Na cintoríne v Michalovciach sú pochovaní prevažne neznámi vojaci

Uviedol, že problém s identifikáciou spočíval v tom, že počas povojnových exhumácií nemali československé orgány k dispozícii rozsiahlu dokumentáciu, ktorá obsahovala podrobné menné zoznamy a plány pôvodných vojnových hrobov. „Ak sa zoznam nezachoval priamo v obci, napríklad formou nápisov na provizórnych náhrobníkoch, alebo v iných podobách, údaje o padlých sa často ukladali do hrobu, napríklad vo fľašiach. Títo vojaci boli následne automaticky evidovaní ako neznámi,“ vysvetlil Greša.

Aj po viac ako 80 rokoch pokračuje intenzívne pátranie po osudoch týchto vojakov. Najmä zo strany ich potomkov.

„Počas mojej dobrovoľníckej činnosti zameranej na vyhľadávanie informácií o padlých vojakoch som narazil na desiatky prípadov. V mnohých z nich sa nám vďaka dôkladnému preštudovaniu archívnych materiálov podarilo objasniť miesto posledného odpočinku týchto vojakov. Niektorí z ich potomkov následne pricestovali na Slovensko, aby vzdali hold pamiatke svojich blízkych,“ dodal Greša.

Išlo o rodiny zo Slovenska aj z krajín, ako napríklad Ruská federácia, Ukrajina, Bielorusko, Kazachstan, Moldavsko, Poľsko, USA, Francúzsko.

Priama linka: Oslavy výročia oslobodenia- opozícia a ani viacerí pozvaní veľvyslanci neprišli. O čom to svedčí?

Pri presnejšom spracovaní historických informácií významne pomáhajú moderné technológie, ako georeferencovanie historických máp a ich porovnávanie s aktuálnymi geografickými údajmi. „Tento proces často vedie k získaniu cenných dodatočných informácií, ktoré pomáhajú rekonštruovať okolnosti smrti vojaka, určiť miesto jeho skonu, pôvodné miesto pochovania a trasu jeho exhumácie a prevozu na ústredný cintorín,“ doplnil.

Ústredný vojenský cintorín Červenej armády v Michalovciach je zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Nachádza sa v lokalite Hrádok, ktorá patrí medzi najzaujímavejšie časti mesta.

Podľa vedúcej odboru komunikácie a marketingu mestského úradu Márie Stričkovej sa cintorín začal budovať 23. marca 1946 ako ústredný cintorín vojakov Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní zemplínskeho regiónu. „Toto miesto má veľký historický význam pre naše mesto. Na cintoríne sú pochovaní vojaci, ktorí zahynuli pri oslobodzovaní Michaloviec pred 80 rokmi,“ uviedla Stričková.

Prezident si na Slavíne uctil 80. výročie oslobodenia Bratislavy

V poslednom období na ňom realizujú čiastočnú obnovu, na ktorú mesto získalo 70.000 eur z Úradu vlády SR. V rámci nej upravili dve spoločné hrobové miesta – polia, ktoré sú kontaktné k hlavnej prístupovej komunikácii v aleji, a jej samotnú povrchovú úpravu v celej ploche. „Podnetom pre návrh čiastočnej obnovy vojenského cintorína v Michalovciach bola požiadavka zástupcov pozostalých na úctivé vyčlenenie spoločných hrobových miest z ostatných trávnatých plôch areálu cintorína, bližšiu konkretizáciu hrobových miest, ich označenie, zlepšenie pohybu osôb a údržby areálu,“ dodala.