Najvyššie dane v histórii Slovenska podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nestačia na rastúce výdavky

Výdavky štátu sa od roku 2007 zvýšili o viac než 13 % HDP. Takmer polovicu tohto nárastu tvoria sociálne transfery, predovšetkým dôchodky a rodinné dávky, zatiaľ čo investície sa podieľali len približne jednou pätinou. RRZ upozorňuje, že kľúčovým problémom je rigidita verejných výdavkov. Ich slabá schopnosť prispôsobovať sa vývoju ekonomiky. Príjmy prirodzene reagujú na rast alebo pokles hospodárskeho výkonu, no výdavky pre svoju neflexibilitu klesať nedokážu. To znamená, že v čase kríz ich váha voči HDP skokovo rastie a po kríze zostávajú na trvalo vyšších úrovniach.

Konsolidačné úsilie tak zlyháva. Podľa rady Slovensko v obdobiach priaznivého rastu nedokázalo výdavky redukovať, práve naopak. Prijímali sa nové opatrenia a rozdávali dodatočné výdavky. „Ide o nesprávnu proticyklickú stratégiu, keď sa vlády v dobrých časoch rozhodnú podeliť s ľuďmi namiesto toho, aby pripravili štát na horšie obdobia,“ upozorňuje RRZ. Výsledkom je opakované zvyšovanie daňových sadzieb ako najjednoduchšia cesta k znižovaniu deficitu, pričom systémové riešenia ostávajú bokom.

Najnovší konsolidačný balík síce podľa rady prinesie rekordné daňové príjmy, no bez dôsledného znižovania výdavkov a zmeny prístupu k hospodáreniu hrozí, že Slovensko zostane v začarovanom kruhu. Vysoké deficity, vysoké dane a stále rastúce výdavky. Ako pripomína RRZ, motor ekonomiky v podobe verejných financií sa bez zásadných reforiem môže stať brzdou rastu aj stability.