavol Ďurka (jeden z tzv. čurillovcov, ktorí manipulovali výpoveďami svedkov a zneužívali právomoci) bol dosadený do vedenia policajnej inšpekcie – čo je úrad, ktorý vyšetruje zločiny policajtov, a teda dozerá aj na stíhanie samotného Ďurku a ostatných čurillovcov. Minister vnútra Ivan Šimko bol touto informáciou šokovaný, no zareagoval tak, ako to má v povahe: veľmi kultivovane, diplomaticky a najmä nepriamo.

Na facebooku 3. júla napísal, že „ozbrojená, represívna štruktúra si nemôže robiť, čo sa jej zachce. To sa deje iba v policajnom štáte. V demokratickej spoločnosti musí byť donucovacia moc štátu pod veľmi presne ustanovenou, ale účinnou kontrolou politickej moci. Lebo len politika, nie policajní dôstojníci, predstupuje pravidelne pred voličov a skladá im účty za svoju činnosť. Vo chvíli, keď si politika prestane plniť túto svoju povinnosť, môže sa stať, že sa začnú úradníci báť prijímať nepríjemné, hoci potrebné rozhodnutia, prestane fungovať normálne verejné obstarávanie, pluralitná politická súťaž sa zmení na kriminalizovanie protivníka a strach z polície začne byť postupne väčší, ako strach z kriminálnikov“.

Jeho nejasnému statusu a odkazu preto porozumeli len zainteresovaní, ale nie široká verejnosť. A tí, ktorých sa to týka, začali ihneď konať. Zodpovedný policajný prezident a Matovičov politický aktivista Štefan Hamran sa začal okamžite vyhrážať odchodom a obvinil Ivana Šimka, že chce politizovať políciu. Do šírenia týchto konšpirácií a lží sa zapojili aj červené denníčky, predovšetkým N a Sme. Bez akýchkoľvek dôkazov obvinili Ivana Šimka, že vraj chce zasahovať do živých káuz. Absurdnosť týchto klamstiev najlepšie dokumentuje newsfilter Denníka N, v ktorom sa uvádza: “Nevieme, či Šimko niečo urobil, či a ako zásadne zlyhal alebo či sme len svedkami absurdne nafúknutej kauzy, ktorá by za normálnych okolností ani len nevznikla” – ale za týchto okolností by mal podľa našich progresívnych novinárov zvážiť odchod z funkcie ministra… Páni, tak na toto sa nechytá ani ten najvykričanejší konšpiračný web. Korunu tomu nasadil novinár Arpád Soltész, ktorý napísal, že „veľká časť mediálnej obce k nemu dôveru nemá“.

Takže si to zhrňme. Jedna nátlaková politická skupina spolu s jednou nátlakovou novinárskou skupinou za výdatnej pomoci Esetu a na neho napojeného Progresívneho Slovenska a Prezidentského paláca zvrhla ministra vnútra iba preto, že ten chce postupovať striktne podľa Ústavy Slovenskej republiky, striktne podľa pravidiel odsúhlasených Národnou radou Slovenskej republiky a ešte chce niesť za to všetko politickú zodpovednosť. Ak by tie nezmysly o politizácii polície vykrikoval iba Hamran, tak by nám na to stačil vtip o policajtoch, ktorí nedokážu porozumieť písanému textu a už vôbec nevedia rozlišovať medzi tým, čo znamená „kontrola politiky“ a čo „politická kontrola“ (aj keď pripusťme, že túto pasáž napísal Ivan Šimko dosť kostrbato). No ak to vytrvalo opakuje tá istá ideologická skupinka progresívnych politikov a novinárov, nemožno pochybovať o tom, že ide o komplot.

Obzvlášť hanebná je úloha Zuzany Čaputovej v tejto kauze. Nielen preto, lebo prezidentka sa fakticky zastala nezávislosti (aj trestne stíhaných) vyšetrovateľov, ktorých nezávislosť nikto neohrozuje. Ale najmä preto, že prezidentka ako hlava štátu by mala byť predovšetkým strážkyňou ústavy a pravidiel, po dodržiavaní ktorých volá práve minister vnútra Ivan Šimko. Namiesto toho, aby ho podporila, mu ústavne pochybným spôsobom odoberie poverenie, čím sa zastane veľmi čudných praktík v policajnom zbore, ktoré sú v rozpore so zákonom. To, čo robí Hamran, je niečo tak absurdné, akoby minister vnútra začal hystericky vrieskať, že jeho nemá parlament čo kontrolovať, že on si môže robiť, čo chce. Nič viac nenarúša demokratickú deľbu moci a systém bŕzd a protiváh, ako táto policajná svojvôľa, ktorá tu zavládla v posledných troch rokoch.

Pýtajme sa teda na zmysel celého divadla. Ivana Šimka poznám dlhé roky, aj osobne, politicky sme si nikdy nesadli (ja som nezabudol na jeho vášnivú obhajobu vojny v Iraku vo funkcii ministra obrany a je smutné, že jeho fanatický hon proti dezinformátorom sa dnes obrátil proti nemu samotnému), no vždy to bol mimoriadne kultivovaný pán a som presvedčený o tom, že k zasahovaniu do politických káuz by sa nikdy neznížil. Práve naopak, je príliš slabý na to, aby dokázal čeliť problémom (napríklad vojne v polícii) priamo. Celá kauza má preto jediný zmysel: zneužiť políciu na predvolebný boj, čo Ivan Šimko so svojimi zásadami zjavne nebol ochotný robiť. Buďme preto v strehu, čo sa ešte bude diať do volieb. Neúprimná a falošná Zuzana Čaputová je zjavne ochotná urobiť všetko pre zničenie, resp. kriminalizáciu opozície a víťazstvo Progresívneho Slovenska. Navyše, zmeny vo vedení rezortu vnútra dva mesiace pred voľbami vnášajú nové neistoty a pochybnosti o férovosti celého volebného procesu. Všetci by už konečne mali pochopiť, aké temné sily sa tu prebúdzajú, aké nebezpečenstvo Slovensku hrozí a o čo ide v nadchádzajúcich voľbách.