Najnovšie vedecké štúdie o tom, že hliník vo vakcínach môže poškodiť nervový vývin malých detí

Bratislava 11. februára 2021 (HSP/CBR Europe/Foto:SITA/AP-Martin Mejia)

Pre naše zdravotníctvo je priam dogmou, čo vyhlási americké vládne Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb /CDC/. Samotné CDC, ktoré vlastní desiatky patentov súvisiacich s vývojom, produkciou a distribúciou vakcín dlho tvrdilo, že “bolo vyvrátené, aby vakcíny či ich zložky spôsobovali autizmus”

Nedávno pre prehratý súdny spor, v ktorom sa ukázalo, že CDC nemá žiadne podporné štúdie, ktoré by to vyvracali pre vakcíny podané deťom do 6. mesiaca, zmenilo toto vyhlásenie. Najnovšie CDC tvrdí, že medzi vakcínami a autizmom neexisuje súvis. Naozaj?

Dostupná veda tvrdí niečo iné. Dôkazy CDC, že súvis s autizmom neexistuje, sa obmedzujú len na MMR vakcínu /Taylor 2014/, konzervant thimerosal /derivát ortute/ a pôsobenie antigénu vo vakcínach /De Stefano 2013/. Preto tvrdenie, že všetky ostatné vakcíny a ostatné ich zložky okrem thimerosalu nespôsobujú autizmus, sa nezakladá na dôkazoch. Je v rozpore s obrovským, konzistentným a rastúcim množstvom vedeckých dôkazov, ktoré preukazujú:

1. neurotoxické a neurozápalové účinky z dávok hliníkových adjuvantov nižších a rovnakých, aké dostávajú bábätká (Crepeaux 2017, Shaw 2013, Shaw 2009, Petrik 2007)

2. poškodenia mozgu aktiváciou imunity spôsobené vakcínami (Zerbo 2016, Li 2015)

3. že aktivácia imunity v skorom štádiu života je príčinou autizmu a ďalších neurovývinových porúch ako schizofrénia, či iných mentálnych ochorení (Meyer 2009, Deverman 2009, Estes 2016, Kneusel 2014, Careaga 2017, Meyer 2014)

Vakcíny sú podávané počas prvých 18 mesiacov po narodení, keď je mozog nesmierne zraniteľný, lebo v tom čase do veku 3 rokov prechádza intenzívnou synaptogenézou, t.z. formujú sa synaptické prepojenia medzi neurónmi /Huttenlocher 1997, Tau 2010, Stiles 2010, Semple 2013/. Vakcíny s hliníkovým adjuvantom podnietia zvýšenie mozgového cytokínu IL-6 /Viezeliene, 2013, Cao 2016, Alawdi 2016/, ktorý môže spôsobiť excitačno-inhibičnú nerovnováhu vyklonenú smerom k excitácií.

Excitačná nerovnováha je tiež pozorovaná v ľudskom autizme, ako aj ďalšie prejavy aktivácie imunity na skúmaných zvieratách /po podaní hliníkových adjuvantov v dávkach podľa telesnej váhy/: záchvatové poruchy, dysfunkcia učenia a pamäte, abnormálne črty úzkosti a návykovosti /repetatívne správanie/, znížená sociálna interakcia v neskorších štádiách /Crepeaux 2017, Shaw 2009, Petrik 2007, Shaw 2013, Williams 2006, Kindregan 2015/.

Zvýšená aktivácia mikroglií v mozgu bola nameraná asi 6 mesiacov po podaní injekcie s hliníkovým adjuvantom, čo naznačuje, že aktivácia mikroglií je chronická. Ľudský autizmus má aktivované mikroglia a zvýšené cytokíny naprieč mozgom /Vargas 2005, Suzuki 2013, Li 2009/. Mikrogliá sprostredkuvávajú zápal v mozgu a sú kľúčovou črtou autizmu. /Takano 2015, Kneusel 2014/.

Niekoľko štúdií ukázalo, že hliníkové adjuvanty zvyšujú obsah hliníka v mozgu /Crepeaux 2017, Flarend 1997, Shaw 2009, Khan 2013, Crepeaux 2015/. Tieto merania boli vykonané 6 mesiacov po poslednej injekcií /Crepeaux 2017/, hromadia sa v mozgu myší do jedného roka po injekcií /Khan 2013/, do 270 dní boli namerané ako nahromadené v slezine a v lymfatických uzlinách myší. Hromadenie vo vzdialených orgánoch naznačuje, že toxické efekty sa časom môžu zvyšovať a byť oneskorené aj roky po podaní.

Potvrdilo sa, že hliníkové adjuvanty cestujú do mozgu /Khan 2013, Creapeaux 2015, Crepeaux 2017, Shaw 2009, Flarend 1997/. Častice Al adjuvantu sú prenášané cez krvno-mozgovú bariéru a do mozgu makrofágmi /Khan 2013, Choi 2012, Pang 2016/, kde spúšťajú oxidatívny stres /Exley 2003/ a ten spúšťa expresiu IL-6. /Viezeliene 2013/

Prehľad týchto štúdií je možné si preštudovať v anglickom origináli i v preklade na 19 stranách, z čoho 3 strany sú odkazy na odborné články. Prehľad vyvracia aj fatálne chybnú štúdiu teoretického modelovania pôsobenia hliníka, jedinú, ktorú cituje CDC na podporu bezpečnosti vakcín /Mitkus 2011/. Mitkus sa totiž domnieva, že všetky častice hliníkových adjuvantov sú neškodné, pripúšťa len potenciálnu toxicitu hliníkových iónov Al3+.

Hliníkové adjuvanty však pozostávajú z nízko rozpustiteľných a biologicky trvácich mikroskopických častíc, ktoré sú značne toxické /Crepeaux 2017, Sharifi 2012, Podila 2013/. Mitkus určuje mieru toxicity na základe požitého hliníka namiesto injekčne podaného. Dnes už aj požité dávky hliníka nižšie ako Mitkusom stanovená hranica sa ukázali byť škodlivé /Alawdi 2016, Dera 2016, Sethi 2008, Sethi 2009, Bilkei-Gorzo 1993/. Spôsobujú chronický zápal mozgu, poruchy učenia a zápal obličiek. Mitkus vo svojej štúdii necitoval žiadne údaje o toxicite hliníkových adjuvantov, hoci v tom čase už boli dostupné /Petrik 2007, Shaw 2009/.

CDC nevykonalo žiadne epidemiologické štúdie o dlhodobej bezpečnosti hliníkových adjuvantov a to ani napriek hromadiacim sa vedeckým dôkazom a apelujúcim tzv. watchdog organizáciam či rodičovským iniciatívam. Pre úplnosť by som však mala pridať ešte aj najnovšiu štúdiu, ktorá v tom preloženom dokumente z roku 2017 nie je zahrnutá.

Nová štúdia publikovaná koncom roka 2019 v Časopise pre stopové prvky v medicíne a biológii prišla k záveru, že očkovací kalendár CDC pre USA prekračuje CDC odporúčanú „bezpečnú“ mieru hliníka 15,9-krát, keď je prepočítaná pre telesnú váhu bábätiek. Výskumníci odhadli, že americké dieťa zaočkované podľa CDC kalendára je v štádiu „chronickej toxicity“ počas 70% svojho života v prvých siedmych mesiacoch, celkom 149 dní. Odkazovali len na bezpečnú mieru hliníka stanovenú FDA pre dospelých, prispôsobenú pre telesnú hmotnosť detí pre prípad očkovania.

Toľko k už „potvrdenej“ vede o bezpečnosti vakcín.

Jana Ray Tutková