Kontrolóri zistili, že približne polovica liekov bola schválená za vyššie ceny, ako to odporučila príslušná odborná inštitúcia – Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve. To spôsobilo negatívny finančný dosah odhadovaný vo výške 244 až 356 miliónov eur v horizonte piatich rokov. Na druhej strane tento posun zrýchlil prístup k modernej liečbe a inovatívnym terapiám.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR zároveň podľa zistení nemalo ochranu verejného záujmu plne pod kontrolou z pohľadu konfliktu záujmov osôb v rozhodovacom procese. Pravidlá nevytvárali vyváženú protiváhu medzi záujmami verejného a súkromného farmaceutického sektora. Záznamy z rokovania boli v audio formáte s tichými pasážami a rokovaniami mimo záznamu a rezort zdravotníctva nevystupoval dôsledne z pozície ochrany ekonomických záujmov, čo znížilo transparentnosť aj preskúmateľnosť prijatých rozhodnutí. Aj preto úrad odstúpi protokol z kontroly na ďalšie možné konanie Generálnej prokuratúre SR.

ŠÚKL:V zozname nevyhnutne potrebných liekov sú aj liečivá používané na Slovensku

NKÚ upozorňuje, že v kategorizácii liekov sa stretávajú dva záväzky. Sú to ľudskoprávne záväzky a medicínsky nárok pacienta na liečbu v súlade s najnovšími poznatkami, ak spĺňa podmienky. Na druhej strane má štát povinnosť odborne hodnotiť liečbu a jej prínos a zaplatiť to z verejných zdrojov. Rozhodnutie zaradiť liek medzi hradené znamená aj dlhodobý finančný záväzok. Ten závisí najmä od ceny lieku a počtu pacientov, ktorí ho budú užívať.

„V praxi tak každé rozhodnutie o zaradení lieku do úhrad predstavuje aj rozhodnutie o rozdelení obmedzených zdrojov verejného zdravotného poistenia. Zabezpečenie peňažných prostriedkov na úhradu danej liekovej terapie zároveň znamená, že rovnaké zdroje už nie je možné použiť na inú zdravotnú intervenciu, pre iných pacientov alebo iný druh zdravotnej starostlivosti, a ide tak o vysoké nároky na odborný prístup a ťažké rozhodovacie dilemy,“ povedal podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.

Výdavky na lieky a dietetické potraviny dlhodobo presahujú rozpočty a za roky 2021 až 2024 prekročili plánovaný rozpočet spolu o 793 miliónov eur. Po roku 2022 výrazne vzrástol počet novozaradených liekov, čo podľa NKÚ začalo ohrozovať udržateľnosť zdrojov v systéme verejného zdravotného poistenia. Hoci zákon viaže ich schvaľovanie na finančné možnosti systému, nové lieky pribúdali aj v rokoch 2023 a 2024.

V liekovej politike bude posun v najbližších dňoch, ohlásil Šaško

Najvýraznejšie nedostatky sú podľa NKÚ koncentrované v oblasti zmluvného riadenia vstupu liekov MEA (Managed Entry Agreements). Ide o zmluvy medzi MZ a držiteľmi registrácie liekov (farmaceutické firmy), ktorých hlavné podmienky sú dôverné a verejnosti nedostupné.

Kontrolóri zistili, že proces kategorizácie bol riadený viac praxou než normami. V procese takisto vznikal konflikt záujmov na viacerých miestach, najmä prepojením ľudí z farmaceutického sektora so štátnymi inštitúciami či obsadzovaním niektorých riadiacich pozícií bez transparentného výberu. Konflikt záujmov sa objavil aj v odborných komisiách, keď sa niektoré osoby podieľali na príprave analytických podkladov, následne ich tie isté osoby posudzovali a zároveň formulovali odporúčania pre konečné rozhodnutie.

NKÚ odporúča posilniť kontrolné mechanizmy, záväznosť analytických limitov a normatívne ukotvenie zmluvných nástrojov, aby sa obnovila rovnováha medzi dostupnosťou liečby a ochranou verejných zdrojov a zabezpečila dlhodobá udržateľnosť, preskúmateľnosť a obozretné nakladanie s verejnými zdrojmi. Podpredseda úradu upozornil, že ekonomické dôsledky rozhodovania nie sú plné riadené ani kontrolované. „Platíme tak z peňazí na zdravotníctvo viac, ako by sme možno mohli, a to je problém,“ uzavrel.