Navýšenie rozpočtu je na prvý pohľad pozitívna správa, stačiť však nebude, tvrdí asociácia

„To, že stav verených financií je naozaj zlý, vidí už dnes asi každý. Zdravie a liečba pacientov však nepočká do doby, keď, ak vôbec, ich štát skonsoliduje. Rozpočet pre zdravotníctvo na budúci rok nemusí ani len pokryť očakávanú mieru zdražovania, teda infláciu,“ upozornila prezidentka AOPP Mária Lévyová.

Podľa asociácie návrh rozpočtu na rok 2026 nepokryje ani zvýšený dopyt po zdravotnej starostlivosti, ktorý je spôsobený starnutím populácie, ale aj zhoršenými výsledkami v oblasti zdravia v dôsledku zhoršujúcej sa dostupnosti včasnej prevencie, diagnostiky a liečby. AOPP tiež upozorňuje, že v rozpočte nie je vidno ani navýšenie zdrojov na zavádzanie modernej medicíny, či už v oblasti inovatívnych liekov alebo terapeutických postupov.

Pacienti si budú ešte viac priplácať

„Je zjavné, že budúcoročný rozpočet v lepšom prípade pokryje náklady na tohtoročný rozsah zdravotnej starostlivosti. So zvýšením počtov výkonov či zavádzaní modernej liečby však takýto rozpočet zjavne nepočíta. Iba ak s tým, že pacienti si budú ešte viac priplácať z vlastného vrecka na ambulanciách a za lieky,“ skonštatovala Lévyová.

AOPP zároveň vláde vyčíta, že približne 550 miliónov eur nemusí do rozpočtu zdravotníctva štát napokon ani vôbec poslať. „Návrh rozpočtu totiž počíta, že v prípade lepšieho ekonomického vývoja, a teda aj výberu poistného od zamestnancov a ekonomicky aktívnych ľudí, by štát túto čiastku nemusel na zdravotnú starostlivosť vôbec poslať. Respektíve, vláda bude rozhodovať na základe predložených dát o tom, či túto rozpočtovanú čiastku do systému pošle,“ priblížila asociácia. Takéto opatrenie by bolo podľa nej v čase konsolidácie na mieste, ak by Slovensko dlhodobo patrilo ku krajinám s vysokými výdavkami na zdravotnú starostlivosť, pričom opak je pravdou.

Jedna z hlavných výhrad AOPP smeruje aj k dlhodobému prístupu štátu k vlastným záväzkom v zdravotníctve. „Od budúceho roka mal totiž štát, po rokoch ignorovania faktu nedostatočného financovania zdravotnej starostlivosti týchto pacientov, navýšiť sadzbu za poistencov štátu zo 4,5 na päť percent,“ podotkla asociácia s tým, že navýšenie nemalo financovať nejaký nadštandard, ale štát sa mal len priblížiť k tomu, čo platia zamestnanci a ekonomicky aktívni ľudia.