Osudy dievčat a žien z prvého transportu odhaľuje roky americká spisovateľka Heather Dune Macadam

Železničnú stanicu v Poprade, kde sa od roku 2002 nachádza pamätná tabuľa pripomínajúca prvý transport židovských žien a dievčat zo Slovenska do koncentračného tábora Auschwitz z 25. marca 1942, navštívila niekoľkokrát aj americká spisovateľka a režisérka Heather Dune Macadam. Tá dlhé roky odhaľuje ich tragické osudy. Ako uviedla pre agentúru SITA, na počiatku bolo stretnutie s preživšou Renou Kornreich (1920-2006), potom nasledoval takzvaný domino efekt. Tvrdí, že vždy ju zaujímali ľudské práva a odvaha a odolnosť preživších

HS / SITA

24. 03. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Poprad: Spomínali na obete prvého transportu židovských žien,nežije už ani jedna

Na snímke spomienková tabuľa na prvý transport židovských žien a dievčat do tábora Auschwitz-Birkenau na železničnej stanici v Poprade / Foto: TASR-Adriána Hudecová

▶ ❚❚ ↻

Ešte v roku 1995 napísala Macadam spolu s Renou Kornreich jej monografiu s názvom Renin sľub, u nás známu ako Sestrin sľub. Rena prežila koncentračný tábor spolu so svojou sestrou Dankou. „O 25 rokov neskôr som objavila Editu Grosman (1924-2020). Priviedla ma k ešte väčšiemu príbehu transportu, ktorý zahŕňal jej priateľky zo školy, a to ma následne priviedlo k ďalším preživším,“ vysvetlila americká spisovateľka a režisérka, ktorá navštívila Poprad i Osvienčim po prvýkrát v roku 2012. „Rena utiekla z Poľska a skrývala sa na Slovensku. Editin príbeh zahŕňal komunitu v Humennom, kde sa Rena skrývala. Obe poznali Adelu Gross, ktorá predstavovala spojku. Adela neprežila, a práve jej zmiznutie bolo to, čo má skutočne inšpirovalo k bádaniu a túžbe objaviť ďalšie príbehy dievčat, ktoré sa vytratili z povrchu zemského,“ opísala začiatky Macadam. Túžila nájsť ich fotografie a spojiť ich s menami na zozname a tak aspoň niektorým z nich vrátiť na pamiatku takýmto spôsobom život. „Aby sa na ne nezabudlo,“ poznamenala. Vďaka informáciám uvedeným v spomínanej knihe sa napríklad Adelini rodinní príslušníci dozvedeli o tom, čo sa stalo s ich sedemnásťročnou sestrou a tetou, ktorá zmizla v roku 1942. Od roku 2012 postupne nachádzala aj ďalšie rodiny, ktorých matky, sestry či sesternice boli v prvom transporte s Renou.

Podľa Múzea holokaustu v Seredi bolo v transporte 999 mladých dievčat a slobodných žien vo veku od 16 rokov a jeden lekár. Americká spisovateľka sa ich príbehom venovala aj v rozsiahlejšom diele s názvom 999 – Neobyčajné ženy z prvého židovského transportu zo Slovenska do Osvienčimu, ktoré vyšlo v roku 2016.

Ktoré ženy prežili hrôzy vojny a ostali z nich niektoré nažive?

Z takmer tisícky dievčat z transportu vypraveného z Popradu prežilo vojnu podľa svedectiev len približne dvadsať. Keď v roku 2023 zomrela v Amerike vo veku 98 rokov Regina Pretter, hovorilo sa vtedy o nej ako o pravdepodobne poslednej preživšej. V úvode marca tohto roka sa však objavila informácia, že nažive sú ešte ďalšie tri ženy z prvého transportu. Upozornil na to na sociálnej sieti vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, ktorý sa vtedy odvolal na zistenia Macadam. V súčasnosti už žijú len dve z nich. Ako pre SITA potvrdila samotná spisovateľka, 11. marca 2025 zomrela vo veku sto rokov v Izraeli Oľga Grosz Lichtig. „Narodila sa v Prešove v roku 1924. V Poprade jej pridelili deportačné číslo 656 a po príchode do koncentračného tábora Auschwitz jej na predlaktie vytetovali číslo 1933,“ objasnilo pri príležitosti blížiacej sa pietnej spomienky na prvý transport Múzeum holokaustu v Seredi.

V Spojených štátoch amerických žije ešte stále Judita Spielbergerová, narodená v roku 1925. „Pochádzala z obce Lemešany v okrese Prešov. V Poprade jej pridelili deportačné číslo 646 a po príchode do koncentračného tábora Auschwitz jej na predlaktie vytetovali číslo 1800. Dnes žije v ortodoxnej židovskej rodine v Spojených štátoch amerických,“ informovali z múzea. Druhou naďalej žijúcou je podľa neho Antónia Reichnerová, narodená v roku 1924. „Pochádzala z mesta Lipany v okrese Sabinov. V Poprade jej pridelili deportačné číslo 844 a po príchode do koncentračného tábora Auschwitz jej na predlaktie vytetovali číslo 1437. Dnes žije v Izraeli,“ uviedlo múzeum. Podľa Macadam sú ich svedectvá zaznamenané na nahrávkach.

Prvým transportom 25. marca 1942 začali predstavitelia vlády vojnovej slovenskej republiky deportáciu svojho židovského obyvateľstva. V prvej vlne deportácií, ktorá pokračovala do konca októbra 1942, bolo z územia Slovenska deportovaných v 57 transportoch takmer 58-tisíc Židov. Za každého jedného z nich vláda vojnovej Slovenskej republiky zaplatila predstaviteľom nacistického Nemecka 500 ríšskych mariek.

Každoročne sa na železničnej stanici v Poprade v deň výročia konajú pietne spomienky. Aj v najbližší utorok tam o 14:00 položia vence predstavitelia samosprávy, mesta, zástupcovia diplomatických zborov z minimálne 15 krajín sveta za účasti predsedu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike Richarda Dudu.

Tagy: koncentračný tábor, pietna spomienka, vojna, židovské transporty

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Čínsky internetový predajca Temu plánuje výrazne rozšíriť svoj obchod s potravinami v Európe s dôrazom na miestne produkty.