Pápež Lev XIV. vo väznici v Bate: Nikto nie je vylúčený z Božej lásky

Uistil väzňov, že nikto nie je vylúčený z Božej lásky, a pripomenul, že skutočná spravodlivosť vedie k obnove života obetí, páchateľov i celej spoločnosti. V atmosfére dažďa, ktorý označil za možné znamenie Božieho požehnania, ich povzbudil nestrácať nádej a spolu s nimi sa na záver stretnutia pomodlil modlitbu Otče náš.

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA
Návšteva väznice
Bata
22. apríla 2026

Drahí bratia, drahé sestry,

na niektorých miestach sa hovorí, že dážď je znamením Božieho požehnania. Prosme, aby to tak bolo aj teraz. Prežívajme túto chvíľu aj ako znamenie Božej blízkosti, Boha, ktorý nás nikdy neopúšťa.

Pozorne som si vypočul vaše slová. Ďakujem za ich úprimnosť i za to, že ste nám ukázali, že aj uprostred ťažkostí sa ľudská dôstojnosť a nádej nikdy nestrácajú.

Dnes som tu, aby som vám povedal niečo veľmi jednoduché: nikto z vás nie je vylúčený z Božej lásky. Každý z nás so svojím príbehom, so svojimi chybami i utrpením zostáva vzácny v Božích očiach. Môžeme to povedať s istotou, pretože Ježiš nám to zjavil v každom stretnutí, v každom geste i v každom slove. Aj keď bol zatknutý, odsúdený a bez akejkoľvek viny vedený na smrť, miloval nás až do krajnosti a ukázal nám, že verí v možnosť, že láska môže premeniť aj to najzatvrdnutejšie srdce.

Počas tejto cesty objavujem, že Rovníková Guinea je krajinou bohatou na kultúry, jazyky a tradície. Jej rodiny, jej spoločenstvá a jej viera sú veľkou silou tejto krajiny. Aj vy ste súčasťou tohto národa. Výkon spravodlivosti má chrániť spoločnosť, no aby bol účinný, musí vždy investovať do dôstojnosti a možností každého človeka. Skutočná spravodlivosť nehľadá predovšetkým trest, ale najmä pomoc pri obnove života obetí, páchateľov i spoločenstiev zranených zlom. Niet spravodlivosti bez zmierenia. Je to veľká úloha, ktorej časť sa môže uskutočniť vo väzení, no ešte väčšia časť si vyžaduje zapojenie celej národnej komunity, aby sa predchádzalo a napravovali rany spôsobené nespravodlivosťou.

Chcem s vami hovoriť najmä o nádeji a o zmene. Hoci sa väzenie môže javiť ako miesto samoty a bezútešnosti, tento čas – ako už zaznelo – sa môže stať časom zamyslenia, zmierenia a osobného rastu. Je potrebné vytvoriť vo väzení podmienky na štúdium a dôstojnú prácu. Život sa neurčuje len chybami, ktorých sme sa dopustili a ktoré sú často výsledkom zložitých a ťažkých okolností. Vždy je možné znovu vstať, učiť sa a stať sa novým človekom.

Bratia a sestry, nie ste sami. Vaše rodiny vás milujú a čakajú na vás a mnohí ľudia za týmito múrmi sa za vás modlia. A aj keby sa niekto obával, že ho všetci opustili, Boh vás nikdy neopustí a Cirkev bude stáť pri vás. Myslite aj na svoju krajinu, na mladých ľudí Rovníkovej Guiney, ktorí potrebujú príklady vytrvalosti, zodpovednosti a viery. Každé úsilie o zmierenie, každý skutok dobroty sa môže stať malým plameňom nádeje pre druhých.

Chcem sa poďakovať aj tým, ktorí pracujú v tomto väzenskom zariadení: pánovi riaditeľovi, príslušníkom i väzenskému kaplánovi. Vaša služba je nevyhnutná tam, kde sa spája bezpečnosť s úctou a ľudskosťou a kde sa zabezpečuje potrebný poriadok, aby bolo možné sprevádzať väzňov na ceste reintegrácie a obnovy života.

Drahí bratia a sestry, Boh sa nikdy neunaví odpúšťať. Vždy otvára novú cestu tomu, kto uzná svoje chyby a túži sa zmeniť. Nedovoľte, aby vám minulosť vzala nádej do budúcnosti. Každý deň môže byť novým začiatkom.

Zverme túto cestu Panne Márii, Matke milosrdenstva. Nech vás sprevádza vo vašom živote, potešuje vaše srdcia a chráni vaše rodiny. Dnes vás chcem uistiť o svojej blízkosti a modlitbe za vás i za celý ľud Rovníkovej Guiney. Pamätajte vždy, že človek, ktorý sa po páde znovu postaví, je silnejší než predtým.

Nech vám Pán daruje pokoj, nádej a silu začať znova.

Bratia a sestry, nech je tento dážď Božím požehnaním. Pomodlime sa spolu modlitbu, ktorú nás naučil Kristus:

Otče náš…

Požehnanie.

Preklad Martin Jarábek

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.