Pápež v Rovníkovej Guinei: Krajina plná kontrastov prosí o slová útechy

Pre mnohých už spomienka na pápežskú návštevu vybledla. V roku 1982 prišiel do Rovníkovej Guiney Ján Pavol II. Jeho apoštolskú cestu väčšina obyvateľov sledovala predovšetkým prostredníctvom rozhlasu. Teraz sa mnohé z vtedajších detí stretnú s pápežom „naživo“. Ľudia očakávajú Petrovho nástupcu so živou nádejou, potrebujú slová povzbudenia aj posilnenie vo viere.

Rovníková Guinea patrí síce medzi najmenšie africké krajiny, ale je jedným z hlavných producentov ropy a zemného plynu v Guinejskom zálive. Obrovské zásoby „čierneho zlata“ boli objavené v roku 1996, čo Rovníkovú Guineu katapultovalo medzi najvýznamnejšie producentské krajiny.

Rovníková Guinea je jedinou španielsky hovoriacou africkou krajinou, čo je prirodzené dedičstvo kolonializmu. Má jeden z najvyšších HDP na obyvateľa na kontinente, čo sa však väčšiny obyvateľstva nijako netýka. Mnoho ľudí žije v podmienkach extrémnej chudoby a marginalizácie, s menej ako jedným dolárom na deň. Bohatstvo je výsadou úzkej skupiny ľudí. Na to poukazuje index ľudského rozvoja OSN, ktorý krajinu radí na 133. miesto zo 193.

Sociálna nerovnosť a napätie

Tento ekonomický a politický kontext vyvoláva nemalé napätie. Sociálne nerovnosti a priepastné rozdiely okamžite vyniknú pri prechádzke Malabom, bývalým hlavným mestom na ostrove Bioko, ktorého predmestia, rovnako ako celý vidiek, sú posiate plechovými chatrčami a chátrajúcimi domami. Tie ostro kontrastujú s obrazom, aký ponúka Paseo Marìtimo, mestské nábrežie Malaba.

Od 2. januára tohto roku Malabo stratilo status hlavného mesta a bolo nahradené mestom Ciudad de la Paz v pevninskej časti krajiny. To sa má stať správnym centrom, ktoré si želal prezident Teodoro Obiang Nguema Mbasogo. Kuriozitou je, že tento muž je vo svojej funkcii už od roku 1979. Pápeža Leva bude teda prijímať ten istý prezident ako Jána Pavla II. v roku 1982.

Sila modlitby

„Dýchame, pretože to chce Boh,“ začujete v uliciach Malaba. O veľa viac obyvatelia tejto krajiny nemajú a nečakajú. Chudoba, sociálna nespravodlivosť a úplná rezignácia krajinu ničia.

Očakávanie pápežovho príjazdu predbehla 17. apríla správa o náhlom úmrtí generálneho vikára arcidiecézy Malabo, Mons. Fortunata Nsue Esona. Miestna Cirkev teda prežíva zvláštny okamih a je zaskočená. „Máme pred sebou mnoho výziev,“ hovorí otec José Ndong, biskupský vikár pre pastoračnú starostlivosť v Malabe, „a všetci veľmi očakávajú, čo pápež povie. Jeho prítomnosť nám dodá silu, aby sme aj naďalej zostali kresťanmi, akými sme.“ Medzi problémy, ktorým Cirkev čelí, totiž patria rozdiely spôsobené kmeňovou príslušnosťou, ale aj rozmach rôznych siekt, ktoré v krajine mätú veriacich.

Viera, mágia, povery

Obyvatelia Rovníkovej Guiney sú horliví katolíci, navštevujú bohoslužby a modlia sa, ale ako vysvetľuje don Alberto Nguema Obama, kancelár arcidiecézy – „ide o to, aby viera prenikla do hĺbky a dosiahla úplné a úprimné prijatie natoľko, aby ľudia opustili určité praktiky.“ Mágia a povery sú v tejto krajine extrémne zakorenené a prítomné aj medzi katolíckym obyvateľstvom. „Musíme na tom pracovať,“ pokračuje don Obama, „prinášať ľuďom evanjelium, aby opustili tieto praktiky,“ ktoré pre mnohých predstavujú akési rýchle riešenie. „Ľudia chcú okamžité odpovede, ale musia mať trpezlivosť, pretože je to viera, ktorá im ich dáva.“

Univerzitný kampus pomenovaný po pápežovi

Ľudia od pápežovej návštevy očakávajú predovšetkým duchovné povzbudenie a možnosť prežiť s ním okamih spoločenstva, vysvetľuje Francesco Nzé, člen ekonomického výboru diecézy Malabo. Zdôrazňuje význam pápežovej návštevy nového kampusu Národnej univerzity Guiney, ktorý bol na jeho počesť premenovaný na Univerzitný kampus pápeža Leva XIV.

„Samotná skutočnosť, že ho slávnostne otvorí práve on,“ zdôrazňuje, „je naozaj významná a je dobrým znamením pre budúcnosť tohto kampusu a mladých ľudí, pre budúcnosť našej krajiny, najmä z hľadiska rozvoja.“ Poukazuje tiež na pokrok, ktorý Rovníková Guinea dosiahla v oblasti vzdelávania so siedmimi tisícmi absolventov ročne oproti stovke v 80. a 90. rokoch. Mladí ľudia sú však nútení čeliť úplnému nedostatku práce, čo je jednou z veľkých obáv – pre nich aj pre Cirkev.

Cirkev aj spoločnosť teda očakáva od pápeža povzbudenie a impulz k morálnej a sociálnej obrode.

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk