To, čo pácha tieto dni Ukrajina, že zastavila dodávky ropy z Ruska na Slovensko a do Maďarska, je do neba volajúca drzosť. Slovensko sa opäť raz stalo rukojemníkom rusko-ukrajinských vzťahov, tvrdia trošku opatrne niektoré médiá. Ale tu treba povedať jednoznačne, kde je pes zakopaný. Ukrajina sa nám za vojenskú aj humanitárnu pomoc, ktorú sme jej poskytli za posledné roky, vysmieva týmto krokom do tváre.

Samozrejme, že také Progresívne Slovensko očami svojich vrcholových politikov Tomáša Valáška a Martina Hojsíka zastavenie dodávok časti ruskej ropy Slovensku, ku ktorým prišlo kvôli uvaleným sankciám Ukrajiny na ruskú ropnú spoločnosť Lukoil, zľahčuje. Im dlhodobo slovenské záujmy nehovoria ale že absolútne nič. Za to, byť pekným v očiach západných štátov a USA, by zapredali doslova aj vlastnú mať. Valášek tvrdí, že „Rusko je nie len nespoľahlivý zdroj, ale aj nebezpečný, pretože nákupmi z Ruska priamo financujeme Putinovu vojenskú mašinériu.“

Valášek aj Hojsík, slušne povedané, zavádzajú, ak aj neklamú. Nie Rusi sú nespoľahliví, ale Ukrajinci. Boli to práve Ukrajinci, kto spôsobil krízu už v roku 2009, keď spôsobom sebe vlastným kradli zo zásobníkov a Moskva to musela riešiť. Ale legitímna je aj otázka, ktorú si položil Eduard Chmelár vo svojom statuse. Čo urobili Matovičove vlády, ktoré minimálne podporoval aj poslanec Valášek, pre hľadanie alternatívnych zdrojov energie? Prečo Progresívne Slovensko vlastne nepovie ľuďom na Slovensku na rovinu, že chce, aby platili za energie viac a ešte k tomu zo zdrojov, ktoré predstavujú oveľa väčšiu ekologickú záťaž?

Krok Ukrajiny voči Slovensku a Maďarsku je nielen ľudsky povedané hulvátsky, ale je aj porušením asociačnej dohody medzi Ukrajinou a Európskou úniou, na základe ktorej Ukrajina nesmie blokovať tranzit ropy. Toto obvinenie sa objavilo aj vo výzve oboch štátov, za ktorú sa postavili ministri zahraničných vecí Juraj Blanár a Péter Szijjártó. Európsku komisiu však tento horúci zemiak netrápi. Ursula von der Leyenová akoby bola rada, že je znovuzvolená, a má tak pokoj na ďalšie roky od odvážnych rozhodnutí. No a podľa štvrtkového britského denníka Financial Times, na ktorý sa odvolal Denník Štandard, Slovensko a Maďarsko hodili v tomto spore cez palubu aj predstavitelia viacerých krajín Európskej únie. Ak by Brusel chcel takto vytrestať, spolu s Kyjevom, neposlušné krajiny, ktoré odmietajú pokračovanie nezmyselnej vojny na Ukrajine a zúfalo volajú po mieri, nekonal by inak.

Maďari buchli po stole a Ukrajine ukázali ich miesto

Zúfalo vyznievajú hlasy progresívnej opozície a liberálnych médií, že si za to napríklad môžeme sami, lebo nemáme partnerov a nikto nám „neberie telefón“. Ak je „nikto“ ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, s ktorým Robert Fico telefonoval okamžite o tejto vážnej situácii, tak slepou a hluchou stranou nie je naša vláda, ale práve opozícia. Ale SMER-SSD, ani naša vláda neuhne. Hovorím to aj ako predseda Zahraničného výboru NR SR. Vláda Roberta Fica sa nikdy nezmieri s hazardovaním s energetickou bezpečnosťou Slovenska. Rovnako budeme aj proti vojne na Ukrajine, ktorá má, a na to sa často zabúda, nielen svoje vonkajšie dôvody, najmä v podobe nemiestnemu rozširovaniu sa NATO smerom k ruským hraniciam, ako aj tie interné, spočívajúce najmä v korupcii, zákaze používania ruského jazyka na Ukrajine či adorovanie vojnového zločinca Banderu.

Slovensko by na kroky Ukrajiny malo reagovať. Ešte raz budem citovať Eduarda Chmelára:

„Som presvedčený, že reakcia Slovenska mala byť razantnejšia a nemala sa obmedzovať len na nejaké hmlisté upozornenia na našu možnú nešpecifikovanú odvetnú reakciu. Mali sme zareagovať priamo a tvrdo ako Maďarsko, ktoré dalo Kyjevu jasne najavo, že môže zabudnúť na vyplatenie 6,5 miliardy eur na dodávky zbraní z Európskeho mierového nástroja, lebo Budapešť bude tieto peniaze blokovať dovtedy, kým Ukrajina neobnoví toky suroviny. Napokon, bol to nelegitímny ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý už minulý týždeň začal vydierať Slovensko a Maďarsko, keď pohrozil, že zásobníky plynu na západnej Ukrajine nepokryje systémami protivzdušnej obrany, a naše krajiny by tak mohli zostať bez potrebného paliva.“

A čo je možno najdôležitejšie. Okrem toho, že by sme nikdy nemali schváliť členstvo Ukrajiny v NATO, mali by sme, ak sa Ukrajina nespamätá, začať rozmýšľať aj o blokovaní jej prístupových rokovaní do Európskej únie. K tomu je potrebné asi pritvrdiť aj v otázkach ďalšej vojenskej pomoci únie na Ukrajinu. Inak povedané, blokovať ju, spolu s Maďarskom. Na Ukrajine už viac ako dva a pol roka nezmyselne zomierajú civilisti, východ krajiny je ničený, a Zelenského režimu je to akoby jedno. O USA a NATO nehovoriac.

Ale Slovensko by sa po vyriešení tohto sporu malo pozrieť aj na Brusel. V dobrej rodine sa jej členovia za seba postavia, ak sa niekomu deje krivda. Bruselská európska „rodina“ ale vyhodila v spore s Ukrajinou Bratislavu a Budapešť von oknom.

Prečítajte si tiež

• Slováci, traste sa! Zelenskyj nám stopol ropu
• Fico: Najnovšie máme na stole ďalšiu perlu
• Priama linka: Milan Uhrík: Ukrajina zaradila Lukoil na sankčný zoznam, aby mohla vydierať Slovensko