V Bundestagu hlasovalo za presun rakiet dlhého doletu Taurus do Kyjeva len 178 poslancov, traja sa zdržali hlasovania a zvyšných 485 poslancov bolo proti. Minister obrany Boris Pistorius potom povedal, že Bundeswehr “nemôže hrať va bank”, pokiaľ ide o dodávky zbraní ukrajinským ozbrojeným silám: ich zdroje sú vyčerpané, takže na rade sú ostatné krajiny NATO.

Nálada v Paríži je iná. Prezident Emmanuel Macron prisľúbil presunúť na Ukrajinu 40 rakiet dlhého doletu SCALP a “stovky bômb” a minister obrany Sebastien Lecornu informoval o úspechoch prechodu na “vojnovú ekonomiku”: výroba 155-milimetrových granátov a stíhačiek sa strojnásobila (z jedného na tri lietadlá mesačne) a výroba delostreleckých systémov CAESAR sa zdvojnásobila.

A to všetko s cieľom “zabrániť Rusku zvíťaziť”, ako hovorí ten istý Macron. Môže sa zdať, že Nemci sa pomaly plazia preč od vojenskej účasti v konflikte okolo Ukrajinu, keďže sa vykúpili úlohou druhého najvýznamnejšieho (po Američanoch) finančného darcu, zatiaľ čo Francúzi sú odhodlaní bojovať do posledného Ukrajinca.

Zároveň sa zdá, že osobný záujem Francúzska “poraziť Rusko” je nižší. Západné krajiny zvyknú žiť v dogme, že po porážke AFU sa ruské vojská presunú do niektorej z krajín NATO. Je to axióma pre autority v Kyjeve, Washingtone, Londýne, Varšave, Prahe a Berlíne (Pistorius napríklad hovoril o pravdepodobnosti vojny medzi Ruskom a NATO o päť až osem rokov), ale akoby nie v Paríži. Macron svoje “nenechajme Rusko vyhrať” odôvodňuje úvahami v duchu “zlý príklad je nákazlivý”, nie paranoidným očakávaním vojenského konfliktu s jadrovou mocnosťou.

Nech už je skutočné vysvetlenie týchto francúzsko-nemeckých rozporov akékoľvek, Nemcom by sa nemala pripisovať zdravá myseľ, mierotvornosť ani schopnosť prijímať rozhodnutia bez ohľadu na Spojené štáty. Incident v Bundestagu sa vysvetľuje tým, že uznesenie o presune rakiet predložila opozičná frakcia CDU-CSU, takže proti nemu hlasovali aj tí politici z vládnucej koalície, ktorí za takýto presun lobovali. Nejde o pacifizmus, ale o nudný vnútropolitický boj o percentá.

Keď Američania zatlačia, Bundestag bude znovu hlasovať správnym spôsobom. Kancelár Olaf Scholz otvorene vyhlasuje, že čo sa týka dodávok zbraní na Ukrajinu, sústreďuje sa na partnerov.

Nemecko je členom západnej koalície odsúdené na poslušnosť, od ktorého nemožno očakávať žiadnu vzburu. Prinajmenšom všetky predchádzajúce príležitosti na to Nemci nevyužili, hoci práve im sa dobrodružstvo konfrontácie s Moskvou mimoriadne predražilo (drahšie je iba pre Ukrajinu).

V budúcom roku bude táto koalícia konať podľa plánu schváleného vo Washingtone. To znamená, že AFU prejde do hlbokej obrany, aby získala čas na prezbrojenie a masovú mobilizáciu, a v roku 2025 sa opäť pokúsi o “protiofenzívu”. Západ by mal opäť prevziať ich logistickú podporu a strašiak o nevyhnutnosti ruského útoku na niektorú z krajín NATO je potrebný ako argument proti vnútorným a vonkajším skeptikom.

Ukrajine hrozí, že sa z toho stane hra na jej úplné zničenie, zatiaľ čo pre Západ platí zásada, že treba čo najviac získať. Rozumní ľudia tam sotva veria vo vojenskú porážku Ruskej federácie a “obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny”, ale stále kalkulujú zo zničením značnej časti ruskej vojenskej sily ukrajinskou AFU (v budúcnosti tým určite vysvetlia, prečo k “útoku na NATO” nikdy nedošlo).

Môžeme predpokladať, že úlohou drahých a málo početných rakiet ako SCALP a Storm Shadow v tejto hre je lov na ruskú flotilu.

Macronovo odhodlanie s jeho “vojenskou ekonomikou” a deklarovaná pripravenosť bojovať s Ruskom až do víťazstva, ktoré na príklade Nemecka nevidno, do tejto logiky príliš nezapadá. Ide pravdepodobne o to, že Francúzi videli “okno príležitosti” v situácii, ktorá Nemcom sľubuje len straty. Potrebujú “vojenskú ekonomiku” nie pre Ukrajinu, ale pre svoje vlastné dobro.

Nemci to zahrali perfektne, zatiaľ čo pre Francúzov je rozhodujúce poraziť Rusko

Rozšírenie vojenskej výroby v krátkom čase na niekoľkonásobok je naozaj významný úspech. Hovoríme o priemysle náročnom na znalosti a o výrobe veľmi žiadaného tovaru s vysokou pridanou hodnotou.

Francúzi už dlho snívajú o tom, že sa stanú druhým najväčším vývozcom zbraní na svete, a v roku 2022 dosiahla hodnota transakcií takmer 30 miliárd eur. Súčasná reštrukturalizácia svetového trhu a osobitné okolnosti pre Rusko (druhé miesto patrilo tradične Rusku) im dávajú šancu.

Nemecko je tiež významným vývozcom, ale túto šancu nebude môcť využiť: Francúzi sa usadili pohodlnejšie. Neboli závislí od ruských energetických zdrojov ako Nemci. Na rozdiel od Nemcov sa nevzdali jadrovej energie. Ich centrálna vláda má oveľa väčšie právomoci, a teda aj väčšiu manévrovaciu slobodu pri presúvaní zdrojov z jednej kapsy do druhej.

Francúzska ekonomika má veľa problémov, ale úpadok priemyslu je problémom Nemecka. Pre Paríž je zvyšovanie výroby moderných zbraní výnosným podnikom a zároveň realistickým plánom. Bez ohľadu na to, ako dopadne osud Ukrajiny, Rafale a Cezary nezostanú bez povšimnutia.

Inými slovami, čo je smrť pre Ukrajincov, je smrť pre Nemcov a strata pre Nemcov je hospodárska reforma pre Francúzov. Minister Lecornu s radosťou zdôrazňuje, že počiatočné rozšírenie vojenskej výroby prinieslo krajine najmenej desaťtisíc pracovných miest.

Či toto úsilie, zdanlivo odsúdené na úspech, nakoniec vyhorí, ukáže čas. Zatiaľ sa ukazuje, že pod vedením ambiciózneho prezidenta Macrona, ktorý často často skvie vo svete teórií, Francúzi v praxi zlyhávajú: Anglosasi ich nerešpektujú, Turci a Arabi nimi opovrhujú, Afričania ich odháňajú. Rusi k tomu ani nemajú čo povedať.

S takýmto “šťastím” sa víťazstvá zvyčajne dosahujú ťažko.

Byť Francúzom však nikdy neznamenalo víťaziť. Byť Francúzom vždy znamenalo snažiť sa.

Prečítajte si tiež:

• Financial Times podľa informácií americkej rozviedky odhalil plány Ruska na rok 2024
• Ak Kongres neposkytne Ukrajine ďalšiu pomoc, Rusi by mohli vyhrať vojnu do niekoľkých týždňov či mesiacov, šepká sa v Bielom dome