Pellegrini hovorí jasne: „Chcem, aby bol Prezidentský palác miestom pre dialóg, spoluprácu a hľadanie ciest, ako zlepšiť život ľudí v našej krajine.“ Z toho dôvodu pozýva do paláca politických predstaviteľov a zástupcov občanov, ako napríklad lídrov slovenskej samosprávy.

S nimi viedol plodný dialóg a kto videl tlačovú konferenciu, nemohol ostať na pochybách: Pellegrini prináša víziu na mnoho rokov dopredu s tým, že kooperácia primátorov a županov s vládou by mala byť nadstranícka, a začaté regionálne či lokálne projekty by mali pokračovať bez ohľadu na aktuálnu vládnu moc.

Našim opozičníkom z SaS a PS je to však očividne jedno. Prezidentovo pozvanie na spoločné rokovanie o zahranično-politickej orientácii SR totiž odmietli. Aj oni pritom musia uznať, že objektívne ide o veľkú vec – aspoň ja som teda nepostrehol, že by duo Kiska-Čaputová malo záujem toho času rokovať napríklad so SMERom…

Branislav Gröhling píše: „Nepotrebujeme si nič vyjasňovať ani o tom diskutovať. Už vôbec nie so Smerom a SNS, ktorí majú problém pochopiť, kam patríme a musel im to pripomenúť prezident.“ Znie vám také odmietnutie dôveryhodne?

Alebo lepšia otázka: Pripadá vám, že tie slová sú slovami zmieru?

Ale k podstate sa hneď dostaneme, len ešte citujme výhovorky mladého Šimečku. Ten sa chcel s prezidentom stretnúť pred niekoľkými týždňami aj s ďalšími lídrami opozičných strán. S výzvou, aby sa Pellegrini postavil proti vláde a jej krokom, ktoré údajne „spochybňujú naše pevné ukotvenie v EÚ a NATO.“

Liberáli sa pekne vyfarbili. Prezident pripomína, že o to pritom sami žiadali

Na aktuálne pozvanie k rokovaniu reaguje slovami, že „zahraničnopolitická orientácia SR je jasne ukotvená vo všetkých relevantných dokumentoch, nie je o nej potrebné diskutovať. Je potrebné ju rešpektovať, prestať ju spochybňovať a zdržať sa konania, ktoré robia práve predstavitelia strán Smer, Hlas a SNS.“

Preto vraj PS odmieta „spoločným rokovaním poslúžiť ako zásterka tomuto ich konaniu. Opätovne vyzývame prezidenta SR, aby verejne a jednoznačne odsúdil kroky koalície Roberta Fica, ktoré ťahajú Slovensko preč z Európy.“

Tak vidíte, tu to máme čierne na bielom: Nie Fico s Dankom a Eštokom sú tí, čo nedokážu prijať pozvanie za okrúhly stôl. Naopak, ľudia, ktorí sa tvária ako tí najviac demokratickí z demokratických, nedokážu prekročiť vlastný tieň. A ešte si budú diktovať podmienky! Vraj: Vyzývame prezidenta. No to si dovoľ…

Ďalší poslanec PS, istý Richard Dubovický, komentuje status svojho šéfa takto: „…osobne som nepočul žiadne vyjadrenie prezidenta, v ktorom by odsúdil konsolidačné opatrenia a rastúce životné náklady v tej podobe, v akej postihnú predovšetkým obyčajných ľudí. Medzitým si vládni predstavitelia užívajú papalášsky život.“

Ako prosím vás tieto obvinenia súvisia s preukázaním Pellegriniho vôle komunikovať? Oni si naozaj myslia, že hlava štátu má tancovať tak, ako jej budú pískať! To si mohli dovoliť tak za Čaputovej…

Ale Šimečka nakoniec neprezieravo priznáva, o čo im celý čas ide. Nie, nie je to naša zahraničnopolitická orientácia. Veď posúďte sami, na základe jeho ďalších slov: „V tejto situácii potrebujeme jediný okrúhly stôl politických strán – ten k vyhláseniu predčasných volieb.“

Šimečka objasnil, prečo odmietol Pellegriniho pozvanie. Okrúhly stôl pripúšťa len k vyhláseniu predčasných volieb

A sme doma. Predstavte si, čo by sa stalo, keby SaS a PS prijali pozvanie Pellegriniho a prebrali s ostatnými predsedami strán, že Slovensko je naozaj pevne ukotvené v euroatlantických štruktúrach. Viete, aký by to malo praktický význam? Taký, že mítingy na námestiach by odrazu stratili svoj význam. Veď ľudí tam nalákali práve na túto agendu: pod heslom „Slovensko je Európa“…

Preto keby po okrúhlom stole všetci lídri aj s prezidentom vystúpili pred novinárov s tým, že po každej stránke panuje zhoda ohľadom našej prioritnej orientácie smerom na západ, celá ich burcovacia agenda by sa rozplynula ako para nad hrncom.

A to oni nemôžu nikdy dopustiť – pretože silou mocou potrebujú Slovensko dotlačiť do predčasných volieb. Pretože vedia, ako chutí moc…

Takže kto ide skandovať na námestie, nerobí to v skutočnosti pre seba a svoju rodinu – jediní, komu pomáha, sú totiž opoziční politici.