Toto hodnotenie portálu POLITICO má slúžiť ako objektívne uznanie politických realít. Nie je to ocenenie ani odporúčanie. Toto ocenenie, ktoré predtým získali lídri ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský, talianska premiérka Giorgia Meloniová a maďarský premiér Viktor Orbán, je zjavne dôležité pre novinárov, ale v 45-minútovom rozhovore v Bielom dome v pondelok muž, ktorý bol tento rok ocenený – prezident Donald Trump – jasne dal najavo, že pre neho to nemá takmer žiadny význam. Najdôležitejším európskym politikom prvýkrát za desať rokov teda nie je Európan. Podľa neho je v Európe príliš veľa imigrácie, príliš veľa zločinu, príliš veľa bezcieľnych rečí, príliš veľa slabosti.

Tieto výhrady a kritika, urážky a varovania, Trump sám označil za konštruktívne rady, ktorých cieľom je pomôcť upadajúcej Európe zabrániť fatálnemu úpadku. Čo vynieslo amerického prezidenta do pozície nesporného lídra budúcnosti Európy nebola však zjavne jeho kritika, ale skôr to, že jeho administratíva sa ponúkla ako sprostredkovateľ medzi ruským prezidentom Putinom a ukrajinským prezidentom Zelenským s cieľom ukončiť vojnu na kontinente, ktorá začala pred takmer štyrmi rokmi. Počas kampane v roku 2024 sa Trump chválil, že mierovú dohodu uzavrie za jeden deň. V rozhovore s ľútosťou priznal, že to, čo považoval za „najľahšie“ na vyriešenie, bolo práve naopak ťažké. Jedným z dôvodov je podľa neho obrovská nenávisť medzi Putinom a Zelenským.

Toto uznanie doterajších limitov svojej diplomacie sa však neprejavilo v sebakritickom postoji. Ako povedal, to, že na Ukrajine vôbec prebieha vojna, bolo výsledkom pôsobenia dvoch prezidentov, ktorých nahradil vo svojom prvom a druhom funkčnom období: Baracka Obamu, ktorý podľa neho neúčinne Rusko odstrašoval, keď Putin v roku 2014 napadol Krym, a Joea Bidena, „osobu s nízkym IQ“, ku ktorej Putin „nemal žiadny rešpekt“. Povedal, že „keby nebol vlani zvolený na druhé funkčné obdobie, mohlo to prerásť do tretej svetovej vojny“.

Trump sa na adresu svojich európskych „spojencov“ vyjadril dosť nelichotivo: „Myslím si, že sú slabí, ale tiež si myslím, že chcú byť politicky korektní. Myslím si, že nevedia, čo majú robiť. Európa nevie, čo má robiť.“ Bolo jasné, že keď Trump hovorí „Európa“, má na mysli len jej časť. Cieľom jeho hnevu je západná Európa. Podľa neho sa jej najväčšie krajiny stávajú skládkami preplnenými imigrantmi: „Miloval som Paríž. Je to úplne iné miesto, ako bolo kedysi. Ak sa pozriete na Londýn, máte tam starostu menom Khan. Je to hrozný starosta. Je to neschopný starosta, ale je to hrozný, zlomyseľný, odporný starosta.“  Dodal, že len nekontrolovaná imigrácia umožnila Khanovi byť zvolený. Tiež povedal, že imigranti začali narúšať historicky pokojnú kultúru Škandinávie: „Švédsko bolo známe ako najbezpečnejšia krajina v Európe. Teraz je známe ako veľmi nebezpečná – no, dosť nebezpečná krajina. Je to neuveriteľné.“ Nemecko podľa neho urobilo „dve veľké chyby“ za bývalej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá otvorila hranice utečencom pred politickým násilím a presadzovala energetickú politiku, ktorá znížila energetickú nezávislosť Nemecka.

Trump prirovnal Zelenského k zakladateľovi kočovného cirkusu

Naopak, vyjadril sa dosť veľkoryso o viacerých východoeurópskych krajinách, najmä o tých, v ktorých teraz vládnu podľa POLITICO „autoritárski“ lídri. Opakovane chválil maďarského silného premiéra Viktora Orbána a jeho protiprisťahovalecký postoj. Povedal, že mnohí ľudia považujú tureckého prezidenta Erdoğana za zložitého človeka, ale on s ním dobre spolupracuje: „Kedykoľvek majú problém s Erdoğanom, požiadajú ma, aby som mu zavolal, pretože oni s ním nemôžu hovoriť. Je to tvrdý oriešok. Ja ho vlastne mám veľmi rád. Myslím si, že vybudoval silnú krajinu a silnú armádu.“ Zároveň našiel milé slová aj pre Poľsko za obmedzenie imigrácie.

Hoci Trump nešetril kritikou na svojich európskych kolegov, tvrdil, že nie je založená na nevraživosti, ale iba na objektívnom posúdení toho, kto je efektívny a kto, žiaľ oveľa častejšie, nie je. Myslí si, že teraz je čas, aby Zelenskyj vyjednal koniec vojny, pretože „prehráva“. Ak mu niektorí európski lídri chcú pomôcť bojovať, kým nevyhrá, „tak by to mali podporiť, a neočakávať, že bremeno ponesú Spojené štáty“. „Mám rád všetkých,“ povedal o európskych lídroch. „Nemám žiadnych skutočných nepriateľov. Za tie roky som mal pár, ktorých som nemal rád. Vlastne mám rád súčasnú partiu… Niektorí sú priatelia, niektorí sú v poriadku. Poznám dobrých lídrov, poznám zlých lídrov. Poznám tých múdrych, poznám tých hlúpych. Sú medzi nimi aj naozaj hlúpi. Tí nerobia dobrú prácu. Európa v mnohých ohľadoch nerobí dobrú prácu.“

Ak by sme to zhrnuli, prezident Donald Trump v rozhovore pre POLITICO odsúdil Európu ako „upadajúcu“ skupinu národov vedenú „slabými“ ľuďmi, znevažoval tradičných spojencov USA za to, že nedokázali kontrolovať migráciu a ukončiť vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou, a naznačil, že podporí európskych politických kandidátov, ktorí sú v súlade s jeho vlastnou víziou pre kontinent. Tento ostrý útok na európske politické vedenie predstavuje doteraz najtvrdšie odsúdenie týchto západných demokracií zo strany prezidenta a hrozí rozhodujúcim rozkolom s krajinami ako Francúzsko a Nemecko, ktoré už majú s Trumpovou administratívou veľmi napäté vzťahy.

Trumpove komentáre o Európe prichádzajú v mimoriadne citlivom momente rokovaní o ukončení konfliktu na Ukrajine, keď európski lídri podľa POLITICO vyjadrujú rastúce obavy, že Trump môže Ukrajinu a jej kontinentálnych spojencov opustiť a „vystaviť ruskej agresii“. Vyhlásil, že Rusko je zjavne v silnejšej pozícii ako Ukrajina, čo je pochopiteľne okrem európskych elít každému zrejmé. Trumpove vyjadrenia sa síce môžu zdať nediplomatické, neokrôchané a tvrdé, ale ak sa zoberieme do úvahy fakt, že militantné európske elity spolu s byrokratmi s Komisie nielenže nespravili nič pre ukončenie konfliktu na Ukrajine okrem prilievania oleja do ohňa konfliktu podporou vyzbrojovania kyjevského režimu, ale naopak aktívne kladú prekážky mierovému úsiliu prezidenta Trumpa. Ten síce neustále tvrdí, že motívom jeho mierového úsilia je snaha o ukončenie krviprelievania, čo je samozrejme rozumné a chvályhodné, avšak vzhľadom na dohodu s ukrajinským režimom o nerastnom bohatstve a investície amerických nadnárodných spoločností do ukrajinskej černozeme a prístavov sa natíska otázka, či s postupom ruskej armády motívom americkej administratívy nie je aj obava z definitívnej straty týchto ukrajinských zdrojov. Podľa ústavy patria síce ukrajinskému ľudu, ale koho to zaujíma?

Prečítajte si tiež:

• Trump vyhlásil, že Európa „sa rozpadá”
• Trumpov mierový plán sa ocitol “na pokraji zrútenia”
• Trump varuje, že rozhodnutie Najvyššieho súdu proti clám ohrozí americkú národnú bezpečnosť