Nie je napodiv veľa ľudí, ktorí vedia o jednej z hlavných pamätihodností uralskej kultúry v Rusku. Vlastivedci sa dlho snažia upútať naň pozornosť. A neprajú si nič menšieho, než urobiť z neho symbol regiónu. Zatiaľ sa to nepodarilo, a to nehľadiac na to, že artefakt poskytuje dôvody k novým senzáciám div nie každý rok.

Tu je tá posledná. Ukázalo sa, že Šigirský idol je starý asi 12 tisíc rokov. Presný vek bol zistený nedávno vďaka rádiouhlíkovému rozboru dreva, z ktorého bol vyrezaný. Podľa slov odborníkov ide o najstaršie zachovanú drevenú sochu na svete.

Teraz sa nachádza v Sverdlovskom vlastivednom múzeu, nájdená bola už v osemdesiatych rokoch 19. storočia. Pričom, ako tomu často býva, celkom náhodne. V tých rokoch zavládla na Urale zlatá horúčka a zlatokopovia usilovne prezerali rašeliniská. V jednom z nich, v obci Kalata 70 km od Jekaterinburgu, objavili štyri veľké kusy dreva. Vďaka tomu, že na nich vznikol svojrázny kokon z rašeliny, ktorý neprepúšťal kyslík, zachovali sa dosť dobre.

Niektoré fragmenty drevenej sochy sú pokryté vyrezávanými ornamentmi, na niektorých sú jasne vidieť tváre. Vedci si najskôr mysleli, že je to dielo Mansijov, ktorí obývali juh Uralu, ale neskôr túto verziu zavrhli, pretože kresby na soške neboli pre nich úplne typické. Ich tvorba predstavuje zložité nahromadenie priamych línií, v ktorých sa dá sotva rozoznať stvárnenie ľudí a zvierat.

Koncom 19. storočia nemali výskumníci pokrokové technológie, preto nepokladali tento zaujímavý nález za veľmi významný.

Sedem obrov

V sovietskych rokoch sa artefakt nachádzal v depozitári múzea a možno, že by tam navždy zostal, keby nebolo objavov dnešných vedcov. Ruskí archeológovia zistili, že Šigirský idol bol zhotovený už v dobe kamennej. Pričom s pomocou dômyselných nástrojov, pretože okrem kamenných nástrojov použili praľudia zvláštne dláto z čeľuste bobra.

Každý ornament bol vyrezaný a vyleštený so zvláštnou starostlivosťou, pritom idol je 4 metre vysoký. Tiež surovina nebola najlepšia, bol to nerovný kmeň sibírskeho smrekovca s veľkým množstvom malých konárov.

Práve ornamenty vzbudili záujem odborníkov. S vekom to mali viac-menej jasné, ale ornamenty dodnes vyvolávajú spory. Nie je predovšetkým jasné, čo znamenajú ľudské tváre.

Niektorí experti prišli s hypotézou, že ide o mýtických obrov, ktorí založili ľudský rod. Tento námet je prítomný v epose rôznych národov. Starí Gréci verili, že Titáni zrodili olympských bohov. V nemeckých a škandinávskych mýtoch sa celý svet zrodil z tela obra Ymira zabitého Ódinom.

Vedci upozornili na fakt, že Šigirský idol má presne sedem tvárí. Tomuto počtu prikladajú v mnohých náboženstvách zvláštny význam.

Šifrovaný námet

Kritici teórie siedmich obrov ale pripomínajú, že sa artefakt nezachoval celý. Pôvodne bol minimálne o dva metre vyšší. Poukazujú na to zvláštnosti ornamentu.

„Na idole mohlo byť zobrazených deväť alebo desať postáv,“ predpokladajú ruskí archeológovia Michail Žilinou a Svetlana Savčenková vo svojom článku na túto tému.

Analýza navyše ukázala, že tváre sú na soche umiestnené zvláštne, a že každá má okolo zvláštny ornament. Keď sa pozrieme na sochu pod istým uhlom, uvidíme, ako početné geometrické čiary tvoria istú schému.

„Ornamentálna kompozícia idolu predstavuje zrejme šifrované mytologémy (postavy a námety z mýtov, pozn. red.). Príklady založené na etnografických dátach môžu iba ukázať niektoré prístupy k vysvetleniu zložitého zmyslu skrytého v kresbách Šigirského idolu,“ zdôraznili vedci.

Podľa ich názoru sú na soche zachytení rôzni nadprirodzení tvorovia, v ktorej verili prastarí obyvatelia Uralu. Samotný monument bol zase „ochrannou vežou“ proti duchom nepriateľského kmeňa. Svedčí o tom poloha kresieb. Na jednej strane sú podľa odborníkov zobrazené predmety symbolizujúce život. Postavy na druhej strane obrátené smerom k cudzím územiam varujú pred smrťou.

Nové hypotézy

Toto vysvetlenie ale nevyhovuje zďaleka všetkým vedcom. Historička Natalija Čairkinová sa domnieva, že sa kresby na uralskom idole dajú tematicky rozdeliť na tri časti.

„Vertikálna poloha môže svedčiť o istej hierarchii zobrazených postáv,“ vysvetľuje vo vedeckom článku.

Má za to, že Šigirský idol nie je nič iné, než mapa sveta, pričom je prvá na planéte. Hore je svet nebeský, uprostred pozemský, dole zase podzemný, obývaný zlými duchmi.

„Vertikálny model sveta je najčastejšie zobrazený v podobe vesmírneho stromu. (…) Je to svetová os spájajúca svety vesmíru, a tiež stelesnenie života, v ktorom prebieha kolobeh. Tento model je vlastný početným kultúram,“ píše Natalija Čairkinová.

Zaujímavé je, že sa zobrazenie na soche veľmi podobajú ornamentom, ktoré boli pomerne nedávno objavené v rituálnom areáli Göbekli Tepe v Turecku. Ten bol vytvorený v rovnakom čase ako Šigirský idol, pred 12 tisíc rokmi. Svojím rozsahom a zložitosťou tento chrám niekoľkokrát predčí slávny Stonehenge, ktorý bol postavený o sedem tisíc rokov neskôr.

Vedcov to prekvapuje, lebo si predtým mysleli, že sa ľudia vtedy iba začali venovať poľnohospodárstvu, zatiaľ čo o použití kovových nástrojov vôbec nebola reč, ľudstvo vynašlo bronz iba v šiestom tisícročí pred naším letopočtom.

„Prečo sa všetky staré civilizácie objavili akoby z ničoho, bez žiadnych predpokladov? Veď vždy sa malo za to, že prebiehal pomalý rovnomerný proces od primitívnych jaskynných ľudí a lovcov zberačov cez rozvoj poľnohospodárstva k dnešnej priemyselnej spoločnosti. Vykopávky v Göbekli Tepe nám ukazujú, že to vôbec nie je tak, že existovala ranšia epizóda vyspelej civilizácie,“ píše americký výskumník Grahan Hankock.

Posledné objavy súvisiace so Šigirským idolom poskytujú tejto hypotéze ďalšie argumenty. Niektorí vedci sú dokonca presvedčení, že prvé civilizácie nevznikli na Blízkom Východe, ale na Uralu. Čo nie je zatiaľ potvrdené archeologickými dátami. Prieskum ale stále pokračuje.