Môj profil 
Predplatné
Čo v informáciách chýbalo, bolo to, že Nemecko už pred týždňom vydalo obmedzenie vývozu lekárskeho ochranného odevu, ktorý sa prakticky rovná zákazu.
Zaujímavé je, že naše médiá, ani naši politici akosi o tomto obmedzení respektíve zákaze nevedia, aj keď sa dá jednoducho nájsť na internete.
Celkovo sa na stránke v článku z dňa 5.3.2020 s názvom “Obmedzenia vývozu a prepravy lekárskeho ochranného odevu pre koronavírus” dozvedáme nasledovné informácie:
“Koronavírus vyvolal celosvetovú epidemiologickú krízu. Potreba zdravotníckych ochranných pomôcok je takmer všade zodpovedajúca. Samotné Nemecko nemá dostatočnú výrobnú kapacitu na uspokojenie existujúceho, alebo aspoň očakávaného dopytu. Okrem toho sa zhoršuje predchádzajúci dovoz, ktorý je čiastočne spôsobený zákazom vývozu v príslušných krajinách. Z tohto hľadiska sa nemecká federálna vláda tiež domnieva, že je nútená udržiavať sortiment výrobkov, ktoré vyrába na domácom trhu. Za týchto okolností zodpovedné spolkové ministerstvo hospodárstva a energetiky dňa 04.03. vyhlasuje, že vývoz rôznych ochranných odevov do tretích krajín a ich preprava do krajín EÚ je zakázaná.
Jedná sa nasledovne o: ochranné okuliare tvárové štíty, prostriedky na ochranu ústnej dutiny,
chirurgické rúška, rúška na tvár – filtračná trieda 2 (FFP2), rúška na tvár – filtračná trieda 3 (FFP3), ochranné plášte, ochranné odevy, ochranné rukavice.
Zákaz sa zakladá na § 6 ods. 1 vete 1 v spojení s § 4 ods. 1 bodom 5 zákona o zahraničnom obchode a platbách, podľa ktorého sú možné jednotlivé zásahy do základnej slobody zahraničného obchodu s cieľom „čeliť hrozbe uspokojovania základných domácich potrieb […]” a tým […] chrániť zdravie a život ľudí. ”
V každom prípade právo EÚ v zásade povoľuje takéto vnútroštátne úsilie na účely ochrany zdravia (článok 36 ZFEÚ); Je potrebné dôkladnejšie preskúmať, či je zákaz v konkrétnej podobe zákonný.
Tento zákaz sa medzitým nevzťahuje na: i) cestujúcich, ak je to opodstatnené, ii) prevažne lekárov; a iii) v primeraných množstvách na poskytnutie prvej pomoci alebo v iných naliehavých prípadoch na autobusy, vlaky, lietadlá alebo lode v medzinárodnej doprave.
Existuje tiež možnosť udeľovania výnimočných povolení. Nemecké spolkové ministerstvo hospodárstva a energetiky vymenúva niekoľko ústavných prípadov, napr. a. spoločné úsilie o podporu, podpora výziev na pomoc v rámci globálnej siete upozornení a reakcií na ohnisko Svetovej zdravotníckej organizácie atď. Z tohto hľadiska pohľad presahuje štátne hranice a naďalej umožňuje poskytovať pomoc tam, kde je potrebná pomoc, napríklad preto, že má vlastné výrobné kapacity…
Ďalej existuje tiež možnosť udeľovania výnimočných povolení…
… dôrazne odporúčame, aby ste v prípade primeraného úsilia požiadali o oslobodenie a aby ste namiesto porušenia zákazu vývozu požiadali o spoluprácu s veľvyslanectvom prijímajúcej krajiny.” koniec citátu.
Nemci teda oficiálne zakázali vývoz ochranných prostriedkov a to už minulý týždeň! O výnimku sa vraj dá teoreticky požiadať, ale reálna nádej, že nejaké rúška z Nemecka aj dostaneme, je veľmi malá.
Nemecko je krajina, ktorá miluje slovo “solidarita. A to hlavne vtedy, keď solidaritu vyžaduje od druhých.
Na troch príkladoch sa môžeme názorne presvedčiť, ako Nemecko slovo solidarita chápe v skutočnosti. Slovo, ktorým sa Nemecko samo, veľmi často a veľmi rado, oháňa:
Nemecká solidarita – prípad prvý – grécka kríza:
Nemecko prinútilo Slovensko zobrať zodpovednosť, keď sa malo pomáhať Grécku. Už len nechať platiť aj chudobnejšie krajiny, bol viac menej nemorálny návrh, pretože podľa princípu solidarity by logicky mali pomáhať len tie krajiny, ktoré sú buď bohatšie, alebo aspoň rovnako bohaté ako Grécko. Bolo celkom absurdné žiadať od krajín, ktorých obyvatelia majú oveľa nižšie platy a dôchodky, skladať sa na dlhy krajiny, kde majú obyvatelia platy a dôchodky vyššie.
Nemecko, ktoré kedysi bez akýchkoľvek zábran dávalo Grécku pôžičky, ale zatlačilo, a my sme povolili. Nemecké banky samozrejme žiadnu solidaritu k Grécku neprejavili a od svojich dlhov neodpustili.
Nemecká solidarita – prípad druhý – migranti.
Najnovšie chcelo Nemecko od Slovenska a viacerých iných krajín, aby sme prejavili “solidaritu” a prevzali časť migrantov, ktorých ich vlastná kancelárka Angela Merkelova veľkodušne pozvala do krajiny. Netreba si tu nahovárať, že sa o migrantov nebude losovať, ale že si Nemecko predtým samozrejme vytriedi všetkých ako tak schopných a pracovitých, a do druhých krajín pošle zvyšok. Tie krajiny, ktoré “solidárne” nie sú a migrantov nechcú, majú samozrejme “solidárne” platiť.
Prípad posledný – koronavírus – zákaz vývozu lekárskeho ochranného odevu.
Tu samozrejme Nemecko vidí celú situáciu inak. Slovo “solidarita” je neznámy pojem, prvoradá je vlastná krajina a vlastné obyvateľstvo. Nemecko preto zastavilo vývoz všetkých lekárskych ochranných prostriedkov, aj keď boli tieto poctivo objednané a zaplatené. Je možné síce požiadať o výnimky, ale každý, kto pozná, ako funguje Nemecko, vie veľmi dobre, že dostať sa k ochranným rúškam bude prakticky nemožné.
Takto teda vyzerá teda tá slávna nemecká “solidarita” v praxi. Nech je táto kríza pre Slovensko ponaučením, že v prípade krízy sa môžeme spoľahnúť len sami na seba. Vyplakávanie a vyžadovanie sa spravodlivosti je v tomto prípade hádzanie hrachu na stenu.
Teraz je v prvom rade nutné zabezpečiť, aby sme mali v núdzových prípadoch dosť domácich výrobkov na prvotné zabezpečenie občanov našej vlasti.
V krízovom období sa názorne ukázalo, že od Nemecka žiadnu solidaritu očakávať nemôžeme. Ani dnes, ani nikdy. Keď nám náhodou Nemecko niekedy pomôže, tak len vtedy, keď v tom má vlastné záujmy a vlastný profit.
Andrea Lopatková
.JPG)
