Okupáciu Československa z augusta 1968 v SR pripomína aj pamätný deň

Stalo sa tak po tom, ako poslanci Národnej rady (NR) SR 3. novembra 2020 rozhodli, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska. V ten istý deň poslanci odsúhlasili aj to, že 21. jún sa bude pripomínať ako pamätný – Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska.

Invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Začala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Na invázii s krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám v počte približne 700.000 vojakov s 800 lietadlami, 6300 tankami a 2000 delami a raketami velil generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij.

Len počas prvého dňa okupácie zomrelo na území Slovenska alebo bolo smrteľne zranených 20 ľudí. O deň neskôr pribudol k obetiam napríklad aj vtedy len 16-ročný Peter Legner, ktorého postrelili pred budovou hlavnej pošty na bratislavskom Námestí SNP. Zomrel pri prevoze do nemocnice. Počas celého obdobia okupácie až do odchodu sovietskych vojsk v roku 1991 zomrelo v dôsledku ich pobytu na území Československa 406 ľudí.

Operácia mala zastaviť demokratizačný proces v ČSSR. Na čele tohto procesu stál Alexander Dubček, ktorý bol od januára 1968 prvým tajomníkom Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ). Na podporu reforiem vznikla aj výzva Dvetisíc slov, ktorú skoncipoval spisovateľ Ludvík Vaculík a podpísalo ju množstvo literátov, vedcov, športovcov i široká verejnosť.

Pozitívna odozva myšlienok Pražskej jari v spoločnosti bola však dôvodom, prečo sa o situáciu v ČSSR začali intenzívne zaujímať predstavitelia Sovietskeho zväzu. Sovietske vedenie začalo požadovať rázny postup proti tzv. antisocialistickým silám v ČSSR.

Od 29. júna do 1. augusta trvalo známe rokovanie medzi členmi Predsedníctva ÚV KSČ a Politického byra ÚV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) v Čiernej nad Tisou. Krátko nato, 3. augusta 1968, v Bratislave predstavitelia Sovietskeho zväzu, NDR, Poľska, Maďarska a ČSSR podpísali tzv. Bratislavskú deklaráciu, v ktorej bola zakotvená aj doktrína – právo Sovietskeho zväzu intervenovať v spojeneckých štátoch.

O okupácii Československa sa rozhodlo v Moskve 18. augusta 1968 na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy. Pod tzv. pozývacím listom, ktorého originál odovzdal v júli 1992 ruský prezident Boris Jeľcin prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václavovi Havlovi, boli podpísaní vtedajší predstavitelia konzervatívneho krídla KSČ Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak.

Vedúci predstavitelia KSČ na čele s Alexandrom Dubčekom boli násilne prevezení do Moskvy, kde sa v dňoch od 23. do 26. augusta 1968 konali rokovania. Ich výsledkom bolo prijatie tzv. Moskovského protokolu, ktorý zaručoval prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR dovtedy, pokiaľ v krajine nepominie hrozba odklonu od socializmu. Ako jediný z 26 českých a slovenských politikov protokol nepodpísal František Kriegel.

Pobyt sovietskych vojsk v Československu legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú 18. októbra 1968 schválilo Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti – František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.

Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zastavili reformný proces v ČSSR. V apríli 1969 nastúpil Gustáv Husák do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a začal sa proces normalizácie.

V čase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili Československo armády Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska. Početné zastúpenie viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych vojsk však v krajine zostalo.

Odchod sovietskych vojsk sa začal 26. februára 1990, posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Tento proces bol formálne ukončený 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu.

O dva dni neskôr opustil Československo z vojenského letiska Praha-Kbely aj posledný zástupca sovietskej armády generál Eduard Vorobjov, čím sa definitívne skončil 23 rokov trvajúci pobyt sovietskej armády v Československu.