Ako to prebieha v zákulisí nórskej sociálky? Sú záujmy detí skutočne nadradené všetkému ostatnému? Český portál vyspovedal rodenú Nórsku s českými koreňmi – Margaretu Hruza, režisérku, ktorá sa podieľala na filme Deti štátu. Hruza tvrdí, že pred filmom síce o Barnevernete počula, no príliš sa ním nezaoberala. Keď sa ale o službu začala zaujímať, zistila, že je to „veľmi rozsiahly a pritom uzavretý systém, ktorý ľahko umožňuje zneužívanie moci“. „Ďalšou vecou, ktorá ma prekvapila, bolo, že k práci v Barnevernet nie je podľa dnešného zákona povinné žiadne zvláštne vzdelanie,“ dodala na úvod Hruza pre český portál Echo24.

Po celom Nórsku je 429 samostatne fungujúcich kancelárií Barnevernetu, ktoré nie sú vzájomne prepojené. „Viem napríklad o prípade, kde bolo matke odobraté dieťa, potom sa presťahovala do iného kraja, kde sa stala platenou víkendovou pestúnkou pre cudzie deti.“ Barnevernet pracuje na princípe udania – tých príde ročne zväčša anonymných až 60-tisíc. „Väčšinou asi spoznajú, keď píše nejaká bláznivá susedka, ale tam, kde sa im to zdá hodnoverné, tak zasiahnu.“

Hruza opísala aj proces vyšetrovania Barnevernetu: „Väčšinou pošlú list, kde oznámia, že sa Barnevernet bude vašim prípadom zaoberať. Následne ste pozvaní na rozhovor. Podľa toho, aké vážne je udanie a aký dojem urobíte počas rozhovoru, sa potom robí ďalšia investigácia ako domáce návštevy a zbieranie informácií: rozhovor s učiteľmi v škôlke, škole alebo kdekoľvek, hľadajú sa svedkovia, ako pôsobíte ako rodič. Pritom sa vždy píšu správy. Tieto správy sú veľmi dôležité, majú totiž hlavné váhu, keby váš prípad dospel až k súdu.“

Tu je podľa Hruzy podstatné nič nezatajovať, neskrývať a nebagatelizovať. „Akékoľvek zapieranie je strašná chyba a obráti sa proti vám. Ak vznikne podozrenie, že niečo tajíte, hneď sú to body dole. Trebárs je také pravidlo, že keď je žena týraná a nespolupracuje alebo neuznáva, že je obeť domáceho týrania, tak sa ľahko môže stať, že sa odoberie dieťa.“

Na druhej strane sú prípady takzvaného „akútneho odobratia“, ktorých bolo v uplynulom roku 2700. „K tým dochádza, keď sú dôvody udania natoľko závažné, že sa Barnevernet rozhodne dieťa odobrať. V tom prípade sa dostavia do rodiny za asistencie polície, ktorá pritom o prípade väčšinou nič nevie, a majú právo dieťa okamžite prevziať. Rodičia majú päť minút na rozlúčku. To tak stačí, aby mu zbalili najnutnejšie veci. Ale to sú naozaj často prípady, kde je podozrenie, že ide dieťaťu o život alebo o zdravie. Najskôr sa odoberie, potom sa vyšetruje.“

7 z 10 takto odobratých detí sa vracia do rodiny do šiestich týždňov. To znamená, že počet akútnych odobratí je teda zbytočne vysoký. „Je fakt, že v troch pobočkách, kde sa odoberalo najviac, zmenili pred pár rokmi vedenie a výsledkom je, že počet akútnych odobratí klesol až o 97 percent,“ potvrdila režisérka. „Tiež sa v tých troch pobočkách rozhodli, že teraz nemôže Barnevernet samostatne rozhodovať, ale každý prípad sa musí posudzovať spolu s miestnymi inštitúciami. Takže počet odobratí sa radikálne znížil. Iné pobočky ale pokračujú tradičným spôsobom.“ Ak sa podľa režisérky človek sám z vlastnej iniciatívy obráti na Barnevernet a požiada o pomoc alebo o radu, tak sa s nimi bude spolupracovať najlepšie a získa najlepšie výsledky.

Hruza si spomína na tragický prípad spred dvanástich rokov, pri ktorom bol osemročný chlapec dobitý na smrť nevlastným otcom. „Bol týraný dlhodobo, mal modriny, potácal sa, dva dni pred smrťou bol v škole. Pri súdnom konaní zistili, že bolo prinajmenšom osem ľudí, ktorí ho mohli zachrániť – a nič neurobili. To bol veľký apel na spoločnosť: máte zodpovednosť si vecí všímať a podľa toho konať! Lepšie desať zbytočných udaní ako jeden mŕtvy Christoffer. Medzi rokmi 2008 až 2016 sa zvýšil počet udaní o 56 percent. Bohužiaľ, je nutné priznať, že číslo vážne týraných a sexuálne zneužívaných detí sa tým v Nórsku nezmenšilo.“

Zámerom Barnevernetu v Nórsku je uistiť sa, že dieťa, ktoré žije v zlých podmienkach, dostane pomoc a vyrastie v bezpečnom prostredí. V 80 percentách dostanú rodičia ako pomoc rodičovský kurz alebo partnerskú terapiu. „Osamelé matky sa môžu na Barnevernet obrátiť, že ich deti postrádajú mužský vzor, a Barnevernet pre ne nájde nejakého mužského pestúna, ktorý bude s deťmi chodiť na ryby alebo štiepať drevo,“ povedala v rozhovore s českým portálom Echo24 Hruza.